Založ si blog

Definícia slniečkara a aktivity „slušných“ liberálnych extrémistov

 Klasickí liberáli sa držia Voltairovho hesla:
,Hlboko s vami nesúhlasím, no urobím všetko preto, aby ste mohli svoj názor slobodne hlásať.“
Progresívni liberáli toto heslo pozmenili:
,Hlboko s vami nesúhlasím a urobím všetko preto, aby si bol za svoje názory trestaný a umlčaný.“ (1)

Literárny týždenník, 21-22, 2019

Priatelia, verte mi, že radšej by som sa venoval iba písaniu knihy, hudbe, či čomukoľvek inému, než zaoberaním sa psychopatmi a sociopatmi na internete… ale sú situácie, keď sa nedokážete prizerať tomu, čo sa okolo vás deje a nedokážete sa stotožniť s mlčaním, ba dokonca tichým pritákávaním väčšiny s hyenizmom, ktorý je všade okolo nás. Pamätajte, dneska som to ja, zajtra vy, pozajtra vaši priatelia. Aj preto zverejňujem tento článok ako varovanie toho, čo sa v spoločnosti deje.

Nasledujúci článok, ktorý vyšiel pôvodne v Literárnom týždenníku, analyzuje sociologicky, psychologicky, ideologicky a politologicky fenomén slniečkarstva, prítomný v slovenskej spoločnosti približne od roku 2014 (pozn. písal som o tom už vtedy). Mimochodom, čítajte Literárny týždenník. Je to jedno z mála periodík, kde nájdete skutočne zaujímavé a inšpiratívne články.

Svoju analýzu som podoprel praktickou verejnou aktivitou týchto ľudí, ich vlastnými citátmi, ale aj svojou empíriou pri konfrontácii s nimi. Pôvodný nadpis bol: Slniečkar ako synonymum pre pokrytca. Na článok zareagovali hneď dvaja autori, jednu z reakcií nájdete aj online (3). Nakoľko sa naši mienkotvorní novinári oháňajú overovaním zdrojov, článok je prešpikovaný odkazmi, ktoré dokazujú všetky uvedené tvrdenia v tomto texte.

Paradoxne, akoby to bolo naschvál, pár dní po odoslaní tohto článku do redakcie, napísal Eduard Chmelár na svojej stránke vetu:

„Slovo „slniečkár“ vzniklo ako nadávka pre naivných idealistov odtrhnutých od reality. … V tejto sfére sa totiž začal používať na všetkých, ktorým záleží na ochrane ľudských práv a prírody, ktorí vystupujú voči prejavom neznášanlivosti, rasizmu a fašizmu, ktorí stoja na strane slabších a utláčaných.“

Nie je to tak, a vysvetlím aj prečo. Mimochodom, toto napísal ten istý Chmelár, ktorého si práve slniečkari fotili „na tajnáša“ vo vlaku a robili si z neho mesiace srandu.

Definícia slniečkara

Slovíčko slniečkar skutočne na prvý pohľad evokuje človeka, ktorý nekriticky bojuje za uplatnenie lepšieho a harmonického sveta, kde víťazí humanita, všeľudská láska a splynutie národov. To ale nie je pravda. Možno sa nájdu výnimky, ale slovo slniečkar sa udomácnilo v našich vodách ako pejoratívne slovo pre určitú skupinu pokryteckých ľudí, ktorá je špecifická tým, že sa oháňa slušnosťou, toleranciou, no v skutočnosti činí presný opak. Oháňajú sa slobodou slova a demokraciou, no usilujú o cenzúru, dehonestáciu oponentov, ba dokonca kriminalizovanie za iný názor. Ich typickým znakom je do neba volajúce pokrytectvo, dvojaké (kilo)metre pri posudzovaní spoločenskej reality a predovšetkým fanatická angažovanosť v určitých politických kruhoch a ideologicky jednostranných mimovládnych organizáciách.

