Blog Lukáša Perného

Utopisti

Úspech sa neodpúšťa, povedal mi kedysi môj školiteľ Rudolf Dupkala. Ak môžem niečo vo svojom živote považovať za úspešné, tak je to práve kniha UTOPISTI. Vzhľadom na to, že na Martinuse boli vymazané všetky recenzie​ (dokonca bol nahradený aj link, takže by recenzie boli zdanlivo nevypátrateľné, dokonca by to nešlo ani cez Way Back Machine, avšak našťastie som našiel pôvodný link v mailoch, ktorý vymazanie dokazuje), pridávam ich aspoň na tento blog​. A vrajže tu neexistuje v demokratickej spoločnosti cenzúra, avšak je (len nie štátna). Je to cenzúra tichá a realizuje ju kultúrna mafia, ktorá sa tak rada oháňa otvorenosťou, pluralitou, slobodou, spravodlivosťou, transparentnosťou a pokrokom… Sloboda platí iba dovtedy, kým máte ten jediný správny názor. Komuže táto kniha, ktorá sama hlása sociálny pokrok, tak extrémne prekáža?

Každopádne, ide jednoznačne o diskrimináciu autora, a je to pozoruhodné aj z ďalšieho hľadiska. Kníhkupectvo by sa predsa malo knihy snažiť predávať (pokiaľ ho nevlastní nihilista Bernard Black) a nie mazať pozitívne recenzie. Tým si prakticky znižuje predajnosť tovaru. Alebo je ideológia a angažovanosť dokonca nad záujmami kapitalizmu (generovať zisk)? Vo Švejkovi bol známy citát o zákonoch kapitalizmu, „zaplať si pivo a žvaň si co chceš“, čo by sa dalo interpretovať aj ako „zaplať knihu a čítaj si čo chceš“. Evidentne to už neplatí. Niektoré kníhkupectvá evidentne vlastne ani nechcú, aby sa niektoré knihy vôbec predávali. Pripájam obľúbenú scénku.

Recenzie (2021 ešte boli k dispozícii) boli zo stránky Martinusu zmazané už v roku 2022, z Panta Rhei len nedávno (prítomnosť recenzií na Way Back Machine). AKTUALITA (8. 7. 2026, 19:47): po zverejnení tohto blogu boli recenzie na Panta Rhei obnovené, pričom ešte ráno neboli k dispozícii. Ďakujem týmto Panta Rhei za nápravu situácie.

Recenzie vyšli v Slovenských pohľadoch, Literárnom týždenníku, Právnom obzore, Slovenských národných novinách, Alternativách, ihodnoty.sk, Pravda, DAV DVA a na ďalších stránkach. Niektoré boli publikované v komentároch na Databáze knih.

Každopádne, naposledy knihu propagoval na svojej stránke FILOZOFIA DENNE filozof Marco Marciano, takže stále žije medzi čitateľmi. Kniha sa ešte stále dá kúpiť v kníhkupectvách, aj keď zostávajú posledné kusy. Knihu už má prezident SR, premiér SR, viacerí veľvyslanci a poslanci NRSR, spisovatelia, umelci, kňazi, filozofi, vedci, predstavitelia kultúrnych, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Je odporúčaná v osnovách mnohých škôl tak na Slovensku, ako aj v Českej republiky (napr. UKF v Nitre, Vysoká škola ekonomická, Praha, VŠB – Technicke univerzity v Ostravě i.), aj vo výkazoch zamestnancov SAV. Kniha je k dispozícii vo verejných knižniciach (infogate.sk), ale aj v zahraničí. Najviac ma teší, že ju zdieľali aj rodáci, stala sa tiež vianočným darčekom a nominovali ju na knihu roka Pravdy. Získala tiež Prémiu Ceny Alexandra Matušku.

V spodnej časti nájdete všetky medzinárodné ohlasy a citácie (je ich vyše 10 a z rôznych krajín sveta, v rôznych jazykoch).

V pláne je česká, čínska a kazašská rozšírená verzia, ale to je plán v horizonte desiatich rokov. Na úvod si možno prečítať oficiálne recenzie posudzovateľov.

Oficiálny recenzent prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc.
Autor sa pokúsil reflektovať dejiny utopizmu od Thomasa Mora po devätnáste storočie. Toto dielo predstavuje na Slovensku prvé komplexné spracovanie histórie pokusov, fantázií, ilúzií a – vo väčšej či menšej miere na vedeckom poznaní založených – predstáv priekopníkov sociálneho utopizmu a ich novších pokračovateľov. Text má charakter prehľadného súpisu podstatných názorov, koncepcií a významných osobností tvorcov. Samotným dejinám utopistických predstáv predchádza primerane rozsiahly metodologický úvod, v rámci ktorého sa stretneme s kategorizáciou jednotlivých typov utópií, ako aj s vyjasnením jednotlivých pojmov, relevantných voči tomuto výskumu. Prirodzeným zavŕšením tejto časti diela je periodizácia dejín utopizmu. V kapitole Slovanský utopizmus a mesianizmus sa autor venuje základným charakteristickým črtám utopických predstáv príslušníkov slovanských národov v starších i novších dobách. Čitateľ dokáže v kontexte komunitarizmu Slovanov lepšie pochopiť významy pojmov „mir“, „občina“, „artel“, pričom autor venoval pozornosť nielen ruskému utopizmu, ale aj formovaniu utopistických predstáv na území Slovenska.“ Knižná publikácia Lukáša Perného by mohla byť nielen spestrením našej súčasnej odbornej a vedeckej literatúry týkajúcej sa danej problematiky, ale v neposlednom rade aj hodnotným príspevkom k sebareflexívnemu chápaniu našich vlastných slovenských kultúrnych dejín.

***

Toto dielo predstavuje v slovenskom prostredí prvé komplexné spracovanie histórie pokusov, fantázií, ilúzií a – vo väčšej či menšej miere aj na vedeckom poznaní založených – predstáv priekopníkov sociálneho utopizmu, ale aj ich novších pokračovateľov. Vízie budúcnosti sú pre každú vedeckú disciplínu rozhodujúce pri formovaní cieľov o svojom zmysle. V danom prípade sa autor na pozadí úvah o dejinách utópií pokúsil – aspoň v náznakoch – odpovedať aj na problém zmyslu utopických úvah vo všeobecnejšom význame a miestami sa dotýka aj problematiky vzťahu medzi umením (najmä výtvarným, ale aj filmovým a podobne) či osobitne krásnou literatúrou ako produktom fantázie a utópiou. Tieto otázky síce nie sú v diele formulované priamo a expressis verbis, vyčnievajú však na pozadí mapovania úsilí tvorcov utopických predstáv, ktoré je, pochopiteľne, autorovým hlavným cieľom. Text má charakter transparentného súpisu podstatných názorov, koncepcií a významných osobností tvorcov, môže preto slúžiť aj ako pomerne spoľahlivé východisko smerujúce k ďalšiemu rozboru problematiky utópie a utopizmu. V závere knihy autor zdôrazňuje, že utopisti (vizionári budúcnosti) chceli predbehnúť dejiny a nastoliť šťastnejší svet, bez vykorisťovania, nerovnosti, netolerancie… Mali schopnosť vidieť za roh, projektovať a predvídať. Autor pripomína, že utopisti chceli a verili, že ľudstvo čaká svet harmónie, rovnosti, blahobytu a mieru, kde všetci pracujú spoločne pre spoločné blaho a kde má každý rovnaké príležitosti na naplnenie materiálnych a duchovných potrieb a realizáciu svojho šťastia. Kde veda a stroje slúžia v prospech človeka. Utopisti verili, že svet možno zmeniť. A o tejto viere je kniha Lukáša Perného.

Oficiálny recenzent doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc.
Predložená monografia predstavuje prehľadné spracovanie dejín novovekého utopického myslenia. Tento zámer autor zvládol systematicky, v troch kapitolách. V úvodnej kapitole sa venuje vymedzeniu kategórií „utópia“ a „utopizmus“, jadro práce tvorí prehľad utopických koncepcií s dôrazom na novoveké utópie, tretia kapitola predstavuje filozofické zhrnutie a prezentuje tiež názory autora, ktorý sa nevyhýba kritickej argumentácii. Predložená práca je zaujímavá pre čitateľa aj priloženými ilustráciami a prehľadmi. V dnešnej dobe – s nadsázkou – dystopického prechodného obdoba, potreba utopického myslenia narastá. A nezáleží na tom, ak v horizonte súčasnosti sa situácia javí ako beznádejná, reálne predpoklady na radikálnu zmenu absentujú, veď odvrátiť dystopiu môže len nová utópia.

Oficiálny recenzent doc. Mgr. Michael Hauser, Ph.D.

