Núdzový stav a limity neobmedzenej slobody trhu

15. marca 2020 21:02, Prečítané 3 421x, PhDr. Lukáš Perný, PhD., spoločnosť

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z., č. 5 Ústavy SR – Núdzový stav

V núdzovom stave je štát povinný zabezpečiť bezpečnosť a to aj za cenu obmedzenia nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto, štát môže uložiť pracovnú povinnosť, obmedziť výkon vlastníckeho práva, obmedziť slobodu pohybu a pobytu či zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo.

Núdzový stav dáva za pravdu všetkým teóriám, ktoré spochybňujú minimálny štát, neobmedzenú slobodu trhu a predovšetkým ideu nezasahovania štátu do negatívnej slobody. Práve v čase núdzového stavu je záujmom štátu verejné blaho a bezpečnosť obyvateľov, ba dokonca štát získava právomoc nad súkromným sektorom.

Chráňte svojich spoluobčanov

Biznis, generovanie zisku, súkromné podnikanie ide bokom – záujmom štátu je konečne občan, nie zisk. Nenávidenú štátnu reglementáciu prijímajú z hľadiska vlastnej sebazáchovy všetci, pretože sa boja predovšetkým o vlastný život, ktorý stojí hodnotovo nad generovaním zisku. V Rakúsku sa dokonca hovorí už o možnosti znárodňovania, ako dnes poznamenal moderátor RTVS.

Núdzový stav dokazuje, že tzv. neobmedzená sloboda trhu a neobmedzené vlastnícke právo je v krízových situáciách absolútne spochybniteľné, filozoficky, politologicky aj ekonomicky. Nastupuje krízový sociálny-komunitárny utilitarizmus* pre ktorý je prioritou bezpečnosť komunity (obce, mesta, štátu, národa), pretože liberalizmus a libertarianizmus nedokážu krízové situácie ideologicky podchytiť.

Suma summarum: krízy a núdzové situácie dávajú za pravdu etatistom ** a popierajú teórie, ktoré považujú za dogmu tzv. minimálny štát alebo absolútnu slobodu trhu a vlastníctva.

Ekonomický systém založený na trhovej ekonomike (a je jedno či to nazveme liberálna demokracia alebo kapitalizmus) sa zrúti pri najbližšej kríze. Stačí jediná kríza a ideológia voľného trhu sa zrúti ako domček z karát. Celý globálny svetosystém funguje iba dovtedy, kým nepríde poriadny problém s ktorým sa „neviditeľná ruka trhu“ nedokáže vysporiadať. V tom momente sa odhalí jeho skutočná podstata.

Teraz si predstavte katastrofu masových rozmerov – pomohla by v takomto stave liberálna predstava spoločnosti? Fatálnu krízu je možné prekonať iba prostredníctvom riadenej a plánovanej spoločnosti. *** Sociálna utópia alebo smrť. Možno ľudstvo bude voliť iba medzi týmito dvomi možnosťami.

Nuž páni filozofi liberalizmu a libertarianizmu: Berlin, Nozick, Misses, Hayek, Randová, čo by ste povedali teraz?

PS. Možno keď to všetko prehrmí, ľudia budú viac kolektivistickí, komunitaristickí, menej individualisti a možno aj narastie túžba po združovaní a potreba kolektívneho riešenia problémov. Individualizmus dostáva v čase krízy poriadne na frak. ****

PS. 2. Ani zubatá s kosou nie je progresívna liberálka. Sloboda ju nezaujíma. Memento mori.

PhDr. Lukáš Perný

Poznámky

* Spoločnosť, v ktorej žijeme je vo svojej podstate riadená princípom, ktorý filozof Bentham opísal ako utilitarizmus. Avšak jeho trhovou interpretáciou. Princíp utilitarizmu je na prvý pohľad jednoduchý: „zabezpečenie čo najväčšieho šťastia pre čo najväčší počet ľudí.“ S tým súvisí aj minimalizácia utrpenia, pre čo najväčší počet ľudí. Ktože by s tým nesúhlasil… Avšak problém nastáva pri interpretácii tohto princípu. Existujú totiž dva utilitarizmy: trhový utilitarizmus zameraný na ekonomický zisk (Mill, Smith) vs. sociálny utilitarizmus (napr. Robert Owen, Saint-Simon, Wilhelm Weitling, Bernard Bolzano, Étienne Cabet) zameraný na kolektívne blaho pre čo najviac ľudí na základe zabezpečenia potrieb pre každého obyvateľa. Kým antisociálny utilitarizmus interpretuje túto vetu v prospech ekonomického zisku (ekonomický rast, rast HDP) a ohodnocovania tovarov a ľudí podľa ich peňažnej hodnoty, sociálny utilitarizmus hodnotí myšlienku najväčšieho šťastia pre čo najväčší počet ľudí od najslabšieho článku spoločnosti a podľa kritéria zabezpečenia dôstojného života pre čo najväčší počet ľudí. Anglický utopista Robert Owen interpretuje utilitarizmus odlišným spôsobom než priaznivci trhovej ekonomiky. Podľa Owena je spoločnosť vtedy z morálneho hľadiska spravodlivá, ak dokáže zabezpečiť dôstojný život pre čo najväčší počet ľudí, teda základné potreby ako jedlo, prácu, bývanie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, kultúrne vyžitie atď. Teda materiálne a duchovné potreby. V čase krízy sa Owenov koncept dokonale overuje. Utilitárny princíp trhový je razom striedaný za princíp sociálny v záujme prežitia samotného národa. V trhovom utilitarizme, ak má váš sused naplnené potreby a vy nie, v priemere ste obaja uspokojený. To je chladný kalkul a nebezpečenstvo utilitárneho prístupu aplikovanom na trhovú spoločnosť a princíp Smithsovského bohatstva národov. Vo veľkom si to môžeme aplikovať na ekonomický rast, podľa ktorého, ak má väčšina prebytok, a časť dostatok a malá menšina zomiera od hladu, v priemere sa má spoločnosť dobre. Sociálny utilitarizmus ako ho nastolil Robert Owen toto odmieta. Podľa sociálneho utilitarizmu je to presne naopak. Je nemožné aby malá menšia bohatla na úkor väčšiny hoc by to aj v priemere vytvorilo dojem kolektívneho bohatstva. Owenov utilitarizmus sa javí ako najúčinnejšia a najspravodlivejšia morálna teória pre celé fungovanie spoločnosti. Dôvod je jednoduchý, Owen naprojektoval spoločnosť tak, aby veľký nemohli žiť na úkor chudobných a tak je nastolená spoločenská rovnováha. Už čoskoro o tomto napíšem viac… a prečítate si o tom aj v mojej novej knihe.
** Pozri aj: Coronavirus and the comeback of the administrative state. In: FT.com
*** Vedec Karol Ondriaš: Komunistická Čína vyhrala boj s vírusom COVID-19. In: DAV DVA.
**** Pozri aj: DOUBEK, M.: Prospešnosť karantény. In: DAV DVA.
Ľuboš Blaha o tom, ako sa demaskuje v čase krízy neoliberálna ideológia „menej štátu“. In: DAV DVA.
#HlasyPozdvihnutéZTicha: Coronavirus odhalí skutočnú tvár našej spoločnosti. In: DAV DVA.