Slniečkar nepreferuje diskusiu rovného s rovnými, útočí zákerne a zozadu. Slniečkar ignoruje racionálnu diskusiu a namiesto argumentov používa urážky, vyhráža sa, či dokonca podáva trestné oznámenia. Ide o nihilistu, ktorý nemá problém zverejniť súkromné informácie či dokonca falošnú korešpondenciu; nedodržať slovo, zradiť či šíriť klamstvá iba v prospech toho, aby druhého očiernil a zdiskreditoval. Sú to jednoducho neféroví ľudia, s ktorými nie je možná racionálna diskusia. Ale chce to príklad. Tu ho máte, vyjadrenie admina jednej z nenávistných liberálnych stránok:

„Na tejto stránke premietam to, čo ma s*rie v spoločnosti, a aby bolo lepšie, sem-tam si z toho robím p*del… No, a keď ma s*rie, ako si niekto za*ebe odznačik Som za Slušné Slovensko a ide vykrikovať, že niekomu prial smrť, alebo sa teší z kohosi exnutia (ktoré mimochodom absolútne nič nevyrieši), nech sa zdekuje do p**e.“ (zdroj)

Slniečkar nemá problém použiť v diskusiách ten najprimitívnejší, najprízemnejší a najvulgárnejší spôsob diskreditácie oponenta, pričom ako bolo v úvode uvedené, sám má tú drzosť pokrytecky sa odvolávať na boj s nenávisťou.

Príklad citátov od tých „najtolerantnejších“:

  • Príklad 1: „Keď si myslíš, že je slniečkar a on ti takú pri**be, že zabudneš aj googliť.“ 
  • Príklad 2: „…humor je ako poprsie pani Mázikovej, vždy dokáže padnúť nižšie.“
  • Príklad 3: „Keby sa topil X s Y (dosaďte si do vzorca kohokoľvek, kto pre nich nie je hodným liberálne demokratickej spoločnosti) a vy by ste mohli zachrániť iba jedného, išli by ste na obed alebo by ste si prečítali noviny?

To sú ukážky prejavovania čírej empatie, lásky a harmónie tých, ktorí sa považujú za „lepšoľudí.“  Ich typickou aktivitou je teda trollovanie, čo je aktivita v online diskusiách, ktorej zámerom je provokatívne, urážlivé alebo irelevantné komentovanie príspevkov k ideovým témam, s cieľom uraziť, vyprovokovať ostatných užívateľov k emotívnej odozve a transformovať vecnú diskusiu do chaosu. (4)

Primitívny sarkazmus a cynizmus je obľúbenou zbraňou slniečkarov (5), na paradoxne ho používajú súčasne s apelovaním na emócie, moralizovaním o slušnosti (6) a boji proti extrémistom. Príkladom bola kampaň Nadácie otvorenej spoločnosti Ale hejt neskryje a Hejt nie je názor. Táto aktivita sa im však neosvedčila, a tak pristúpili ku kooperatívnej diskreditácii oponentov.  

V správe Globsecu sa táto taktika volá „propaganda by making fun“ (pozri štúdie Globsecu ab). V nasledujúcom texte sa pokúsim zrekonštruovať osobnostný typ, ktorý sa identifikuje ako slniečkar.

Ideológia

Ideologicky ide o ľudí, ktorí sa identifikujú ako (neo)liberálni tzv. „progresívci“, centristi, euroatlantickí, prozápadní. Z hľadiska záujmov zastupujú predovšetkým príslušníkov vyššej strednej a vyššej triedy a „hodnotovo“ ide prevažne o pravicových liberálov, prípadne extrémnych centristov (aj keď s pôvodným liberalizmom J. S. Milla majú sotva niečo spoločné). Povolania týchto ľudí sú predovšetkým viazané na súkromnú sféru, marketing, tretí sektor (napr. tzv. sociálni inovátori, menežéri sociálnych médií), médiá a politické strany. Patria sem samozrejme aj deti privatizérov a veľkopodnikateľov, ktoré nikdy nepoznali čo je to chudoba alebo neistota. Slniečkari sú