„Kniha poskytuje podrobný a odborně fundovaný vhled do dějin utopického myšlení, který čtenáře seznamuje se všemi relevantními proudy utopismu v jednotlivých epochách lidských dějin, včetně utopismu antického a středověkého. Kniha se zabývá různými přístupy a formami utopismu, a činí tak vyváženým způsobem s cílem rozpoznat a představit jejich nosné myšlenky i jejich limity. Setkáváme se tak s utopismem antickým, křesťanským, osvícenským, romantickým, socialistickým, a dokonce utopismem neoliberálním. Tato stěžejní část knihy je cenným přehledem dějin utopismu, který zahrnuje také proudy a myslitele, jejichž utopistické koncepce nejsou dostatečně známé. Kniha není pouze historických přehledem, neboť se zabývá také konceptuálními otázkami utopistického myšlení, které se dotýkají kategorizace utopií a klasifikace postojů vůči nim. Ve třetí části pak autor rozvíjí aktualizační úvahy o významu dějin utopismu pro současný svět v souvislosti s civilizačními a ekologickými hrozbami, jimž lidstvo dnes čelí. Kniha Lukáše Perného „Utopisti“ je v současné produkci společenskovědních knih tematicky ojedinělá. Zpracovává téma, o němž se začíná znovu diskutovat ve veřejném prostoru i na univerzitách, ale dosud tu chybí nová odborná publikace, z níž by tyto diskuse mohly čerpat historické znalostí a základní orientační body. Tato publikace chybí i v České republice. Vydání knihy Lukáše Perného bude mít význam pro širší veřejnost, vysokoškolské i středoškolské pedagogy, studenty a žáky, stejně jako pro politiky na Slovensku i v České republice..“

***

prof. Ing. Pavel Sirůček, Ph.D. pre ALTERNATIVY, 8/2020: Poučení z dějin utopií jako obrana před liberální dystopií
Citát V. Huga „Utopie je pravdou zítřka“ je jedním, které otevírají unikátní titul téměř encyklopedického charakteru. „Putování dějinami utopií“ koncipované slovenským sociálním filozofem, kulturologem a hudebníkem L. Perným v souvislosti s jeho disertací. Knihu lze doporučit a je možné si hned na začátku postesknout – škoda, že neexistuje i Matice česká… Text je sepsán srozumitelně a přehledně, leč žádné snadné ani populárníčtení do vlaku to není. Nejde ani o materiál, který je možné zvládnout na jeden zátah. Což ostatně cíl představovaného titulu jistě není. Tento splňuje nároky na odbornou monografii, včetně obsáhlého poznámkového aparátu, seznamu, resp. přesněji seznamů literatury (primární, sekundární, včetně dalších zdrojů). Na úplném konci čtenář nalézá i výtah zrecenzních posudků.

Text oživují četné re-produkce obrazů, maleb, rytin, fotografií zfilmů, podobizen autorů i jejich spisů a dal-ších výstupů, přítomné téměř na každé straně. Obdobně jako již zmiňované hojné citace a bohatý poznámkový aparát pod čarou. …

Utopistům má být společný optimismus, víra vnaplnění –alespoň částečné – jejich ideálu, o kterém psali vuměleckých textech, anebo ve formě konkrétních plánů na společenskou reformu. Mnohým znich se některé ideje podařilo aplikovat do praxe již za jejich života. Utopisté předpovídali vědeckotechnický pokrok (vynálezy, automatizaci výroby atd.) i pokrok sociální (namátkou stanovený pracovní čas, nejrůznější práva nebo spravedlivá odměna a pod.). Zasloužili se o reformy vmnoha a mnoha oblastech. … Utopie jsou „témou bez hraníc“(s. 11 anot. publ.), takže ani vpřípadě představované knihy nemůže jít o vyčerpávající a detailní zmapování úplně všech významných utopií autopistů. Trpělivý čtenář si však může odnést základní přehled týkající se dějin uto-pismu, autorů, jejich tvorby, filozofických koncepcí, ale i hnutí a komunit, pokoušející se ideály realizovat. Vsouvislosti se scénáři budoucího vývoje Perný píše: „Je otázkou, či ľudstvo dokáže zabrániť pri rýchlosti civilizačných zmien vlastnej skaze. Odpoveď na túto otázku vlastne podmieňuje opodstatnenosť tejto knihy. Utópie sa môžu stať odpoveďou pre krutosť budúcej reality. Utópia alebo zánik…“(s. 11 anot. publ.).

Zmiňovány jsoutři scénáře:
1) Překonaní hypermoderní doby a ekonomického neoliberalismu na základě dialektických vnitřních rozporů, snastolením vyššíhomodelu společnosti.
2) Zánik civilizace díky vyčerpání zdrojů, znečištění životního prostředí a hrozby nukleární války.
3) Evoluce, „teda sociálna trans-formácia a reformy (tejto vízii verila väčšina utopistov)…“

Potřeba střízlivého pohledu na utopie může být umocněna dobou postcovidovou. Se společenskou poptávkou po naději, harmonii, kráse, míru v duši a víře v lepší budoucnost i spravedlivější a méně chaotický svět. Něco jiného je rozmařile snít o dystopiích a dekadenci anebo v nich přímo žít. V analogii s rozvojem kultury, umění, ale i vědy po morových epidemiích středověku. Na straně druhé ale sílí varování před realizací globalistických dystopií v orwellovském duchu. Farmako-digitální gulag se zelenou fasádou žádným socialismem není! spravedlivější a méně chaotický svět. Něco jiného je rozmařile snít o dystopiích a dekadenci anebo v nich přímo žít. V analogii s rozvojem kultury, umění, ale i vědy po morových epidemiích středověku. Na straně druhé ale sílí varování před realizací globalistických dystopií v orwellovském duchu. Farmako-digitální gulag se zelenou fasádou žádným socialismem není!

Kňaz Svetozár Korec pre časopis ABK
„…V časopise ABK sa venujeme v samostatnej veľkej rubrike téme utópií. Preto nám nemohla ujsť kniha Lukáša Perného: Utopisti. …kniha mladého autora Lukáša Perného je ojedinelou učebnicou o utópiách v slovenskom jazyku, odporúčam si ju prečítať, ale najlepšie je knihu si kúpiť, uložiť do svojej knižnice a neustále sa k nej vracať, pretože téma utópií je nevyčerpateľná a inšpirujúca nielen pre spoločnosť, ale aj pre záujemcu.“

Marej Barč pre DAV DVA: Dejiny utópií a utopizmu
Knihu Perný začína prehľadnou kategorizáciou utópií. Tu treba spomenúť, že v publikácii sa prepája vedecký a populárno-náučný, resp. pedagogický aspekt. Rozbory diel dopĺňajú prehľadné tabuľky a periodizácie, ktoré čitateľovi uľahčujú orientáciu na pojmovej a chronologickej mape. V nosnej časti knihy, ktorú predstavujú dejiny utopizmu od antiky po súčasnosť chcem vyzdvihnúť niekoľko momentov: Perný v kapitole o kresťanskom utopizme akcentuje sociálny rozmer novozákonných, no i starozákonných textov, ktoré sú veľmi aktuálne v čase hodnotového vyprázdnenia (nielen) tradičnej kresťanskej demokracie a jej obmedzenia sa na okrajové kultúrno-právne otázky. Práve kresťanské protokomunistické obce so spoločným majetkom a Ježišov evanjeliový odkaz poslúžili ako jeden zo vzorov budúcim utopistom novoveku (reformovaným i katolíkom: napr. v rámci jezuitských redukcií v Latinskej Amerike). Ďalej oceňujem, že popri „tradičných“ a na Slovensku známych autoroch (Owen, More, Bacon, Saint-Simon) autor venuje pomerne rozsiahly priestor aj „zabudnutým“ menám ako Etienne Morelly, Etienne Cabet, či Gabriel de Mably. Pri rozpracovávaní jednotlivých utopických projektov Perný nezostáva len v dobovom zakotvení, ale prepája na širší historicko-sociálny kontext a poukazuje na inšpiratívne i regresívne prvky u jednotlivých mysliteľov. Zaujímavo je podaný i vzťah marxizmu a utópií, jednak v historickom priereze I. Internacionály a Parížskej komúny, jednak v polemickej kapitole zo záveru knihy, kde autor rieši otázku, či a nakoľko sa dá v súvislosti s Marxom hovoriť o utopizme, keďže Marx sa práve proti utopickému socializmu vyhradzoval. Za osobitú zmienku stojí kapitola venovaná slovanskému utopizmu, čím Perný načiera do vôd, ktoré sa v súvislosti s utopickým myslením na Západe aj u nás často obchádzajú a upozorňuje na významných sociálno-politických autorov ako Belinskij, Černiševskij, Gercen, či Štúr. Perný neobchádza ani česko-moravský utopizmus (husitské hnutie, Komenský, Bolzano) a utopické myslenie na Slovensku reprezentované spočiatku jánošíkovskou tradíciou, neskôr národno-sociálnym programom štúrovcov v jeho rôznych podobách (predmetno-pragmatickej i mesianistickej), spomína aj prvého vedecko-fantastického utopistu na Slovensku Gustáva Reussa a pacifistu Jána Maliarika.Nasledujúcu časť Perný venuje krátkemu exkurzu k revolučným a sociálno-reformným vystúpeniam v rámci Slovenska, čím jednak upozorňuje na reálny dejinný zástoj realizácie túžob po lepšom svete na Slovensku, jednak inšpiruje smerom do súčasnosti. Záverečné kapitoly sú venované enumerácii a opisu myšlienok utopistov, ktoré sa stali súčasťou našej každodennosti a problémov sveta v súčasnom modeli liberálno-trhovej globalizácie. Celkové vyznenie a odkaz knihy súzvučí s výrokom Oscara Wilda z eseje Duša človeka v socializme: „Mapa sveta, na ktorej nie je zakreslený ostrov Utópia, nestojí ani za pohľad, pretože opomína tú krajinu, kde ľudstvo stále pristáva.“

