Založ si blog

Ohlasy a rozhovory ku knihe Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

 

Vydanie knihy má zmysel iba vtedy,
ak sa kniha číta…

 

Kniha Utopisti, vizionári sveta budúcnosti (Dejiny utópií a utopizmu) vyšla v auguste 2020. Za tri mesiace vyšlo viac než 12 relevantných recenzií, ktoré boli publikované v rôznych periodikách, ale aj na stránkach kníhkupectiev.

Kniha bola prezentovaná v Bratislave (Dom Matice slovenskej) a taktiež v Martine (Turčianska knižnica v Martine).

V rámci prezentácie knihy vyšli nasledujúce rozhovory:

  • Lukáš Perný v rozhovore pre Hlavné správy o svojej novej knihe: „Chcem inšpirovať ľudí k tvorbe, k zamysleniu sa nad spoločnosťou a zmyslom našich životov“
  • Utopisti, vizionári sveta budúcnosti v relácii RELAX pre TV Ružinov
  • Séria rozhovorov pre ihodnoty.sk

Informáciu o vydaní knihy a recenzie vydali/pripravujú nasledujúce média:

  • Luk 40/2020 (DOUBEK, M.: Sepsat dějiny toho, co ještě nebylo. In: LUK – Literatura, umění, kultura, Týdeník Unie českých spisovatelů, 40/2020, ročník 7/2020)
  • Slovenské národné noviny (MINDÁR, M.: Kde je hranica ideológie a utópie. In: Slovenské národné noviny, 37/2020)
  • Literárny týždenník (KLENKO, M.: Teória a dejiny utópií. In: Literárny týždenník, 31 – 32/2020)
  • DAV DVA
    (BARČ, M.: Matej Barč o knihe Utopisti, vizionári sveta budúcnosti. In: DAV DVA 9/2020;
    DANĚK, T.: Recenzia knihy Lukáša Perného Utopisti; vizionári sveta budúcnosti, In: DAV DVA 8/2020;
    HAJKO, D., HOHOŠ, L., HAUSER, M.: Hajko, Hohoš a Hauser o knihe Utopisti. In: DAV DVA 8/2020
    )
  • Philosophica Critica (Vladimír Manda) (pripravuje sa)
  • Studia Politica Slovaca (Vladimír Manda) (pripravuje sa)
  • Nové Slovo
  • !Argument
Lukáš Perný, Utopisti, vizionári sveta budúcnosti. Dejiny utópií a utopizmu

Lukáš Perný, Utopisti, vizionári sveta budúcnosti. Dejiny utópií a utopizmu

Kniha je k dispozícii vo verejných knižniciach:

  • Praha
  • Bratislava (Klemensova, Slov.pedagogická kniž.,
  • Banská Bytrica (Št.vedecká kniž)
  • Prešov (Št.vedecká kniž)
  • Dunajská Streda
  • Martin (SNK)
  • Poprad
  • Senica
  • Nitra (UKF)
  • Trnava

Rozhovor pre TV RUŽINOV (pýtala sa Karin Majtánová)

Rozhovor pre ihodnoty.sk (pýtal sa Peter Kubica):

V týchto dňoch vám vyšla kniha o utopistoch. Čitatelia si ju samozrejme môžu prečítať, nás by ale zaujímalo, aká bola vaša motivácia napísať práve túto knihu?

Utópie a utopisti sú téma mimoriadne závažná, a bolo pre mňa nepochopiteľné, že sa tomu na Slovensku takmer nikto aktívne nevenoval… Ak celá naša civilizácia nezmení svoje smerovanie založené na plytkom individualizme, sme odsúdení na zánik. Dnes to už napokon dokazujú aj poprední vedci. Inšpirácie utopizmom budú čoraz frekventovanejšie a nie je náhoda, že sa aj medzi sociálnymi filozofmi a politológmi hovorí čoraz častejšie o tzv. realistickej utópii či utopistike (Rawls, Jameson, Wallerstein, Young, Bregman).

Ale k prvotnej motivácii. Často som sa zamýšľal nad otázkou, kto by nechcel žiť v stave, kde (a kedy) je všetko perfektné a dokonalé? Kto netúži po ideálnom živote v ideálnej spoločnosti? Ak nerátam ľudí, ktorí sa doslova vyžívajú vo vlastnom utrpení (tí by v hypotetickej utopickej spoločnosti museli mať zriadený romantický ostrov pre melancholikov ako z výjavov poézie 19. storočia… ale to by bolo na samostatnú tému…). Niekedy sa oná túžba do dokonalom stave stáva hnacím motorom pre celú našu existenciu, tak ako to môžeme vidieť v známom diele Francisa Scotta Fitzgeralda (Veľký Gatsby). Určite poznáte tú známu myšlienku (uvediem v češtine): …a tak se potácíme kupředu, jako lodě proti proudu, bez přestání odnášeni zpět do minulosti. Aj keď to možno znie nezmyselne, práve oná túžba, potenciál, vízia je životadarnou silou pre samotnú existenciu človeka, aj keby vopred vedel, že je ideál nedosiahnuteľný (zelené svetlo v príbehu o Gatsbym). Otázkou, na ktorú ešte nepoznám odpoveď, je teda, čo vlastne ten utopický stav je… Naplnenie túžby alebo cesta ako cieľ, či stav zmierenia, vnútorný pokoj, harmónia ako to poznáme z východnej filozofie? Možno pre každého niečo iné a možno všetky tri ingrediencie v rôznej miere. Primárne som sa však zaoberal utopizmom sociálnym, spoločenským. Excelentný filozof Richard Sťahel v jednom z rozhovorov pre rádio Devín vyjadril podstatu sociálnej utópie v nasledujúcej vete (umiestnil som ju v knihe na stranu 339): „Každá spoločenská organizácia sa opiera o niečo, čo nie je uskutočnené alebo uskutočniteľné, no má ten ideál, ktorý je niekde za obzorom, maják, ku ktorému sa môže spoločnosť snažiť približovať, pokiaľ ten ideál považuje za spoločensky platný a je všeobecne prijímaný… “ To prirovnanie k majáku na obzore je geniálne. Zoberte si, že napríklad Ústava SR alebo Všeobecná deklarácia ľudských práv obsahuje myšlienky, ktoré sú súčasťou väčšiny utopických projekcií. Sú to elementárne požiadavky na dôstojný život človeka (právo na bývanie, právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, právo na vzdelanie, právo na prácu, na spravodlivú odmenu za prácu a dobré pracovné podmienky či ďalšie občianske a sociálne práva), ktoré súčasný liberálno-kapitalistický model znemožňuje naplno zrealizovať (mimochodom, keď to nahlas poviete, stanete sa nepriateľom číslo 1). Ľudia sa smejú zo slova utópia ako slova predstavujúceho naivitu, no zabúdajú na to, že samotné ústavy národných štátov či medzinárodné právo manifestujú naplnenie konkrétnej utópie v praxi.