  • anti-sociálni (adorujú voľný trh, zastávajú predovšetkým záujmy strednej a vyššej triedy, vo väčšine prípadov pohŕdajú chudobou; selektívne sa zastávajú menšín a imigrantov, slovenská chudoba im je ukradnutá)
  • proti-národní (aktívne bojujú proti posilňovaniu národnej suverenity, usilujú o maximálnu centralizáciu EU; seba označujú za reprezentantov hodnotového smerovania EU)
  • proti-kresťanskí (vulgárne dehonestujú Ježiša Krista) a všeobecne proti-náboženskí (väčšinou pohŕdajú veriacimi ľuďmi, uznávajú iba duchovných, ktorí deklaratívne politicky spolupracujú s liberálmi)
  • proti-komunitárni (preferujú karierizmus, individualizmus, neohraničený konzum)
  • fanaticky proti-ruskí (dokázateľne a dlhodobo bojujú proti ruskému etniku; extrémny príkladom je zákaz vstupu ruských občanov do istého českého hotela či zľahčovanie ruských obetí v II. svetovej vojne; ďalší príklad je škandál so zakrytým sochy maršála Koneva v Prahe 6)
  • hodnotovo nihilistickí a konzumní, aplikujú selektívnu morálku a selektívne posudzovanie reality, výnimkou sú po novom ekologickí aktivisti, ktorí požadujú slušný konzum, teda v podstate kapitalizmus s hipsterskou tvárou

Ideológovia slniečkarov sa hlásia ku konceptu tzv. otvorenej spoločnosti, čo je koncept K. R. Poppera, ideového otca agendy falošného filantropického globalizmu Georga Sorosa a jeho nadácií. Sám Popper si uvedomoval paradox tolerancie, teda, ak je spoločnosť neobmedzene tolerantná, jej schopnosť byť tolerantná zničí netolerantnosť. Popper prehlásil v roku 1945: „Aby bola spoločnosť tolerantná, musí byť netolerantná voči intolerancii“. (If we extend unlimited tolerance even to those who are intolerant, if we are not prepared to defend a tolerant society against the onslaught of the intolerant, then the tolerant will be destroyed, and tolerance with them. … We should therefore claim, in the name of tolerance, the right not to tolerate the intolerant.” z) Otázkou však je, kto určí hranice tolerancie? Neznámy veľký brat z centrály sociálnej siete Facebook, pro-americký aktivista Jakub Goda, redaktor nenávistného Denníka N Filip Struhárik, či „odborník“ na extrémizmus Milo, ktorý propaguje nenávistné liberálne stránky v štúdii proamerického Globsecu pod záštitou Ambasády Spojených štátov Amerických?

Uvediem zopár príkladov, že to s tou toleranciou nie je také jednoduché. Je bojovník za národnú suverenitu v čase, keď Európska únia schvaľuje nezmyselné a absurdné zákony z hľadiska naplnenia globálnej spravodlivosti netolerantný? Je bojovník za znárodnenie podniku, ktorý bol 40 rokov kolektívne riadený pracujúcimi, netolerantný voči zlodejovi, ktorý ho v 90. rokov získal za korunu?

Prax

S Popperovým paradoxom tolerancie prichádzajú nové a nové problémy, no svojou teóriou otvorenej spoločnosti vytvoril ideologickú nadstavbu pre súčasných slniečkarov pre ich aplikovanie dvojakých (kilo)metrov. Extrémnym príkladom je spopularizovaný prípad Emil Hodál, ktorý na sociálnej sieti o oponentoch slniečkarov napísal:

Nič nevedia, sú neúspešní a za svoje smutné životy vinia Ameriku, EÚ a mimovládky… žijú v dierach, obliekajú sa ako opice a živia sa vecami, ktoré oni, bohatí, dávajú prasatám… Nech žije EÚ! Nech žije Zuzana! Nech skape slovenská štátnosť aj samostatnosť! Vďaka Sorosovi a Denníku N má moja rodina super život”“ (7)

Podobné citáty, ktorých je na internete neúrekom, neskôr ospravedlňujú filantropiou (z času na čas angažujú rôzne zbierky aby si upevnili status tých dobrých) a falošnou solidaritou s utečencami či menšinami (predovšetkým nekritickou podporou imigračných kvót s totálnou absenciou zmyslu pre realitu, tzn. kultúrne rozdiely či ekonomicky neudržateľné a voči slovenskej chudobe ľahostajné zvýhodňovanie utečencov).