František Škvrnda: Utopisti
Recenzia na titul L. PERNÝ: Utopisti. Vizionári sveta budúcnosti. Dejiny utópií Knihu som prečítal od začiatku až po koniec a môžem skonštatovať, že ide o jedinečný a veľmi vydarený pokus, ako slovenskému čitateľovi priblížiť raritný a vzácny filozofický žáner, akým je utopická literatúra. Publikácia má tvrdú väzbu, ktorá oproti iným knihám vyniká aj po kvalitatívnej, aj po estetickej stránke, čiže je vhodná aj pre bibliofilov (bohužiaľ, dnes je vydaných takto kvalitne len málo kníh). Čo sa týka obsahu publikácie, je rozdelený do troch hlavných častí. Autor v duchu precízneho historika približuje dejiny utopického myslenia chronologicky od antiky až po 19. storočie, pričom v epilógu sa venuje aj ďalšiemu možnému vývoju utopických trendov v budúcnosti. V duchu systematického filozofa sa v dvoch kratších kapitolách autor venuje aj problematike definovania a kategorizácií utópií a utopizmu, ako aj ich filozofickej analýze (obzvlášť zaujímavou pre mňa bola posledná časť knihy „Kritici utópie a liberálna utópia). Kniha je písaná vynikajúcim štýlom, dobre sa číta. Je informatívna, obsahuje aj mnoho ilustrácií. Má encyklopedický charakter, človek sa k nej môže vrátiť vždy, keď si potrebuje overiť nejaký fakt alebo údaj o konkrétnom autorovi alebo diele. Taký praktický sprievodca svetom utópií. Na záver mi dovoľte ešte jeden osobný postreh – v dystopickom svete, v ktorom sme svedkami napĺňania stále horších a horších vízií, predstavuje kniha Lukáša Perného ostrov pozitívnej deviácie, ktorý vdýchne nádej na lepšie časy nejednému človeku sklamanému zo súčasnosti a obávajúceho sa budúcnosti. Per aspera ad astra.

prof. MUDr. Michael Doubek, Ph.D. pre LUK a týždeník UČS: Sepsat dějiny toho, co ještě nebylo
Slovo utopie v sobě skrývá hříčku: vyložit ho můžeme jako „nikde“ a zároveň jako „blažené místo“. Jde o představu, která ještě nebyla uskutečněna. Vize nereálné dokonalosti. Slovo utopie má dnes též hanlivý nádech. Kdo je utopistou, nechápe, že právě nyní žijeme v době pravdy, rozumu a spravedlnosti, že jsme se nikdy neměli lépe a lépe už ani být nemůže. Pokud má naše společnost nějaké chyby, pak jsou to jen chyby na úrovni lidských selhání, nejde o selhání systému. Nebo ne? Lukáš Perný, mladý slovenský filozof, hudebník, ale též redaktor revue DAV DVA, se pokusil dějiny utopií a utopismu zevrubně popsat v monografii Utopisti. Vizionári sveta budúcnosti. Dějiny utópií a utopizmu (Matica slovenská, Martin 2020, 390 s.). Kniha představuje dějiny utopismu od Thomase Mora po devatenácté století. Nezapomíná ani na český, moravský a slovanský utopismus (za všechny připomeňme dílo Bernadra Bolzana O nejlepším státě z roku 1831 – sociální stát s progresivním zdaněním, regulovanou ekonomikou a kolektivním vlastnictvím, sdružení autonomních obcí a vyšších celků). Nejde ale jen o historický přehled. Zejména závěrečnou třetí část Utópia a utopizmus ako filozofický argument považuji za důležitou. Lukáš Perný v této části uvažuje o významu utopie pro současný svět, který čelí hrozbám civilizačním a ekologickým, který rovněž upadá myšlenkově. Po přečtení kapitoly Od snov k realitě, čo utopisti predpovedali si uvědomíme, že změn k lepšímu lze dosáhnout, chceme-li. Lukáš Perný tyto změny připomíná v podkapitolách, jejichž názvy už říkají mnohé: Právo na obživu, plánované a zdravé stravovanie, Od práva na jedlo k sebestačnosti, Výmenné banky a družstevníctvo, Právo na bývanie a kolektívne bývanie, Pracovné práva, Organizácia práce a výroby, prebytok a nedostatok, Bezplatná zdravotná starostlivosť, Bezplatné, kreatívne vzdelávanie a výchova, Zrušenie trestu smrti, Zákony pre ľudí, proti extrémnemu bohatstvu, Ženská otázka a zrušenie detskej práce, Zalesňovanie ako riešenie ekologických problémov, Bezplatná verejná doprava a budúcnosť dopravy, Urbanizmus, kruhové mestá, ideálne mestá, Open sources, internetový komunizmus a baconovská poznateľnosť „príčin a skrytých pohybov vecí“… Zcela na závěr pak Lukáš Perný přináší v oddíle Žijeme v dystópii alebo liberálnej utópii? Čísla o svete, v ktorom žijeme důkazy o nespravedlnostech současného světa. Opět stačí výčet názvů podkapitol: Voľný trh, vlastníctvo, konkurencia, neobmedzená akumulácia kapitálu, nerovnosť, korporatokracia, Otázka vlastníctva, Hlad, Bezdomovectvo a chudoba, Sociálne samovraždy, Negramotnosť a zhlúpnutie ľudstva, Sloboda prejavu a manipulácia, Nadprodukcia a znečistenie, Militarizácia a mier, Dlhy, Nezamestnanosť, automatizácia a nové otroctvo, Umelá inteligencia, bioetika a vesmírne hrozby… Lukáš Perný se úspěšně pokusil sepsat dějiny myšlení o tom, co se ještě neuskutečnilo. Mnozí věří, že nic takového ani nenastane. Buďme však optimisty a vzpomeňme na slova Oscara Wilda: Pokrok je jen uskutečňování utopií. Lukáši Pernému patří dík za to, že nám ukázal, jak potřební jsou právě dnes vizionáři světa budoucnosti.

Tomáš Daněk pre DAV DVA: Recenzia knihy Lukáša Perného Utopisti; vizionári sveta budúcnosti. Dejiny utópií
Knihu Lukáša Perného Utopisti; vizionári sveta budúcnosti. Dejiny utópií a utopizmu je pripomenutím, že na tejto zemi chodili ľudia, ktorí sa zamýšľali nad tým, ako prekonať nespravodlivosť, vykorisťovanie, zlo a spraviť spoločnosť humánnejšou a kultúrnejšou. Táto kniha je na slovenské pomery ojedinelá. Autor v tejto knihe pracuje s ohromným množstvom literatúry. V knihe prepája autor jednotlivé súvislosti filozofov, zo súčasnou dobou. Spomína autorov ako Tommaso Campanella, Thomas More, alebo François Marie Charles Fourier, Gabriel Mably, Robert Owen atď. Táto recenzia, ktorá je zároveň aj esejou, je vlastne zamyslením sa nad tým, v čom je utopické myslenie aktuálne aj v súčasnej dobe.

V súčasnosti treba rozvíjať schopnosť imaginatívneho myslenia, ktoré by sa ale nevznášalo niekde nad oblakmi, ale ktoré by dokázalo mať vplyv na súčasnú dobu. Iba vnútorne slobodný človek dokáže mať vplyv na túto dobu. Inými slovami nevytvárať dokonalú spoločnosť na rysovaciom prkne, ale dialekticky nadviazať na pozitívny prvok postmoderny a negovať jeho negatívnu zložku, čiže akejsi relativizácií všetkých hodnôt, keď ale paradoxne nedochádza pod pláštikom pluralitnej jedinečnosti, ale skôr k akejsi novej sofistifikovanej homogénnosti, uniformity a všadeprítomnej kontroly. Pretože klasická moderna, akoby zabudla na individuálnu jedinečnosť a subjektivitu človeka. Čiže vyhodnotiť určitú individuálnu situáciu a až potom dospieť k nejakým všeobecnému súdom. Inými slovami, aby došlo k vzájomnej pozitívnej dialektickej interakcii medzi indivíduom a kolektívom. Ide o to ako, ako rozvíjať starosť o svoju o dušu so starosťou o svet, čiže prekonať karteziánske subjektívne – objektívne rozštiepenia. Rozvíjať vnútornú subjektivitu s vonkajším objektívnym svetom, aby sa poľudšťovalo v dialektickej symbióze človek a aj svet.