Len málokto si uvedomuje, že Thomas More vo svojej Utópii hovoril napríklad o 6-hodinovej pracovnej dobe a práve po roku 1917 sa stala 8-hodinová pracovná doba súčasťou pracovných práv (a dnes sa vďaka hypermodernej dobe a prekarizácii či tzv. flexibilizácii v kreatívnych povolaniach opäť vraciame späť do doby neistoty, z ktorej jediná cesta je podmienený základný príjem). Sociálne utópie sa samozrejme dajú vnímať pluralitne, ba dokonca, keď ich začnete detailnejšie rozoberať, nájdete medzi nimi znaky, ktoré stoja v absolútnom protiklade a znaky, ktoré ich spájajú. Väčšina z nich je spojená s egalitarizmom, ale aj ten vykladaný rôzne. Kým Morova Utópia je spoločnosťou racionálneho hedonizmu a šťastie je základným axiologickým prvkom, Campanella stavia vo svojom Slnečnom štáte na prvé miesto askézu, zdravie a až vojenský režim rovnostárstva blízky sparťanskej disciplíne. Oboch autorov zase spája projekcia celého radu sociálnych výdobytkov či úcta k sofokracii. Andreae zase vo svojej až kalvínskej utópii Christianopolis projektuje utopickú spoločnosť, ktorá je zároveň akýmsi návodom na život (utópia tu predstavuje prejav zmierenia sa so svetom okolo nás prostredníctvom skromnosti a viery, čo projektuje ako východisko aj Komenský v Labyrinte sveta, raji srdca – nie náhodou sa s Andreanom poznal). Až radikálnym opakom asketického utopizmu je Fourierova utópia vášní a zdravou kombináciou sú Weitlingove predstavy, ktoré sa snažia spájať rôzne vplyvy predchádzajúcich autorov. Keď si zase napríklad porovnáme takého Francisa Bacona, pre ktorého bolo poznanie moc a celú svoju utópiu založil na gnosticizme, tak naopak Rousseau opovrhuje vedou, civilizáciou. Má presne opačný postoj, ktorý miestami pripomína knihu Kazateľ – veda, umenia a mudrovanie človeka doviedlo k úpadku, nerovnosti a nesolidárnosti, nech žije človek prírodný a jednoduchý, márnosť nad márnosť je túžba človeka poznať všetky princípy fungovania vesmíru. V dejinách utópií vidíme teda rôzne tendencie. Jedna časť utopistov vidí zlatý vek v stratenej bukolickej minulosti a adorovaní prírody (ekotopie), druhá časť vidí potenciál človeka v poznateľnosti a vede (sci-fi utópie) a potom tu máme rôzne kombinácie týchto prvkov (Etienne Cabet). A to som ešte nespomenul utopizmus v línii architektonického (budovanie a plánovanie ideálnych miest, čomu sa venoval napríklad urbanista Jiří Hrůza) či technického utopizmu (anticipovanie vynálezov, ktoré sa neskôr skutočne dostali do praxe). Utopistov tiež možno deliť na lokálnych (národné utópie, Fichteho uzavretý obchodný štát, štúrovci, židovské kibuce, rovnostárstvo u anabaptistov) a globálnych či smerujúcich ku globálnemu naplneniu (Bolzanov globálny sociálny štát, Maliarikov univerzálny sveto-štát či Saint-Simonova vízia európskej federácie a napokon aj Marxov komunizmus, ktorý síce sám seba ako utópiu neidentifikuje, no podľa môjho názoru je to rovnako projekcia ideálneho stavu ako napríklad Owenov či Cabetov komunizmus, teda s tým rozdielom, že Marx nenaprojektoval svoju víziu do detailov, ale iba ju naznačil a ponechal ľudstvu na „vlastné dotvorenie“). Významnú časť práce som venoval tomu, čo utopisti predpovedali, teda čo sa historicky podarilo presadiť (zánik nevoľníctva a otroctva, zrušenie dedičných výsad feudálov), čo ešte čaká na historické presadenie (zrušenie dedičného práva? absolútna de-komercionalizácia zdravotníctva? univerzálne naplnenie sociálnych práv?) a pred čím zase naopak varovali (ekologické problémy, zhoršovanie sociálnej situácie majoritnej často planéty, krízy, chudoba, a pod.). Nemožno však nepripomenúť, že utópie a utopizmus možno chápať aj v kontexte protikladu utópia a dystopia. To znamená, že pre priaznivca rovnostárstva je prirodzene smerovanie k sociálnej rovnosti naplnením utópie a liberálny kapitalizmus dystopiou, naopak, pre priaznivca nerovnosti a trhovo-liberálnej spoločnosti (napríklad pre takého Hayeka či Nozicka) je dystopiou projekt sociálnej rovnosti. Na konci uvádzam napríklad aj termín ako daňový raj, čo je exemplárny príklad utópie pre liberálneho kapitalistu, žijúceho z potu chudoby. Pre 1 % obyvateľov tejto planéty rozhodne žijeme v utópii, žiaľ pre dominantnú časť z 99 % je náš svet dystopický. To však neznamená, že niektoré prvky (ako napríklad čiastočné naplnenie sociálnych práv v sociálnom štáte) sú utopické.