Je im absolútne jedno, v akých podmienkach pracujú Slováci v nadnárodných fabrikách a je im totálne jedno, že veľké mestá, toho nimi ospevovaného a vyspelého západu, sú preplnené bezdomovcami.

Znakom slniečkarov je používanie gýčového emocionálneho apelu (druh marketingovej stratégie) pri racionálnych diskusiách. Príklady: 

  • Fico je zlo.
  • All for Jan.
  • Výzva k ľudskosti.
  • Za slušné Slovensko.
  • Bojujeme proti zlu.
  • Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou.

Uveďme si aj jeden konkrétnejší príklad človeka, ktorý seba identifikuje ako slniečkára. Priatelia Fedor Gál v rozhovore s Eugenom Kordom z roku 2017:

Ja som to, čomu víťazi týchto volieb hovoria slniečkár. … Zažívame neuveriteľný megatrend, ktorý postihol celú našu euroatlantickú civilizáciu a to je všeobecná nasratosť ľudí, ktorá spočíva v tom, že odmietajú status quo, odmietajú politické elity a odmietajú všetko to, čo vytvára náš každodenný život a chcú zmenu. Ale čo má byť tá zmena, nemajú ani tušenie. … Kde sú tí politici, ktorí dokážu víťaziť vďaka pozitívnym emóciám, súcitu, láskavosti a priateľskosti. Kde sú? Sú v riti.“ (zdroj videa)

Bez komentára.

Nakoľko sám mám osobné skúsenosti pri konfrontáciách s týmito ľuďmi, dovoľte uviesť zopár príkladov ich správania. Je pre nich úplne bežné, že si vás začnú fotiť na ulici, v obchode, v bare alebo kdekoľvek ich to napadne. Fotku zavesia do Facebookovej skupiny a následne ju modifikujú tak, aby vás maximálnym spôsobom dehonestovali (príkladom sú paparazzi fotky Eduarda Chmelára z vlaku, Ľuboša Blahu pri nakupovaní). To je jeden príklad ich ideologického boja.

Ďalším príkladom týchto tolerantných ľudí je pokrikovanie na ulici, s tým mám bežné skúsenosti už asi 4 roky. Do tretice sú vyhrážky fyzickým násilím, vyhrážanie sa fyzickou likvidáciou či dokonca priame fyzické napadnutie (osobne som bol toho svedkom). Neviem či v Českej republike je situácia podobná, no uvedené príklady sú čisto empirické priamo naviazané na tých, ktorí sa hrdo nazývajú slniečkari.

Prezidentské voľby ukázali, že je ich postoje podporuje maximálne 1/5 národa, teda 1/4 z právoplatných voličov. Hlavným politickým subjektom slniečkarskej politiky je Progresívne Slovensko, Spolu, prípadne Za ľudí (taktiež SAS; kedysi aj OĽANO, ale dnes už nie, nakoľko I. Matoviča hodili cez palubu).

Najväčším paradoxom je, že práve títo ľudia sami seba označujú za obete a cítia sa byť ohrození (8) a niektorí si preto dávajú na hlavu vrecia (de facto sa správajú ako teroristi a to všetko za súhlasu a podpory mediálneho mainstreamu).

Nuž, asi očakávajú, že bežnou reakciou na to, že vás niekto denno-denne z anonymity uráža je vrúcne objatie. K aktivitám slniečkarov patrí aj pre nich obľúbené udávanie a snaha o kariérnu likvidáciu človeka pretože nezdieľa neoliberálne hodnotové postoje.