V súčasnej západnej civilizácií dominuje hodnotové vákuum a nihilizmus, pretože absentujú ideály, ktoré by ukázali smer k lepšej spoločnosti. Každá doba mala nejaký ideál a bez neho spoločnosť prešľapuje na mieste. Ako konštatoval československý prezident a filozof Tomáš Garrigue Masaryk, štáty sa rozvíjajú podľa myšlienok, na ktorých boli na začiatku postavené.

Politika, pod pláštikom veci verejných sa stala iba arénou súkromných záujmov. Voľby sa stali iba karnevalom a divadlom pre verejnosť, keď po voľbách sa vystriedajú iba ďalší oligarchovia. Výmena politikov nič nevyrieši, pretože je to iba výmena figúrok, keďže bez ohľadu na politickú orientáciu, zdieľajú ten istý pohľad na svet. Čiže určitý ekonomický redukcionizmus neoliberálneho kapitalizmu,ktorý len posilňuje súčasný systém. Chýba nám akási vízia, ktorá by dokázala zmobilizovať ľudí. Namiesto toho tu nastúpila akási technokracia, ktorej ide iba o samoúčelnú technológiu moci. Ide o to, ako dôjsť k svetonázoru, ktorý by bol prehĺbený a obsahoval by aj určitú kultúrnu zložku, ktorá by transcendentovala súčasné pomery a vzápätí by dialekticky ovplyvnila súčasné pomery. Nazvime to utopickým prvkom, keďže slovo utópia znamená aj ako miesto, ktoré neexistuje. Zároveň, by to nebol akýsi dogmatický a statický pohľad na svet, ale obsahoval by určitú dynamickú zložku, ktorá by kriticky reflektovala súčasnú dobu, pretože tá je neustále v pohybe a zmene. Ak utopické myslenie má byť aktuálne aj dnes, tak musíme dospieť k tomu, ako sme sa ocitli v tzv. postmodernej dobe, keď slovami americko-japonského politológa Francisa Fukuyamu sme dospeli ,,ku koncu dejín“ , alebo slovami železnej lady Margaret Thatcherovej : „There is no alternative“ (TINA). Súčasná doba, ktorá sa volá aj ako postmoderná situácia, kde podľa francúzskeho filozofa Jean-François Lyotard skončilo ,,veľké rozprávanie“ akoby všetky moderné projekty zlyhali. Paradoxne, súčasná ekologická kríza je budíčkom, ktorý nám naznačuje, aby civilizácia zmobilizovala svoje sily na odvrátenie hrozby, aby bol projekt moderny stále aktuálny, ktorý by ale prešiel kritickou sebareflexiou.

20. storočie, ktoré bolo aj storočím extrémov, bolo vyvrátením naivnej osvietenskej viery, že civilizácia bude postupne pokračovať samopohybom na ceste k pokroku a prosperity. Od začiatku mala v sebe zabudovaný chybný genetický kód. Akýsi jednostranný a naivný pohlaď na ľudskú prirodzenosť, ktoré bolo reakciou na stredoveký ,,vek temna“. Ukázalo sa, že človeka okrem rozumu stále ovládajú iracionálne podvedomé temné sily, ktoré sa nedajú len tak ľahko odstrániť ich vytesnením z vedomia od podvedomia, akoby neexistovali, ale ktoré sa môžu o to väčšou intenzitou prejaviť násilnými vyhladzovacími vojnami. Nevyriešila sa otázka otázka ľudského zmyslu života s jeho hraničnými situáciami ako je smrť, vina a úzkosť, ktoré sú základné existenciálne kategórie. Obrazne povedané, vylialo sa dieťa aj s vaničkou, pretože kresťanstvo tvrdí, že človek je tvor poznačený prvotným hriechom. Inými slovami, človek okrem rozumu, má aj svoje emócie. Ide o to, aby tieto emócie neboli deštruktívne, ale konštruktívne a boli v určitej dialektickej harmónií s rozumom. Ukázalo sa síce, že spoločenské bytie síce do určitej miery determinuje človeka, ale jednostrannou zmenou spoločenských podmienok bez zmeny ľudského vedomia, keď nedôjde, aj k revolúcií hlavy a srdca, nie je cestou do raja ale, naopak cestou do pekla…Súčasný životný štýl postavený na komercii, práve sa snaží speňažiť tieto potlačené ľudské emócie a umelo vytvárať tieto ,,city“. Tie v konzumnej kultúre, ale ťažko nájdeme…

Ako konštatoval francúzsky filozof a matematik v 17. storočí René Descartes: Cogito, ergo sum, čiže myslím, teda som. O všetkom môžem pochybovať, okrem svojej vlastne existencie. Vedu chcel položiť teda na čistom základe rozumu. Vznikol, ale karteziánsky dualizmus subjektového – objektového rozštiepenia medzi človekom a svetom. Dá sa to popísať tak, že subjekt res cogitans, čiže vec mysliaca, je akoby nezávislá na vonkajšej realite rex extensa, ktorá ho obklopuje, ktorú iba zdanlivo neutrálne popisuje. Ten istý pohľad na svet sa, ale obracia voči samotnému subjektu ako bumerang, ktorý je chápaný tiež iba objekt a číslo v anonymnom systéme, ktorý je založený na neustálom zvyšujúcom sa výkone. Súčasný režim vyžíva extrémny subjektívny idealizmus, aby človeka odvádzal (prostredníctvom komerčných médií a konzumu) od nepríjemnej kapitalistickej reality v duchu hesla: každý má svoju vlastnú pravdu. Je to len krok od hesla: všetko je dovolené. Došlo k totálnej inštrumentálizácie sveta a k jeho odkúzleniu a následnému pozitivizmu, ktorý si všíma iba ,,čisté“ fakty, ktoré sú ale vždy na koniec ideologický interpretované. Ako to spomínali v klasickej práci Dialektika osvietenstva Theodor W. Adorno a Max Horkheimer. Od 17. storočia došlo od extrému stredovekej starosti o svoje vnútro čiže byť, od novovekej starosťou s ďalšou jednostrannosťou starosťou o vonkajší svet mať a k následnému imperiálnemu dobitiu sveta.

Nemecký filozof Martin Heidegger tvrdil, že celá západná metafyzika vyústila na koniec do vôle k moci, keď, sa ontické súcno zamenilo s bytím, keď naopak bytie je skôr ontologického charakteru, keď bytie sa neukazuje prvoplánovo navonok, ale sa nám skrýva, ako to nazýva podľa gréckeho slova alétheia, čiže vo forme závoja. Bytie sa ukazuje iba ontologickou diferenciáciou medzi súcnom a bytím.

Problém problém utópií v súčasnej dobe je z hľadiska časovosti, pretože ak chceme vytvoriť lepšiu spoločnosť niekde do ďalekej budúcnosti, tak nám môže utekať prítomnosť, ale aj minulosť, lebo dávame všetko na jednu kartu budúcnosti. Z toho môže prameniť skôr zúfalstvo a beznádej, ako nádej, lebo okolie ktoré je všade okolo mňa v rozpore s touto ideou. Skôr by som povedal, že utópia by sa mala už teraz žiť teraz v tejto chvíli ( paralela je s Ježišovým výrokom, že kráľovstvo Božie je v nás), čiže zjednotenie slov a činov a tým pádom, byť antitézou voči súčasnému nihilizmu a vznášať postupne do spoločnosti lepší svet. Martin Heidegger tvrdil, že človek by mal v sebe prehlbovať tzv. temporálny čas, ak má viac žiť život zmysluplnejší, čiže sa zaoberať a poučiť sa podstatnou minulosťou, kde určité osobnosti v dejinách sa tiež zaoberali filozofickými problémami ako my, potom žiť naplno v prítomnosti a vedieť sa tešiť aj z maličkostí a zároveň mať presah zo životným rozvrhom do budúcnosti. Tu by som zdôraznil prepojiť existencionálnu skúsenosť s tou politickou sférou. Lepšiu spoločnosť, čiže ontický problém nevyriešime, keď vo svojich životoch nevyriešime ontologický problém, čiže zmysel života tu a teraz v prítomnej chvíli.