Musím vyzdvihnúť dve záverečné práce, ktoré, bohužiaľ, neboli publikované, no mimoriadne ma inšpirovali. Je to jednak práca kulturologičky Lucie Kráľovičovej Utópia v uvažovaní o spoločnosti v novoveku z roku 2015 (jej vystúpenie na študentskej konferencii, kde veľmi pôsobivo rozprávala o utópiách z pozície kulturológie, ma veľmi zaujalo) a práca Utópia – dejiny a súčasnosť od Kataríny Lisákovej, ktorá bola vytvorená na pôde Prešovskej univerzity a objavil som ju prakticky až po dopísaní svojej knihy. S úžasom som zistil, že Katarína Lisáková došla po vlastnej ceste k podobným problémom, ktoré som analyzoval aj ja vo svojej knihe. A to som o tejto práci vôbec nič nevedel. Objavil som ju viac-menej náhodou pri prezeraní archívnych záverečných prác. Škoda, že obe autorky svoje záverečné práce nevydali a nevenovali sa téme ďalej.

Inak, všimli ste si to ticho? V žiadnom z médií hlavného prúdu ste sa dodnes (teda do 14. 10. 2020, kedy robíme tento rozhovor) o mojej knihe nedozvedeli, a to si myslím, že toto dielo stojí aspoň minimálne za zmienku. V tomto zmysle chcem poďakovať každému, kto moju knihu recenzoval a propagoval (v Literárnom týždenníku, v Slovenských národných novinách, v DAVe DVA, v Hlavných správach či v českom časopise LUK a samozrejme aj vám, webu ihodnoty.sk) a špeciálne v TV Ružinov, ktorá mi zatiaľ ako jediná televízia dala priestor.

Ktorí utopisti sú mi najbližší a v čom?

Možno začnem od konca. Robert Owen nebol iba spisovateľ a filozof, ale aj človek praxe. Svoju víziu naplnil v realite možno vôbec prvým sociálnym podnikom v dejinách – v mlynoch New Lanark, kde zamestnancom v rámci možností doby zabezpečil relatívne dôstojné životné podmienky, zriadil prvú materskú školu, večerné školy, zlepšil sociálne práva zamestnancov, obmedzil ženskú prácu a celý život bojoval proti detskej práci. V tomto ho považujem za nielen najväčšieho vizionára, ale možno jedného z najosvietenejších reformátorov celých dejín. A to ho na Slovensku pozná skutočne veľmi málo ľudí a medzi filozofmi je takmer neznámy, hoc jeho filozofia je mimoriadne hodnotná. Mimochodom v súvislosti s knihou som kontaktoval aj múzeum Roberta Owena. Jediné čo Owenovi možno ani nieže vytknúť, ale skôr žalostne skonštatovať, je jeho extrémny optimizmus smerom k budúcnosti ľudstva a jeho reformám. Žiaľ, príliš skoro predpovedal veľké zmeny, ktoré dodnes stále neprišli. To však nemení nič na tom, že ak by sme žili tak, ako to Robert Owen vysníval, bol by, ako spieva Karel Gott, na Zemi ráj.

Ďalším zaujímavým vizionárom bol kresťanský komunista Wilhelm Weitling, ktorý, bohužiaľ, zostal v tieni Karola Marxa. Vzhľadom na to, že nebol žiadny učenec, ale remeselník, jeho vízie o priam vedecko-technickom sofokratickom komunizme sú mimoriadne inšpiratívne. To isté možno povedať o francúzskom vizionárovi Étiennovi Cabetovi (autor Cesty do Ikárie) či česko-nemecko-talianskom mysliteľovi Bernardovi Bolzanovi. Nad rámec knihy, ktorej záber končí v 19. storočí, by som ešte spomenul H. G. Wellsa, ktorý doslova predpovedal celý rad vynálezov a taktiež nadčasového kritika súčasnej civilizácie Aldousa Huxleyho. Krásne písal o živote a spoločnosti aj na Slovensku úplne neznámy mysliteľ, katolícky kňaz Lamennais. Taktiež ma zaujal zabudnutý osvietenský filozof Gabriel Bonnot de Mably, ktorý bol svojho času rovnako známy ako Jean-Jacques Rousseau. Kým o Kantovi píšu filozofi stovky štúdií, o Mablym nenájdete takmer nič, čo je veľká škoda.