Ďalším prejavom slniečkarov je boj proti tzv. konšpiráciám a propagande, teda všetkým informáciám, ktoré nevyhovujú do ich ideologickej schémy. Oháňajú sa overovaním faktov, vyžadujú uvádzanie zdrojov aj vo fejtónoch, no v článkoch, ktoré propagujú oni to samozrejme nie je potrebné. V nimi podporovaných médiach nachádzame bežne slovné spojenia podľa nemenovaného zdroja.“

Exemplárnym príkladom sú mnohé vykonštruované obvinenia a zmeny postojov pri vyšetrovaní kauzy vraždy novinára Kuciaka.

Oháňajú sa kritickým myslením, no sami nie sú schopní prijať racionálne argumenty druhej strany.

Každé médium, ktoré nevyhovuje ich pohľadu na svet automaticky označujú ako proruské, konšpiračné, extrémistické alebo dezinformačné. (9)

Nemajú problém odvolávať sa na slobodu a demokraciu, a zároveň spochybniť výsledok väčšinou zvoleného jednotlivca či stranu, ktorá je proti ich názoru (Majdan na Ukrajine, pokusy o štátny prevrat vo Venezuele, otvorené zvolanie A. Kisku po prevzatí moci či jasné deklaratívne pokusy o prevrat v rámci protestov Za slušné Slovensko).

Hodnotovo sa väčšina slniečkarov hlási k liberalizmu, no so skutočným liberalizmom, ktorý sa v určitých dejinných obdobiach staval napr. za slobodu slova nemajú takmer nič spoločné, nakoľko deklaratívne požadujú cenzúru (príkladom sú aktivity J. Godu, F. Struhárika a mnohých ďalších, ktorí na sociálnych sieťach dlhodobo usilujú o cenzurovanie alternatívnych médií či konkrétnych jednotlivcov). Sám som bol dva krát zablokovaný na základe masového nahlasovania príspevkov.

Namiesto racionálnej diskusie sú schopní ideového oponenta posielať do basy či podávať trestné oznámenia alebo ho čo najodpornejším spôsobom pourážať.

Treba však povedať aj druhú stranu tohto problému. Alternatívne alebo ľudové média vznikli ako reakcia na manipulovanie a jednostrannosť médií hlavného prúdu. V mnohých prípadoch do nich píšu ľudia, ktorí nemajú profesionálne vzdelanie redaktorov a iba vyjadrujú svoje rozhorčenie. V mnohých prípadoch sa stali aj situácie, kedy sa skutočne objavili v alternatívnych médiách hlúposti a nevhodný obsah. A práve toto nahralo slniečkarom do karát aby tak diskreditovali akúkoľvek alternatívu vo všeobecnosti. Slniečkarom „nahrávajú na smeč“ skutoční extrémni autonomisti, xenofóbovia a rasisti, ktorí im dávajú zmysel života a kŕmia ich zámienkami na posilňovanie cenzúry, globalistických opatrení a rozdeľovaniu spoločnosti. Tieto dva extrémy presne opísal predseda NRSR, Andrej Danko:

Žiaľ, aj dnes stojíme na pomyselnej hranici, kedy sa deformujú hodnoty ľudskosti a sme svedkami návratu k extrémistickým ideológiám. Na jednej strane je tu extrémizmus fašistický, a na strane druhej klasicky liberálny. …nič pre nich nie je sväté, používajú vulgarizmy, užívajú drogy, všetko môžu, sú plní presvedčenia, že majú patent na pravdu, že majú právo dokonca súdiť ľudí. Často práve oni umelo vyvolávajú konflikty, aby sa potom tvárili, že sú ľudskí a priateľskí. Práve v dnešnej dobe internetu sa nesmieme nechať manipulovať klamstvami vytrhnutými z kontextu. Propaganda a manipulácia je dnes prítomná a je silnejšia ako kedykoľvek predtým.“ predseda NRSR na oslavách 75. výročia SNP (2)

Takže záverom:

  • Slniečkár nie je extrémnym idealistom ako tvrdí Eduard Chmelár. 
  • Slniečkár nie je pomenovaním, ktoré vraj používajú iba extrémisti, ale naopak, pomenováva nový druh extrémizmu.
  • Slniečkár nerešpektuje žiadne dohody a nemá problém zverejniť súkromné informácie, nedodržať slovo, zradiť, šíriť klamstvá iba v prospech toho, aby druhého očiernil a zdiskreditoval.
  • Taktiež nemá problém použiť v diskusiách ten najprimitívnejší, najprízemnejší a najvulgárnejší spôsob diskreditácie oponenta, pričom ako bolo v úvode uvedené, sám má tú drzosť pokrytecky sa odvolávať na boj s nenávisťou.
  • Všetko vyššie uvedené v extrémnej miere dokazuje aktivita trollov, ktorá je na hrane zákona a je verejne prístupná v týchto Facebookových skupinách, príklad 1príklad 2

Dá sa to ešte vôbec zastaviť? Budeme si musieť na takúto formu „diskusie“ zvyknúť? Na jednu otázku mám však jasnú odpoveď. Kto systematicky rozdeľuje spoločnosť? Oni.

Kiežby liberalizmus raz znova bol skutočný liberalizmom.

Mgr. Lukáš Perný, človek, ktorého atakujú liberálni extrémisti 4 roky za to, že si jedného dňa dovolil vyjadriť svoj názor;
text vyšiel v Literárnom týždenníku 21-22, 2019

Z knižnice utopického socializmu: Slovanstvo a svet utopizmu

09.11.2019

Článok je súčasťou projektu pripravovanej knihy UTOPISTI: VIZIONÁRI BUDÚCNOSTI, PRVÉ SLOVENSKÉ DEJINY UTOPIZMU a seriálu Z knižnice utopického socializmu na webe DAV DVA „..koleso meniaceho viac »

Ľudská družnosť ako najdôležitejšia pozemská hodnota. Rozhovor s profesorom Jozefom Sipkom

08.11.2019

Rozhovor s profesorom Jozefom Sipkom bude súčasťou najnovšieho čísla ročenky DAV DVA 2020, ktorá vyjde na konci novembra 2019. Na svoj blog vám prinášam fragment z tohto veľmi zaujímavého viac »

Z knižnice utopického socializmu: Princípy radikálnej demokracie podľa Harringtonovej Republiky Oceány

02.11.2019

Článok je súčasťou projektu pripravovanej knihy UTOPISTI: VIZIONÁRI BUDÚCNOSTI, PRVÉ SLOVENSKÉ DEJINY UTOPIZMU a seriálu Z knižnice utopického socializmu na webe DAV DVA „Ak ľud, ktorý viac »

Taliansko / Vatikán /

Vatikánska konferencia vyzvala vlády na riešenie problému plytvania potravinami

12.11.2019 21:09

Výzva prišla na konci dvojdňovej konferencie v Pápežskej akadémii vied vo Vatikáne, na ktorej sa zúčastnilo viac než 50 vedcov, akademikov, ekonómov a činiteľov OSN z 24 krajín sveta.

Alexander Lukašenko

Lukašenko usiluje o nastolenie užších vzťahov s EÚ

12.11.2019 20:27

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v septembri tiež uviedol, že mieni napraviť aj vzťahy s Washingtonom.

Žiga, Bruno, U.S. Steel

Štát posiela peniaze U. S. Steelu, hutníci čelia recesii

12.11.2019 19:30

U. S. Steel Košice získa od štátu 12,4 milióna eur ako kompenzáciu poplatkov na podporu obnoviteľných zdrojov.

Evo Morales

Castrov ctiteľ ide v jeho stopách. Do mexického exilu

12.11.2019 18:56

Evo Morales, ktorý bezmála 14 rokov stál na čele Bolívie, našiel útočisko tam, kde svojho času jeho ľavicový vzor - Fidel Castro. Azyl mu poskytlo Mexiko.

Lukáš Perný

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 161
Celková čítanosť: 511449x
Priemerná čítanosť článkov: 3177x

Autor blogu

Kategórie