Nemecký filozof Georg Wilhelm Friedrich Hegel to nazval ,,lsťou rozumu“, keď jedinci na prvý pohlaď nezmyselnými svojimi každodennými činmi vytvárajú niečo, ako duch doby, ktorý má neskorší dejinotvorný charakter. Chcem tým povedať, že lepšia spoločnosť nevznikne na rysovacom prkne, á la Platón, ale iba reakciou na súčasnú socio-ekonomickú formáciu. Príklad z histórie: Český učiteľ národov Ján Ámos Komenský reagoval svojou víziou lepšej spoločnosti a vzdelávania na Tridsaťročná vojnu a bitke po Bielej hore a z jeho kníh sa môžeme aj dnes inšpirovať. Utópie vznikali vždy ako reakcia na určitú jedinečnú socio – ekonomickú situáciu. Nemecký filozof Friedrich Engels považoval utópie síce za progresívne myslenie, ktoré sa zamýšľalo nad lepšou spoločnosťou, ale vyčítal im, že ich autori vnášali akoby svoj subjektívny pohľad a každý z autorov mal svoj konkurenčný pohľad na usporiadanie spoločnosti.

Je to skôr taká postupná tichá transformácia, ako to tvrdí slovenský filozof Ladislav Hohoš ,ako revolúcia s nejakým pátosom, ktorá nemusí mať v sebe hĺbku (Kundera to nazval politický gýč). Podobne Kant tvrdil, že slobodu nemôžeme dokázať a definovať, ale môžeme ju iba vykonať. Čiže, ak budeme počúvať svoj vnútorný hlas kategorický imperatív, alebo sokratovský daimonión, čiže vnútorný hlas božského pôvodu pomáhajúci človeku pri hľadaní dobra. To môžeme vykonať činom, slovami knihami, umením atď. Súčasný francúzsky filozof Alain Badiou tvrdí, že dnes je treba rozvíjať univerzalitu v partikularite, z čoho vznikne tzv. pravda-udalosť. Klasická moderna brala dôraz iba na univerzalitu, bez vyriešenia jedinečnej individuálnej partikularity, keď sa mali ľudia iba podriadiť ,,neomylnej pravde.“ Bola to, ale falošná univerzalita zahalená pod pláštikom všeobecného rozumu, keď pod ním sa skrýval len machiavelizmus, čiže v duchu politického hesla: účel svätí prostriedky. O to viac sa ohlásila potlačovaná individualita v postmodernej dobe, ktorej identita je ale tekutá, a chýba jej hodnotové zakotvenie. Súčasný kapitalizmus už priamo a neodkryte cynicky ,,rozvíja“ iba túto partikularitu. Knihu Lukáša Perného považujem preto za inšpiráciu, pre ďalšie rozvíjania utopického myslenia v súčasnej dobe.

Marián Klenko pre Literárny týždenník, 31 – 32/2020: Teória a dejiny utópií,
Knižné dielo Utopisti/Vizionári sveta budúcnosti je výsledkom systematického záujmu sociálneho filozofa, kulturológa a hudobníka Lukáša Perného o problematiku utópií a utopizmu. V prvej kapitole knižného textu sa zaoberá pôvodom, interpretáciou a teoretickým vymedzením uvedených pojmov. Na základe analýzy a porovnania ich výkladov a definícií uvádza: „Prevažná väčšina slovníkov definujúcich utópiu ju priamo spája s významom, angl. ideal commonwealths, ktorý charakterizuje empirické naplnenie ideálneho života. Utópie, predovšetkým sociálne utópie, sú viazané na ideu sociálne spravodlivej spoločnosti ako normatívneho ideálu a antropologickej konštanty.“ (str. 16) Autor rozlišuje tri základné rozmery utópie. Prvý, antropologický rozmer, ktorý utópiu chápe ako univerzálny produkt myslenia a normatívny spoločenský ideál. V tomto kontexte utópie predstavujú kolektívnu pamäť ľudstva, v ktorej sa manifestujú túžby po spravodlivosti, harmónii a dokonalosti. Za druhé, rozlišuje utópiu ako umelecký text alebo architektonický plán, ktorý sa prejavuje v rôznych umeleckých formách. Môže mať podobu románov, cestopisov, básní, filmových utópií alebo počítačových hier, ktoré sú charakteristické pre vyhranený literárny žáner. V neposlednom rade uvádza sociálno – filozofický rozmer utópií, ktorý ich chápe ako plán na širšiu spoločenskú (politickú) reformu. Perného detailné rozpracovanie problematiky prehodnocuje zaužívané definície, ktoré sa spájajú s utópiou. Skutočnosť, že utópiu nemožno redukovať len na akési vysnívané miesto (ostrov, krajinu), či všeobecnú predstavu o lepšom svete dokumentujú dejiny utopizmu, ktorými sa podrobne zaoberá v druhej kapitole odbornej práce. V tejto časti opisuje najstaršie formy utopizmu, na ktoré nadväzuje antický, kresťanský a novoveký utopizmus. S ohľadom na jeho časovú líniu sa prirodzene zameriava na periódu, s ktorou sa spája vznik utopickej literatúry ako žánru. Tento časový úsek je spojený najmä s menami ako More, Campanella či Bacon. Nezaoberá sa pritom len opisom jednotlivých spisov, ale aj ideovými zdrojmi a dobovými problémami, ktoré vstupovali do ich tvorby. V prípade Thomasa Mora bola výsledkom jeho úvah morálna filozofia, ktorá spočívala – ako uvádza Perný: „…v dosahovaní šťastia, v rozvíjaní ducha a zmysluplnej, spoločensky užitočnej práci. Znak úctivej povahy je podľa Mora vo vzdaní sa výhod v prospech iných…“ (str. 88) Kapitola o dejinách ďalej detailne mapuje vývoj utopizmu v 18. a 19. storočí, v období osvietenstva, romantizmu a realizmu. Do tohto časového rámca zaraďuje široké spektrum svetových mysliteľov, autorov utopických aj distopických diel. Do popredia sa dostávajú politickí utopisti a práce, ktoré sa vyznačovali radikálnym odborom voči dobovému dianiu. K tomuto zameraniu priraďuje, napríklad, Rousseaua a spis Spoločenská zmluva. Podľa autora francúzsky právny a politický utopizmus vrcholí ideológmi revolúcie a v 19. storočí utopickým socializmom. Ten spája najmä s menami ako Saint-Simona, Fourier, Cabet. To, čo robí z odbornej publikácie Lukáša Perného unikátne knižné dielo je skutočnosť, že sa jedná o ucelenú sondu do problematiky utopizmu, pričom mimoriadne cenný je fakt, že výsledky vedeckého bádania publikuje slovenský autor. Kniha s takýmto zameraním od domáceho autora v našich podmienkach chýbala niekoľko desaťročí. Na pozadí historickoho vývoja odborným a zároveň čitateľsky príťažlivým spôsobom opisuje, kategorizuje, rozoberá, interpretuje myšlienky známych i menej známych osobností, ktorí pôsobili najmä vo francúzskom, nemeckom či angloamerickom jazykovom milieu a svojimi ideami prispeli k dejinám utopizmu. Perný pritom neopomína ani vývoj (utopizmu) v slovanskom prostredí. Čitateľ sa v knihe stretne s menami ako Robert Owen, Étienne Cabet, Johann G. Fichte, utópia, Pierre-Joseph Proudhon, George Sandová, Wilhelm Weitling, Vissarion G. Belinskij, Alexander Gercen, Robert de Lamennais, Louis A. Blanqui, Louis Blanc, Immanuel Kant, Karol Marx, Friedrich Engels, Théodore Dézamy, Victor Considérant či Bernard Bolzano. Samostatná podkapitola je venovaná utopizmu na území Slovenska, kde sa prejavoval ako prvok v revolučných hnutiach, sociálnej kritike, osvetovej činnosti a literatúre. Pokiaľ predchádzajúce časti Perného publikácie boli orientované skôr do minulosti, posledná, tretia kapitola reflektuje aj na problémové aspekty súčasnej spoločnosti. Zaoberá sa v nej (z hľadiska predmetu jeho skúmania) zásadným teoretickým problémom akým je vzťah medzi utópiou a ideológiou, ale najmä kritikou prevládajúceho ekonomického systému, ktorý je postavený na voľnom trhu, súkromnom vlastníctve, konkurencii, neobmedzenej akumulácii kapitálu, nerovnosti, korporatokracii. Vychádza pritom z poznania, že väčšina utopistov kritizovala sociálnu nerovnosť, ktorej prameň nachádzali v nerovnomernom rozdelení produktov práce. Autor v tomto kontexte kladie logickú otázku: „Ako je tomu dnes? … Kým 1 % obyvateľov planéty Zem žije v blahobyte, sociálna situácia ostatných 99 % obyvateľov planéty sa dokázateľne zhoršuje. (Str. 361) Skúmanie utópií a utopizmu tak nie je dôležité len z hľadiska poznania dejín sociálno-politického myslenia. Ak pripustíme tézu, že politické režimy v krajinách, ktoré aktuálne nezapadajú do konceptu liberálnej demokracie, neformulujú a nepresadzujú vlastnú predstavu o alternatívnom ekonomickom systéme, pričom ich zaujíma len ochota svetových lídrov alebo národných vlád prispôsobiť sa ich záujmom, to znamená uzatvárať s nimi obchody za podmienok výhodných pre neštandardné režimy, potom sú teória a dejiny utópií dôležitým prameňom pri utváraní inovatívnych vízií o spravodlivejšej sociálnej, kultúrnej a mierovej budúcnosti.