Samozrejme najväčší vzor je pre mňa svätec a humanista v jednom – Thomas More. Keby som si mohol vybrať druhý krát birmovné meno, tak si vyberiem meno Tomáš podľa Thomasa Mora. Zacitujem rakúskeho katolíckeho kňaza Jozfea Scheiffera (Duchovenstvo a sociálna otázka), ktorý komentuje jeho Utópiu nasledovne: „Majú ústavu demokratickú a zriadenie komunistické… hovorí sa že komunisti zmýšľajú nekresťansky… komunizmus… bol rýdzo kresťanský a zásada o rovnosti a hlavná snaha výchovy socialistického – vštepiť lásku k blížnemu sú kresťanské…“

No a na záver mi nedá nespomenúť slovenského vizionára Ľudovíta Štúra. V 19. storočí utopista a snílek, ktorý pod vplyvom nemeckých filozofov (Hegela a Herdera) a taktiež mesianistov projektoval víziu slovenskej štátnosti. No a dnes máme vlastnú Ústavu či vlastný jazyk. Čiže utopická vízia 19. storočia sa stala skutočne realitou.

Doba, ktorú žijeme akoby nahrávala tým, ktorí sa utiekajú k utopistickým víziám či myšlienkam. Čo by ste navrhovali našim súčasníkom. Ako prežiť túto dobu?

Tak to ste mi dali asi najťažšiu otázku, na ktorú sám nepoznám presnú odpoveď. Symptómy radikálnej krízy, ktorá je predo dvermi, jasne nahrávajú víziám utopistov. Napokon korona-kríza denno-denne dokazuje, že individualizmus nedokáže vyriešiť radikálne spoločenské problémy. Netrúfam si predpovedať, ako to všetko dopadne, ale aj v súvislosti s ekologickou krízou a blížiacimi sa hospodárskymi krízami bude ľudstvo opäť na križovatke. Na jednej strane je cesta radikálneho humanizmu, na strane druhej deštrukcia a vlčí stav.

Pri otázke, ako prežiť túto dobu, by som povedal len toľko – Väčšina ľudí, ktorí bojovali za vyššie ideály, odchádzali z tohto sveta zničení a zlomení (spomeniem napokon samotného Štúra), na druhú stranu dali nádej budúcim generáciám a to je oveľa viac než sebestredný život plytkého individualizmu. Snažím sa nájsť odpoveď, ako objaviť strednú cestu medzi nestratením ideálov a racionálneho prežitia v iracionálnej spoločnosti.

Názov Utopisti, vizionári sveta budúcnosti jasne odkazuje na to, že snívať a projektovať je potrebné a niekedy sa v dejinách stáva, že príde príležitosť a sny sa môžu naplniť, avšak tak isto aj nočné mory. Utopisti totiž predpovedali tak isto pozitívne javy, ako aj krízové javy. Ja osobne sa snažím prežiť tým, že tvorím a snažím sa združovať a propagovať zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. Pretože… čo iné nám zostáva, než šíriť svetlo humanizmu v časoch všeobecnej lži. Rozvíjať komunity, inšpirovať a postupne meniť svoje okolie, to je najlepší návod ako prežiť. Najkrajšie myšlienky o živote mal podľa mňa samotný zakladateľ literárnej utópie, Thomas More. Ten v Utópii píše: Konaním dobrých skutkov si človek poistí šťastie, ktoré príde po smrti. Nikto by sa nemal vydať za šťastím tak dychtivo, aby obmedzoval ostatných (to je presný opak hodnôt, ktoré vyznávajú liberáli a priaznivci trhovej spoločnosti založenej na večnej konkurencii). No a napokon Thomas More pripomína, že najväčšie šťastie spočíva v zbavovaní utrpenia našich blížnych.

Rozhovor pre Hlavné správy

Začneme hneď úvodnou otázkou priamo o knihe. Prečo práve táto téma? Čím môže byť vaša kniha užitočná?

Nuž, začal by som asi tak. Žijeme vo svete, ktorý sa vďaka celému radu indikátorov rúti do seba-deštruktívnej záhuby. Od extrémnej sociálnej nerovnosti, cez environmentálne problémy, zadĺženosť a neudržateľnosť, kultúrne spory, riziká pernamentných hospodárskych kríz, riziko vojen a prevratov, preľudnenosť, nedostatok zdrojov, nedostatku práce (automatizácia) až po obmedzovanie slobody slova… tých indikátorov globálnej spoločenskej krízy je skutočne veľa. A práve v týchto ťažkých časoch prichádza moja kniha o utopistoch. Autoroch, ktorí sa snažili hľadať alternatívy. Niektoré použiteľné, niektoré nepoužiteľné, no v každom prípade spracovanie tejto témy a informácie, ktoré som sa pri nej dozvedel ma utvrdili v dvoch axiomach: za prvé alternatíva voči súčasnému globálnemu svetosystému existuje a je realizovateľná, za druhé, elity a ľudia, ktorí z tohto systému žijú, urobia všetko preto, aby udržali ľudstvo v nevedomosti a apatii (čo dokazuje história). Robia všetko preto aby spoločenskej transformácii na vyššie civilizačné štádium zabránili. Buď selektívnou filantropiou, perzekúciami alebo rozdávaním odrobiniek z veľkého koláča, ktorý vlastní vyvolené 1%. Ľudstvo ale stojí pred dvomi alternatívami: za prvé sebazničenie v globálnej vojne a za druhé nastolenie radikálne humanistického modelu spoločnosti, kde nebude chudoby, ani extrémneho bohatstva. Medzi tým je pomalé zahnívanie, ktoré zažívame v súčasnosti. Niektorí autori píšu o období interregna. Vizionári ako Thomas More, Fourier, Owen, Saint-Simon či Komenský a Bolzano pochopili v čom robí ľudstvo chybu a našli aj lieky, ako ho napraviť. Kniha je rozhodne užitočná pre každého, kto chce vedieť, aké vízie títo vizionári ponúkli. Obzvlášť v dobe tak vyhrotenej ako je tá naša, je dôležité zamýšľať sa nad budúcnosťou nielen národa, ale celého sveta.