Doc. Vladimír Manda pre Philosophica Critica: Autor v práci uvádza celý rad rozmanitých názorov a definícií pojmu utópia

Perného monografia Utopisti vychádza v čase, kedy sa nie len naše slovenské a európske, ale aj svetové spoločenstvo dostáva do klbka neriešených a zauzlujúcich sa problémov ženúcich spoločnosť do krízy, teda do stavu, ktorý bol v minulosti živnou pôdou pre zrod utópií, spoločenských vízií lepšieho a spravodlivejšieho usporiadania spoločnosti. Na rozdiel od minulosti, povedané slovami Hegela, dnešný svet nemá žiadnu skutočnú a všeobecne akceptovanú ideu  t. j. taký kritický obraz skutočnosti, ktorý by svojim obsahom ľudí nie len pravdivo informovalo reálnom stave spoločnosti, ale súčasne aj poháňal a mobilizoval široké masy k jeho praktickému uskutočneniu, k premene existujúcej spoločnosti na lepšiu spoločnosť. Dnes prevažuje skôr to, čo autor nazýva dystopiou, teda predstavy, ktoré na rozdiel od utópie ukazujú ako spoločnosť postupne upadá do stále horších či už politických, ekonomických, sociálnych, kultúrnych alebo klimatických podmienok života, bez jasnej artikulácie východiska z krízovej situácie. Dokonca dnes, mnohí postupne akceptujú názor, že sme snáď prvou generáciou, ktorá na rozdiel od minulosti nezanechá svet svojmu potomstvu v lepšom, ale v horšom stave, než v akom sme tento svet preberali od svojich rodičov. Obdobie postupného stabilného vývoja k lepšiemu, tak ako sme to zažili v povojnovom období či už na západe alebo na východe, sa s „nežnými“ revolúciami a zánikom socializmu skončil. Následne sme nastúpili cestu celosvetového živelného pohybu raz hore a potom dole sprevádzaného nezamestnanosťou, nárastom chudoby značnej časti populácie, pohybu určovaného nie ideálmi lepšieho života človeka, ale určovaného a regulovaného slepou rukou medzinárodného „slobodného“ trhu. Silnou stránkou Perného monografie sú predovšetkým kapitoly venované novovekým utópiám, francúzskym predrevolučným utópiám ako aj socialistickým utópiám, ktoré majú silný sociálno-politický a morálny náboj, ktorý vo viacerých prípadoch nestráca na svojej aktuálnosti ani dnes. Teoreticko-metodologické otázky práce sa koncentruje predovšetkým v prvej kapitole, kde sa skúma všeobecný pojem utópie a v tretej kapitole,
kde sa skúmajú špecifické súvislosti a konkrétne vzťahy utópie k ideológii, otázka liberálnych utópii a pod. V rámci metodologického prístupu k danej problematike sa Perný musel vyrovnávať s viacerými teoretickými problémami, ktoré sú s utópiou spojené, pričom z nášho pohľadu nebola jeho snaha v tomto smere vždy úspešná. Uvažujúc nad obsahom monografie by som poukázal len na niektoré otázky, ktoré považujem za dôležité z môjho pohľadu.

Tak ako to obyčajne v teoreticko-filozofických prácach býva, najväčšie problémy sú s vymedzovaním všeobecných základných pojmov, ktoré, ako je vo filozofii zvykom, majú často viacero interpretácií. Tak je to aj v prípade pojmu utópia. Autor v práci uvádza celý rad rozmanitých názorov a definícií pojmu utópia a konštatuje, že uvedený pojem je poznačený „interpretačným chaosom“ a to už od počiatku, keď ho po prvý krát použil T. More. Výraz utópia, odvodený od gréckeho základu sa dá chápať v dvoch
odlišných významoch a to ako miesto, ktoré neexistuje, (nie-miesto), respektíve vo význame blaženého miesta (s. 12). Podľa autora k interpretačnému chaosu prispeli aj Marx a Engels, ktorí vo vzťahu k svojmu konceptu socializmu opierajúceho sa o pochopenie zákonitostí vývoja spoločensko-ekonomických formácii, hodnotili socialistické či komunistické utópie negatívne. … Podľa autora, súčasní teoretici rešpektujú Marxove a Engelsove odlíšenie utópie od realizovateľného spoločenského projektu tak, že vytvorili pojmy, ktorými oddeľujú radikálne utópie od realizovateľných spoločenských vízií, či realistických utópií (s. 14) Odhliadnuc od toho, že napríklad výraz realistická utópia si s ohľadom na význam slova, v akom ho použil More, vnútorne odporuje, tak autor k danému problému nezaujal jednoznačné stanovisko a pri čítaní viacerých miest v jeho monografii vzniká dojem, že autor fakticky akúkoľvek pozitívnu ideu či predstavu o budúcej spoločnosti považuje za utópiu.

Dr. Daniel Šmihula pre Právny obzor: Perného monografia je rozsahom aj hĺbkou spracovania dielo európskej úrovne

Slovenský sociálny filozof Lukáš Perný vydal v roku 2020 monografiu Utopisti venovanú víziám a projektom klasického utopizmu s dôrazom najmä na 16. až 19. storočie. Utopickú literatúru netreba podceňovať, ako sa občas deje. Úvahy o ideálnej spoločnosti mali a majú význam pre právnu teóriu, štátovedu aj politológiu. žáner tzv. literárnej utópie sa navyše úzko prelína aj s fantastickou literatúrou ako takou (sci-fi, fantasy), ktorá dnes tvorí a vždy tvorila podstatnú časť umeleckej produkcie. Utopická spisba nie je v slovenskej literatúre dostatočne spracovaná, hoci sa jej v šesťdesiatych rokoch venovali Milan Šimečka (1930 – 1990) aj Vojtech Zamarovský (1919 – 2006). Bolo to však v rámcoch daných dobovým režimom, v zásade z marxistického pohľadu, a ich publikácie vyšli v malých nákladoch. Výnimku predstavuje napríklad zborník Pedagogickej fa kulty Trnavskej univerzity Bude ako nebolo z roku 2012.Túto medzeru zapĺňa práve Perného monografia, ktorú rozsahom aj hĺbkou spracovania
možno považovať za dielo európskej úrovne. Na autorovi je cenné aj to, že utopické prvky nachádza aj v mytológii, náboženských rojčeniach a vedecko-fantastickej a fantasy literatú re, čím podstatne rozširuje súbor diel s charakteristikami utópie (s. 31, 355).

…

Perného monografiu rozsahom aj hĺbkou spracovania možno považovať za dielo európskej úrovne. Na autorovi je cenné aj to, že utopické prvky nachádza aj v mytológií, náboženských rojčeniach a vedecko-fantastickej a fantasy literatúre, čím podstatne rozširuje súbor diel s charakteristikami utópie. V antike boli príkladom utopického myslenia legendy o zlatom veku, Platónova fikcia Atlantídy a tiež úvahy o usporiadaní ideálnej obce (s.52). Stredoveký svetský utopizmus je reprezentovaný napr. rytierskymi románmi alebo rozprávkami šťastnej krajine dostatku, kde netreba pracovať. 16.-17. storočie znamenali zrod novovekej literárnej utópie v podobe fiktívneho rozprávania o putovaní na vzdialený ostrov a o jeho ideálnom spoločenskom zriadení (Thomas More, Tommaso Campanella, Francis Bacon) a autor im venuje náležitú pozornosť, pričom podrobne rozoberá jednotlivé diela a modely spoločností, ktoré prezentujú. Autor taktiež pomerne podrobne rozoberá, čo všetko sa z utopistických myšlienok podarilo presadiť v modernej spoločnosti. Možno nie je radikálnou prestavbou, ale prostredníctvom postupných čiastkových reforiem. Nie je toho tak málo: bytová politika a právo na bývanie, právo na výživu a zmysluplnú prácu, všeobecná zdravotná starostlivosť, prístup k vzdelaniu, dôchodok, rovnoprávnosť žien, všeobecné volebné právo, zrušenie trestu smrti a detskej práce, zrušenie nevoľníctva a otroctva, družstevníctvo a odbory… K tomu pribudli doslova v posledných dekádach projekty na ochranu prírody, zavedenie bezplatnej verejne dopravy, odvážne urbanistické plánovanie a pod. Z tohto pohľadu nebolo celé niekoľkostoročné utopistické hnutie až také márne. Existencia utópií je tak potvrdením dávneho poznania, že za každým činom – vrátane zmien v spoločenskom usporiadaní aj v normatívnych systémoch – je najprv sen. Na záver azda možno zopakovať, že Perného monografia je hodná pozornosti. Nepredstavuje úplne ľahké čítanie, ale poskytuje systematický prehľad vývoja utopického myslenia a množstvo podnetov na ďalšie premýšľanie.