Máte 28 rokov a vydali ste štyri knihy, všetko vedecké monografie. O čom bola prvá z nich?

Začal som premostením od hudby k spoločenským vedám, teda témou 60. a 70. rokov z kulturologického hľadiska. Vždy som mal toto obdobie rád, hudba bola dobrá. Aj to, čo bolo komerčne úspešné, bolo zároveň kvalitné. Medzitým som sa tiež venoval kultúrnej kritike, teda písaniu hudobných, filmových, divadelných a iných recenzií. Kulturologická kariéra začala a rozvíjala sa popri tej hudobnej. Moje články boli čítané a aj o knižku bol záujem, dokonca aj na mojich koncertoch, kde sme hudbu 60. a 70. rokov hrávali. K hudbe a kultúre sa vo všeobecnosti chcem vrátiť.

Následne ste napísali ďalšiu knihu… o čom bola?

Druhá kniha, ktorú som vydal v roku 2017 mala už úplne inú tému. Vznikla ako výsledok dvojročného výskumu o kultúrnom, politickom a filozofickom odkaze slovenského velikána, básnika, národného buditeľa, ale aj povereníka pre školstvo a osvetu či predsedu Matice slovenskej, Ladislava Novomeského. Chodil som po knižniciach Univerzity Komenského a čítal všetky tie zaprášené knihy, ktoré dlhé roky nikoho nezaujímali. Výsledkom bola kniha Kultúrna revolúcia Laca Novomeského. Veľkou udalosťou bolo samotné uvedenie knihy a jej ocenenie slovenským spisovateľom Petrom Jarošom, ktorého určite mnohí poznáte ako autora Tisícročnej včely a spoluautora známej komédie Pacho, hybský zbojník. Novomeského veľmi obdivujem. Stihnúť toľko vecí za jeden život, to sa hocikomu nepodarí. Myslím si, že je vzhľadom na jeho bohatú činnosť a prácu pre národ nedocenený. Ja osobne ho považujem za minimálne podobne významnú osobnosť ako bol Ľudovít Štúr. Ale to by bolo na samostatný článok. Mimochodom titul Doctor honoris causa mu udelila práve Univerzita Komenského, čo dnes len málokto vie.

V bibliografii máte ešte aj tretiu knihu. Čo vás motivovalo?

Následne som sa dostal na Východ Slovenska, kde som na fakulte začal písať o utópiách a súbežne popri tom som sa snažil zúročiť svoje vedomosti o sociálnej filozofii najmä z prednášok Ladislava Hohoša. Môj vtedajší školiteľ, profesor Ľubomír Belás mi v tom čase navrhol, aby som spracoval informácie o súčasných anglo-amerických filozofoch. Tento nápad ma veľmi zaujal, a tak som sa pustil do ďalšej knihy Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie, ktorá vyšla v roku 2018. Je ťažké túto knihu zaradiť, je to sčasti monografia a sčasti vysokoškolská učebnica, no predovšetkým je to užitočná kniha, ktorá sa dá použiť aj ako skriptum pre študentov sociálnej filozofie. Ponúka základný prehľad o súčasných sociálnych filozofoch od liberálov cez komunitaristov až po neomarxistov. Snažil som sa ju napísať zrozumiteľne a využil som pri tom aj rôzne pomôcky ako tabuľky, obrázky či zvýraznenie kľúčových slov. A podobne ako pri utopistoch, aj tu v úvode a na konci upozorňujem potrebu diskutovať o indikátoroch spoločenskej krízy a hľadaní alternatív.

Ako vznikla najnovšia kniha?

No a najnovšia kniha vznikala pôvodne ako súčasť dizertačnej práce, ale rozsah sa stále navyšoval. A tak som rozhodol, že napíšem práce dve. Prvá budú dejiny s filozofickým a encyklopedickým presahom a druhá práca bude čisto filozofická. Ešte neviem či druhú prácu o utópiách aj fyzicky vydám, no bude určite k dispozícii na mojej stránke Academia.edu. Najskôr ju ale musím dokončiť, čo bude otázka budúceho roka.

Nedávno ste získali titul PhDr. Akú tému ste spracovali a k akým výsledkom ste sa dopracoval?

Jeden rok štúdia som venoval filozofickému odkazu Jeana Jacquesa Rousseaua, ktorým som svoje štúdia filozofie začal (vôbec svoj prvý filozofický článok som napísal práve ako seminárnu prácu o ňom). Po konzultácii so školiteľom som sa zameral na tému filozofie dejín. Zároveň som sa pýtal, na otázku či bola historicky dosiahnutá demokracia tak, ako ju opisoval Rousseau. Najväčším a pre mňa neriešiteľným problémom, ktorý nachádzam pri štúdiu Roussaovho poňatia demokracie vidím v otázke autentického rozhodovania ľudu. Každý volí v súlade so svojím svedomím a presvedčením, to je základná axioma. Ale čo ak je väčšina ľudu sofistikovaným spôsobom manipulovaná? Možno potom dosiahnuť autentické rozhodovanie národa o svojom vlastnom osude? Napokon zvolil si aj ľudí, ktorí privatizovali, de facto rozpredali to, čo vlastnil národ do súkromných rúk, dokonca súkromných zahraničných rúk od strategických podnikov až po banky. Ak by Rousseaov model fungoval a neexistovala by sofistikovaná manipulácia politických marketérov, vládli by nám tí najlepší a najčestnejší z nás. Avšak zostávam idealistom, a verím, že to môže za určitých ideálnych okolností fungovať. Avšak nie v každej spoločnosti (sám Rousseau hovorí len o menších národoch) a hlave je nutné nastoliť spravodlivú politickú súťaž. Nemožno hovoriť o autentickej demokracii, ak je niekto veľký podnikateľ a oblepí celé Slovensko billboardmi a niekto iný, nemá ani na volebnú kauciu. Takáto súťaž rozhodne nie je fér. V rámci filozofie dejín si myslím, že naplnenie globálnej priamej demokracie je zatiaľ neskutočne vzdialené od skutočnosti. Výchova k zodpovednému občianstvu, tak ako to navrhuje napr. docent Richard Sťahel, by sa veci mohli pohnúť k lepšiemu.