Peter Kubica: Myslím, teda som utopista (vyšlo na ihodnoty.sk)
V každom z nás je utopista. Premýšľame o tom, čo by bolo, keby… Snívame o tom, aké by to bolo, keby bolo niečo iné, ako je teraz… Túžime po všeličom možno a často i nemožnom… A popritom bežia filmové kulisy našich životov a paradoxne niektoré myšlienky akoby ostávali nemenné, nehybné, zamrznuté v čase. Alebo len vedia, kadiaľ sa vstupuje do iných časopriestorov, a voľne si poletujú, raz pri filozofujúcom Platónovi, od neho k revoltujúcemu dôstojnému a vysoko postavenému Tomášovi Mórovi, obtrie sa i o Robspierra, ktorý chvíľu nato vystupuje po schodíkoch ku gilotíne. Áno, čítanie môže byť aj dramatické, keď opisuje neľútostné okamihy. Ale nato, aby sa všetci spoločne ocitli v knihe, je potrebných nespočetne veľa chvíľ. Možno aj milión.

Perného utopisti, sústrední v monumentálnom diele na takmer 400 stranách, ožívajú, burcujú, snívajú, argumentujú, ale čím viac sa opierali o ulicu, o to tragickejšie končili. Ich myšlienky ich prežili, prežívajú a ostanú tu aj po nás. A zároveň vytvárajú veľmi dôležitý kontext o tom, že ak sa dnes hovorí o sociálnom štáte, tak o takomto štáte písali už rozumní ľudia v minulých storočiach. Boj za dôstojné pracovné podmienky, ale i adekvátne životné podmienky alebo vzdelávanie pre všetkých bol bojom v rôznych vývojových fázach ľudstva. A smutno musím dodať, že stále nie je dobojované. Perného Utopisti sú knihou, ktorá systematicky spracúva a ponúka prehľad toho najlepšieho zo sveta, ktorý je vlastne nesvetom. Ako inak nazvať nereálne krajiny, vysnívané spoločenstvá, nedosiahnuteľné systémy, ktoré zabezpečujú všetkým všetko. Alebo aspoň toľko, aby sa naplnili ich potreby. A tu spoločne s Marxom i jeho nasledovníkmi, ale tiež – ako vidieť z knihy L. Perného – i predchodcami, smerujeme k otázke, aké sú tie základné potreby?

Kým u mňa k nim patrí i ranná šálka kávy, u iného je to potreba popri dýchaní aj čítať. Podozrievam autora knihy Utopisti z toho, že on práve patrí k tým, ktorí bez čítania, študovania, premýšľania, ale i naznačovania súvislostí nedokážu existovať. Inak by jeho bytie vlastne bolo nebytím. No tu sa dostávam k problému, že takéto jeho nebytie by nemalo vôbec žiaden súvis s nesvetom, ktorý som spomínal vyššie a ktorý je vlastne utópiou, čiže svetom ideálnym. Pre L. Perného by takáto utopická zem mohla ležať veľmi blízko nekonečného sveta kníh, pretože aj týmto svojím dielom ukázal, s akými a koľkými zdrojmi dokáže pracovať i spolupracovať. Jeho kniha je naplnená až po okraje ľudskosťou, múdrosťou, ale i nenaplnenými očakávaniami, za ktoré bol nejeden mysliteľ ochotný alebo radšej povedzme že schopný položiť vlastný život. Plejáda osobností, prúdy myšlienkových pochodov, to všetko ponúka tento autor vo svojej najnovšej knihe.

Vyšla pred dvoma mesiacmi, ale mám pocit, že sa nám – čitateľom – oplatilo na ňu počkať. A tiež trošku kriticky dodávam, že sme sa jej nevedeli dočkať, hoci sme možno ani netušili, že vzniká. No nemohla nevzniknúť a nielen pre tých, ktorým sú blízke humanizmus či filozofia. Kniha Utopisti sa dá čítať aj ako neošúchané čítanie o dejinách písaného i premýšľaného slova. Svoje si tam nájdu aj milovníci kultúry a umenovedy. Ale naprázdno neodídu ani tí, ktorých priťahujú dejiny, či už antické, stredoveké alebo novoveké. Kniha pulzuje aktuálnosťou, hoci opisuje to, o čom sme možno veľakrát počuli, ale originalita tohto autora nám ponúka nové pohľady nato. Vivat Lukáš Perný, mám chuť zvolať a ponoriť sa do niektorej z Utópií, o ktorých som si s chuťou všeličo v jeho diele prečítal.

Marej Mindár pre SNN: Z recenzie pre Slovenské národné noviny
Matica slovenská vydala vedeckú monografiu člena Politologického odboru MS, sociálneho filozofa, kulturológa a hudobníka Lukáša Perného pod názvom Utopisti vizionári sveta budúcnosti (Dejiny utópií a utopizmu). V úvodnej kapitole Čo je to utópia a utopizmus? sa venuje stručnej charakteristike utópie a utopizmu. „Aj keď si spočiatku môžeme myslieť, že vieme, čo je to utópia, keď sa ju pokúšame zadefinovať, jej hranice sa nám začnú rozptyľovať a miznúť pred očami.“ V ďalšej časti publikácie Perný opisuje interpretácie pojmov utópie a utopizmus:

1. Kultúrno-antropologická a filozofická definícia ako univerzálny produkt ľudského myslenia predstavuje prejav kolektívnej pamäti ľudstva, prejavujúci sa v ľudovej kultúre (rozprávky; bájky, povesti; mytológie; zvyky; náboženské rituály; archetypy viazané na vzdialenú minulosť kultúr, národov, náboženstiev; súčasná kultúra).
2. Kulturologicko-umenovedná definícia (kultúrno-umelecký text/iný umelecký prejav) zaraďuje ako literárny žáner opisujúci ideálne alebo k ideálu približujúce
sa štáty. K tomuto smeru autor priradil aj poéziu s utopickými prvkami či sociálno-utopických hrdinov (Juraj Jánošík Viliam Tell, Robin Hood, Stepan Razin).
3. K sociálno-filozofickej a politologickej definícii ako plánu na spoločenskú reformu a politický projekt autor zaraďuje všetky texty, ktorých ambíciou je reforma spoločnosti smerom k utopickému (ideálnemu) sociálnemu zriadeniu.

V druhej kapitole Dejiny utopizmu charakterizuje dejiny utopizmu a v poslednej tretej kapitole Utópia a utopizmus a ako filozofický argument autor hľadá odpoveď na otázku: Kde je hranica utópie a ideológie. V jej závere opisuje kritikov utópií, ako aj liberálnu utópiu. Autor je odborník na sociálnu a politickú filozofiu, filozofiu práva, dejiny utopizmu, dejiny ideí, filozofiu dejín a filozofiu kultúry. Predkladaná monografia predstavuje širokospektrálny prehľad utópie a utopizmu. Je určená najmä odbornej verejnosti z oblasti politológie, histórie, sociológie, filozofie, kulturológie, ako aj širokej verejnosti.

Martin Kallenberger: Nominácia na knihu roka Pravdy, Pravda, 4. 12. 2020
Je to zaujímavé čítanie: Filozofické snahy, záujem riešiť tak zložité veci, nezlomná vôľa veľkých spisovateľov. Ich autentické názory, myslenie. Trochu proti prúdu. To je pekné v dnešnej dobe – pomáhať si predchodcami: Ako na to išli. No neviem, možno keby vyšlo nejaké dielo Ruda Slobodu, dal by som hlas jemu.