Aké ste mali ohlasy na vaše knihy?

Kniha o Novomeskom je dodnes bohato citovaná a zostali mi z nej len asi tri kusy, tak rýchlo sa rozchytala na uvedení knihy. Predposledná kniha je tak isto citovaná a čítaná. Avšak zatiaľ najväčší ohlas v rekordne krátkom čase má práve čerstvo vydaná knihy Utopisti, vizionári sveta budúcnosti. Hneď päť recenzií a ďalšie avizované. Uvidíme ako to pôjde ďalej, ale vyzerá to zatiaľ na moju najúspešnejšiu knihu. Mám z nej vyslovene radosť.

O čom budete písať teraz?

A čo sa týka ďalších plánov, tak tých je viac. Mám vydanú-nevydanú zbierku básní s dvoma poviedkami, ktorá by sa zišla fyzicky vydať. Ďalej som mal v pláne napísať knihu o slovenskej filozofii, ale v angličtine, aby sa svet dozvedel o našich národných velikánoch. Toto ale v blízkej dobe nevidím veľmi realisticky. No a do tretice, čo je najreálnejší plán, chcel by som napísať knihu esejí. O živote, o osude, o láske a nenávisti, o dusnej hypermodernej spoločnosti a prežívaní v nej. Vlastne som už aj začal… Inšpiroval ma spisovateľ Urs Widmer… ale aj tak… keby už nenapíšem ani riadok, tak tu po mne ostanú Utopisti, a to je pre mňa momentálne najväčšie víťazstvo.

Vydali ste niekoľko hudobných albumov. Prečo už nerobíte hudbu?

Vďaka hraniu na bicích nástrojoch som sa preslávil a hrával som po celom Slovensku. Odohral som koncerty v Bratislave, Nitre, Žiline, Košiciach, Malackách, Šuranoch, Šali, Čachticiach, Smoleniciach, Trnave, Podolínci, Trenčíne, Pezinku, Modre, Hriňovej, Cíferi, Prievidzi, Rohožníku, Pezinku, Leviciach, Topoľčanoch, Myjave, Starej Turej, Banskej Bystrici, ba dokonca aj v Rožňove pod Radhoštem, Tasove, Prahe či v Budapešti. Bolo to asi cez 200 koncertov. Okrem toho som bol v niekoľkých rádiách, či menších televíziách. Robil som rozhovory, vydával hudobné albumy a darilo sa mi. Vydal som sólový album, ktorý sa dostal až do Rádia_FM (heh, to si už dnes neviem ani predstaviť) a bol som dokonca súčasťou rozhovorov na Rádiu Devín. Dokonca so mnou urobila rozhovor novinárka zo SME (dnes by jej to asi nedovolili, ale ktovie…) a o mojom albume vyšla recenzia v časopise Nový populár. Hral som v niekoľkých kapelách, hudobný projektoch, ale aj sólovo (bubenícka šou). Verte mi, že nie je ľahké zaujať ľudí sólovou bubeníckou šou, no mne sa to podarilo a v tom čase to malo veľký úspech, čo dokumentujú aj videá. Heh, ale musel som hrať až na záver programu. Ľudia chodili na moje koncerty a darilo sa.

A čo stalo potom?

Asi v roku 2015 som sa niekoľkokrát vyjadril k spoločenským problémom, no a to som sa stal zrazu nebezpečným. Nakoľko som mal v tom čase aj vplyv na umeleckej scéne, museli ma účinne kariérne zlikvidovať. Napokon hrával som koncerty aj na akciách, kde by ma dnes, v časoch šialenstiev spolitizovaného kultúrneho elitárstva, asi zlynčovali. Paradoxne, a to nechápem, za celý ten čas čo som hrával, boli moje názory každému známe a takmer nikomu to nevadilo. Nuž, ale potom som bol na Slavíne počas osláv konca 2. svetovej vojny a vzdať hold našim osloboditeľom. Fotka s červenou vlajkou bola následne zazdieľaná na istej nenávistnej stránke, kde sa dodnes odbavujú rádoby-intelektuáli z tzv. „liberálnych“ kruhov. No a potom som pochopil, čo znamená slovo marketing resp. inak povedané cielená marketingová (hate speech) diskreditačná kampaň. Zo dňa na deň sa stanete persona non grata, len preto, že o vás nejaký zakomplexovaný hlupák z anonymity napíše článok, kde vás maximálne dehonestuje. Zobudíte sa do úplne novej situácie. Hudobná kariéra skončila, nastalo obdobie pernamentného terorizovania a prenasledovania. Stalo sa to okolo 26. mája 2015 a odvtedy to trvalo niekoľko rokov. To, že nerobím hudbu nebol môj výber. Ponuky na koncerty skončili v momente, keď na mňa začali útočiť. Avšak najviac ma pobavilo, keď ma urážali ľudia, ktorí ma v čase hudobného vrcholu považovali pomaly za svoj vzor.

Následne ste boli roky nenávideným terčom fanatikov. Aký je to pocit, byť opäť v niečom spoločensky uznaný a vidieť svoju knihu na pultoch kníhkupectiev po tom všetkom, čo ste zažil?

Moja najsladšia pomsta pre tých, ktorí ma živelne nenávidia, je môj úspech (smiech). Pred takými piatimi rokmi, keď proti mne marketingoví špecialisti, ľudia z mimovládok a politici spustili brutálnu kampaň, snažili sa ma vylúčiť zo spoločnosti až na úplný okraj a urobiť zo mňa hlupáka. Sám sa pýtam, prečo som bol pre nich tak nebezpečný, že sa mi venovali 24 hodín denne. O tom čo som zažil by som vedel napísať celú knihu. Mnohí si ani nevedia predstaviť, čím som si prešiel. Zničili mi hudobnú kariéru, poštvali mnohých fanúšikov proti mne a robili všetko preto, aby ma doviedli až na pokraj síl či k šialenstvu. Nuž, a stále som tu. Píšem knihy, články do Slovenských národných novín, Literárneho týždenníka či DAV DVA. Zažil som si peklo, ktoré si neviete predstaviť. Od anonymných vyhrážok, cez stalkovanie fanatikmi až po skutočne nepríjemné konfrontácie. Ale asi som predsa len dosť silný na to, aby som sa vzdal. Zvládol som to a idem ďalej. Vydanie knihy a jej uznanie významnými osobnosťami ako je filozof Dalimír Hajko, futurológ Ladislav Hohoš či český filozof Michael Hauser je pre mňa ako znovuzrodenie. Kedysi som vydal malý singel s bubeníckym sólom Newborn. Mal byť o mojom hudobnom znovuzrodení. V skutočnosti to znovuzrodenie prichádza až teraz. Ale bez ľudí, ktorí ma v najťažších chvíľach podržali, by to nešlo. Týmto smerom im chcem všetkým poďakovať. No a určite by som sa rád vrátil aj na pódia a robil ďalej muziku. Snáď sa to raz podarí, lebo mi to neskutočne chýba…

Považujete sa ako autor knihy o utópiách za utopistu?

Skôr utopického realistu alebo realistického utopistu. Neverím v okamžité víťazstvo veľkých ideí a taktiež nevylučujem alternatívu sebazničenia ľudstva, no ako humanista a kresťan v jednom verím, že približovanie sa ku globálnej utópii je to jediné a najrozumnejšie, čo ľudstvo môže urobiť pre svoj vlastný prospech. Ale som realista, vidím čo sa deje, nie som naivný. Preto ma tešia aj malé víťazstvá v oblasti sociálneho pokroku.

Čo by ste chceli v živote dosiahnuť?

Rehabilitáciu. Satisfakciu za to všetko, čo som si musel zažiť. To sa sčasti naplnilo vydaním tejto knihy. No a potom návrat na pódiá, vydanie ďalších hudobných albumov, písanie kníh a možno si aj zahrať vo filme. Život je príliš krátky a určite chcem tvoriť. Lebo ako hovoril Vlado Clementis – Nebyť činný, znamenalo by neexistovať. Chceli ma zahnať do kúta, no to sa im nepodarilo, hoc to o mne píšu. Chcem svojim životom inšpirovať ľudí k tvorbe, k zamysleniu sa nad spoločnosťou či nad zmyslom života. Všetko, čo som si vo svojich umeleckých či vedeckých aktivitách naplánoval sa zatiaľ podarilo. Už teraz viem, že tu niečo po mne zostane. A keď Boh dá, a podarí sa mi prispieť k niečomu dobrému, čo pomôže národu či ľudstvu (či už hudbou, knihami alebo šírením ideí), odídem raz z tohto materiálneho sveta spokojný a vyrovnaný.

Ukážky z recenzií

„Autor sa pokúsil reflektovať dejiny utopizmu od Thomasa Mora po devätnáste storočie. Toto dielo predstavuje na Slovensku prvé komplexné spracovanie histórie pokusov, fantázií, ilúzií a – vo väčšej či menšej miere na vedeckom poznaní založených – predstáv priekopníkov sociálneho utopizmu a ich novších pokračovateľov. Text má charakter prehľadného súpisu podstatných názorov, koncepcií a významných osobností tvorcov. Samotným dejinám utopistických predstáv predchádza primerane rozsiahly metodologický úvod, v rámci ktorého sa stretneme s kategorizáciou jednotlivých typov utópií, ako aj s vyjasnením jednotlivých pojmov, relevantných voči tomuto výskumu. Prirodzeným zavŕšením tejto časti diela je periodizácia dejín utopizmu. V kapitole Slovanský utopizmus a mesianizmus sa autor venuje základným charakteristickým črtám utopických predstáv príslušníkov slovanských národov v starších i novších dobách. Čitateľ dokáže v kontexte komunitarizmu Slovanov lepšie pochopiť významy pojmov „mir“, „občina“, „artel“, pričom autor venoval pozornosť nielen ruskému utopizmu, ale aj formovaniu utopistických predstáv na území Slovenska.“ Knižná publikácia Lukáša Perného by mohla byť nielen spestrením našej súčasnej odbornej a vedeckej literatúry týkajúcej sa danej problematiky, ale v neposlednom rade aj hodnotným príspevkom k sebareflexívnemu chápaniu našich vlastných slovenských kultúrnych dejín.“
– prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc.