***

Linky na jednotlivé recenzie a PR podujatia ku knihe:

• Sepsat dějiny toho, co ještě nebylo / Michal Doubek
• PROMO rozhovor pre ihodnoty / redakcia
• PROMO rozhovor pre Hlavné správy / redakcie
• PROMO rozhovor v TV RUŽINOV / TV RUŽINOV
• Lukáš Perný v rozhovore pre Hlavné správy o svojej novej knihe: „Chcem inšpirovať ľudí k tvorbe, k zamysleniu sa nad spoločnosťou a zmyslom našich životov“
• Séria rozhovorov pre ihodnoty.sk
• recenzia na knihu Utopisti / Matej Barč
• recenzia v Právnom obzor / Daniel Šmihula
• recenzia na knihu Utopisti v Slovenských pohľadoch/ Ivan Dobroč, Slovenské pohľady : print, ISSN 1335-7786. Bratislava, 2020, Roč. 4, č. 12, s. 131-133.
• recenzná štúdia Mariána Klenka / Marián Klenko, Literárny týždenník
• ukážka z knihy v časopise ARGUMENT / redakcia
• PROMO článok v Novom Slove / redakcia
• recenzia na knihu Utopisti / Vladimír Manda, Philosophica critica : print, ISSN 1339-8970; 2585-7479. Nitra, 2020, Roč. 6, č. 2, s. 91-94
• Trojrecenzia na knihu Utopisti / Dalimír Hajko, Ladislav Hohoš, Michael Hauser
• recenzia na knihu Utopisti / Tomáš Daněk
• nominácia na Knihu roka PRAVDY / Martin Kallenberger

Citácie knihy:

• citácia v dizertačnej práci umelkyne Megan Bickel z Univerzity Louisville (Megan Bickel, BUT ALSO FULL OF SEEDS FOR A FUTURE THAT COULD HAVE TURNED OUT DIFFERENTLY)
• citácia v diplomovej práci T. Šimčíkovej Edukace v utopistických dílech
• citácie v rigoróznej práci Ondřeja Zelenku Právni aspekty utopií (Právnická fakulta, Západočeská univerzita v Plzni)
• prvá citácia knihy UTOPISTI v hebrejčine na židovskej encyklopedickej stránke Komplex
• citácia dizertačnej práce v knihe Utopien der sozial-ökologischen Stadt
• citácia v texte Utopie dies last: Reflections on the 20th Century Planning Dreams  (Matej Jaššo, Rebeka Petrýlová)
• citácia knihy Utopisti v magisterskej práci Edukace v utopistických dílech (Tereza Šimčíková, Katedra filozofie Obor Učitelství základů společenských věd pro střední školy, Masarykova univerzita), s. 22, 23, 38, 42, 86,
• citácia v dipomovej práci Tomáša Blatného obhájenej na Katedre divadelnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe Divadelně-utopický experiment vévody Jiřího II. Sasko-Meiningenského
• citácia nadväznej dizertačnej práce v práci Anny Sharovej Platónovy „feministické“ koncepce očima moderních filosofek (Univerzita Karlova)
• citácia v práci Jakuba Šveca: K OTÁZKE POZNÁVANIA V KONTEXTE HISTORICKÝCH PRAMEŇOV FILOZOFIE VÝCHOVY (Slovenská pedagogická spoločnosť pri SAV)
• citácia v práci Lenky Lee o utopickom projekte Klácela (Masarykova univerzita)
• uvedenie v osnovách na Vysokej škole ekonomickej(kniha Utopisti) a na Ukrajine,
• citácia v štúdii D. Šoltýsa REFLECTING LEGAL FUTUROLOGY AS A SCIENTIFIC APPROACH TO THE FUTURE OF LAW
• citácia v práci Sociální reformátor Bernard Bolzano

Pripájam aj „vysoko kvalifikované“ recenzie od hejterov zo stránok kníhkupectiev, aby sa ukázala ich malosť úbohosť. Isteže, anonymné podobne ako zoznam Hlasy agresora 🙂

• Utopisti: Velmi nizka kvalita spracovania, vlastny nazor skoro nulovy. Marcel L.
• Také pozbierance z googla. V podstate nič nové. Za pokusmi o myšlienkovú analýzu sa ukrývajú iba prvoplánové pozorovania a deskripcia. Žiadna nadstavba, nič. Je to niekde na úrovni prehľadovej bakalárskej práce. Kamil Murín
• Nic nezaplatím, hodila jsem to do krbu. Výplody tohto Blahovho poskoka (to už kde sme, že aj Blaha môže mať podržtašku) sú v skratke filozofické onanie chlapca, ktorý patrí medzi tých najväčších znásilňovateľov dejín. Jeho komunistické bludy ma až tak nerozčulujú keď ich čítam na internete, ale keď si uvedomím, že sa tieto jeho zcestné myšlienky tlačia na drahocenný papier, tak hneď nervy do mňa.

A ešte zopár pozitívnych ľudových recenzií:

• Jozef Martinka: Utopisti
  Knižka upúta hneď dizajnom. Obsah je kvalitný, tak pre odbornú ako pre laickú verejnosť. Kto sa chce dozvedieť viac o utópiách a utopizme, nájde tu všetko. Snáď jediným malým mínusom knihy je, že 390 strán mohlo byť roztiahnutých na väčší formát, väčšie písmo, ale asi by to stálo viac peňazí, takže to chápem.
• Mikkesh
  Výborná a výnimočná kniha, ako témou, tak spracovaním. Krásna väzba v imitácii kože. Osobne ma teší, že Matica slovenská vydáva knihu s týmto zameraním. Iba pár poznámok: Prvá tretina knihy je takpovediac prepoznámkovaná. Chápem a oceňujem, že je to poctivo odzdrojované (zvlášť v internetovej dobe pseudoinformácií je to potrebné), ale menej je niekedy viac, pretože to sťažovalo súvislejšie vnímanie textu (čo je asi len môj subjektívny problém, ale predsa). Čo ma prekvapilo je takmer úplná absencia rozdeľovania slov. V takejto publikácii by som čakal kvalitnejšie odvedenú prácu v tomto smere. To však je nič v porovnaní s hodnotou samotného diela. Myšlienky, ktoré rezultujú z celej knihy sa dotýkajú základnej témy každého človeka a každej spoločnosti, a to témy ľudského šťastia, individuálneho, aj spoločenského. A ľudí, ktorí snívali o šťastí, nie pre seba, ale pre všetkých ľudí, bolo v histórii dosť, len o nich vieme prd. To je pre mňa cenné poznanie z tejto knihy, i keď nie jediné. Kniha (nezámerne) vyznieva vo všeobecnosti dosť pesimisticky, keďže výsledok je, že spravodlivé spoločenské podmienky sú stále utópiou.
• monngoll
  Výborná a výnimočná kniha, ako témou, tak spracovaním. Krásna väzba v imitácii kože. Osobne ma teší, že Matica slovenská vydáva knihu s týmto zameraním.
  Iba pár poznámok: Prvá tretina knihy je takpovediac prepoznámkovaná. Chápem a oceňujem, že je to poctivo odzdrojované (zvlášť v internetovej dobe pseudoinformácií je to potrebné), ale menej je niekedy viac, pretože to sťažovalo súvislejšie vnímanie textu (čo je asi len môj subjektívny problém, ale predsa). Čo ma prekvapilo je takmer úplná absencia rozdeľovania slov. V takejto publikácii by som čakal kvalitnejšie odvedenú prácu v tomto smere. To však je nič v porovnaní s hodnotou samotného diela. Myšlienky, ktoré rezultujú z celej knihy sa dotýkajú základnej témy každého človeka a každej spoločnosti, a to témy ľudského šťastia, individuálneho, aj spoločenského. A ľudí, ktorí snívali o šťastí, nie pre seba, ale pre všetkých ľudí, bolo v histórii dosť, len o nich vieme prd. To je pre mňa cenné poznanie z tejto knihy, i keď nie jediné. Kniha (nezámerne) vyznieva vo všeobecnosti dosť pesimisticky, keďže výsledok je, že spravodlivé spoločenské podmienky sú stále utópiou.
• Výborná a v dnešním světě nedocenitelná kniha, jak pro současnost, tak pro budoucnost. Petr Baldvín (Knihy Dobrovský)
• Michal Mamrilla: Rozsiahly materiál plný otáznikov pre dnešnú dobu
  Kniha je výborná. Veľmi dobre si načrel do toho žriedla, ktoré hlavne u nás je tak málo prebádané (a nehovorím o tom, ako je pochopené a čo znamená pre praktické vývody). Veľmi ma oslovila chronológia a postupnosť vývoja utopických koncepcií, veľa mi dala aj filozofia dejín utopizmu a možné vývody. Pretože sa snažím o systematizáciu uchopeného materiálu, tak vidím že materiál je pomerne rozsiahly a tých otáznikov pre dnešnú dobu je celá spousta. Veľmi sa mi páčilo, že si sa dotkol aj právno-sociálnych aspektov týchto koncepcií. Aj keď, dalo by sa povedať, že sa jednalo o sny, niektoré boli podporené reálnymi skutočnosťami. Som jednoducho milo nadšený, že sa toto podarilo v našich podmienkach vydať. Je to skvelé dielo a myslím si, že je veľkým prínosom pre rozvoj vedy, ale aj pre nazeranie na dobu, ktorá priniesla tak obrovské a prevratné zmeny, vyvolala revolúcie, pády monarchií, urobila obrovské zmeny v spoločenských, politických, materiálnych a iných vzťahoch. Verím, že tento proces bude v prospech šťastia ľudstva aj naďalej pokračovať
• Kniha je v prvom rade niečo, ako prehľad dejinami utopických ideí. Opakovanie tých istých ideí v historických etapách je empirickým dôkazom o univerzálnosti fenoménu zvaného utopizmus. Kniha je svojim obsahom výnimočná. (Heureka.sk)
• Veľmi zaujímavé čítanie (Heureka.sk)