„Predložená monografia predstavuje prehľadné spracovanie dejín novovekého utopického myslenia. Tento zámer autor zvládol systematicky, v troch kapitolách. V úvodnej kapitole sa venuje vymedzeniu kategórií „utópia“  a „utopizmus“, jadro práce tvorí prehľad utopických koncepcií s dôrazom na novoveké utópie, tretia kapitola predstavuje filozofické zhrnutie a prezentuje tiež názory autora, ktorý sa nevyhýba kritickej argumentácii. Predložená práca je zaujímavá pre čitateľa aj priloženými ilustráciami a prehľadmi. V dnešnej dobe – s nadsázkou – dystopického prechodného obdoba, potreba utopického myslenia narastá. A nezáleží na tom, ak v horizonte súčasnosti sa situácia javí ako beznádejná, reálne predpoklady na radikálnu zmenu absentujú, veď odvrátiť dystopiu môže len nová utópia.“
– doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc.

„Kniha poskytuje podrobný a odborně fundovaný vhled do dějin utopického myšlení, který čtenáře seznamuje se všemi relevantními proudy utopismu v jednotlivých epochách lidských dějin, včetně utopismu antického a středověkého. Kniha se zabývá různými přístupy a formami utopismu, a činí tak vyváženým způsobem s cílem rozpoznat a představit jejich nosné myšlenky i jejich limity. Setkáváme se tak s utopismem antickým, křesťanským, osvícenským, romantickým, socialistickým, a dokonce utopismem neoliberálním. Tato stěžejní část knihy je cenným přehledem dějin utopismu, který zahrnuje také proudy a myslitele, jejichž utopistické koncepce nejsou dostatečně známé. Kniha není pouze historických přehledem, neboť se zabývá také konceptuálními otázkami utopistického myšlení, které se dotýkají kategorizace utopií a klasifikace postojů vůči nim. Ve třetí části pak autor rozvíjí aktualizační úvahy o významu dějin utopismu pro současný svět v souvislosti s civilizačními a ekologickými hrozbami, jimž lidstvo dnes čelí. Kniha Lukáše Perného „Utopisti“ je v současné produkci společenskovědních knih tematicky ojedinělá. Zpracovává téma, o němž se začíná znovu diskutovat ve veřejném prostoru i na univerzitách, ale dosud tu chybí nová odborná publikace, z níž by tyto diskuse mohly čerpat historické znalostí a základní orientační body.  Tato publikace chybí i v České republice. Vydání knihy Lukáše Perného bude mít význam pro širší veřejnost, vysokoškolské i středoškolské pedagogy, studenty a žáky, stejně jako pro politiky na Slovensku i v České republice.“
– doc. Mgr. Michael Hauser, Ph.D., filozof, recenzent knihy

„Lukáš Perný se úspěšně pokusil sepsat dějiny myšlení o tom, co se ještě neuskutečnilo. Mnozí věří, že nic takového ani nenastane. Buďme však optimisty a vzpomeňme na slova Oscara Wilda: Pokrok je jen uskutečňování utopií. Lukáši Pernému patří dík za to, že nám ukázal, jak potřební jsou právě dnes vizionáři světa budoucnosti.“
– prof. MUDr. Michael Doubek, Ph.D. pre LUK

„Perného detailné rozpracovanie problematiky prehodnocuje zaužívané definície, ktoré sa spájajú s utópiou. Skutočnosť, že utópiu nemožno redukovať len na akési vysnívané miesto (ostrov, krajinu), či všeobecnú predstavu o lepšom svete dokumentujú dejiny utopizmu, ktorými sa podrobne zaoberá v druhej kapitole odbornej práce. V tejto časti opisuje najstaršie formy utopizmu, na ktoré nadväzuje antický, kresťanský a novoveký utopizmus. S ohľadom na jeho časovú líniu sa prirodzene zameriava na periódu, s ktorou sa spája vznik utopickej literatúry ako žánru. Tento časový úsek je spojený najmä s menami ako More, Campanella či Bacon. Nezaoberá sa pritom len opisom jednotlivých spisov, ale aj ideovými zdrojmi a dobovými problémami, ktoré vstupovali do ich tvorby.“
– Marián Klenko pre Literárny týždenník

Perného kniha po dlhej prestávke – autor uvádza, že od práce Milana Šimečku z r. 1963 sa téme dejín utopizmu na Slovensku prakticky nikto nevenoval – presvedčivo dokazuje, že pani Thatcherová sa (nielen) v tomto konštatovaní o budúcom vývoji mýlila. Utópie mali vždy pevné miesto v myslení a cítení ľudstva a posúvali spoločnosť dopredu. Veď, parafrázujúc autora, idey včerajška, ktoré sa vo svojej dobe javili neuskutočniteľnými utópiami, sa v modernej dobe stali realitou (telefón, ponorky, lietadlá, výťah, medzinárodný jazyk… Knihu Perný začína prehľadnou kategorizáciou utópií. Tu treba spomenúť, že v publikácii sa prepája vedecký a populárno-náučný, resp. pedagogický aspekt. Rozbory diel dopĺňajú prehľadné tabuľky a periodizácie, ktoré čitateľovi uľahčujú orientáciu na pojmovej a chronologickej mape. V nosnej časti knihy, ktorú predstavujú dejiny utopizmu od antiky po súčasnosť .“
– Matej Barč pre DAV DVA

„Knihu Lukáša Perného Utopisti; vizionári sveta budúcnosti. Dejiny utópií a utopizmu je pripomenutím, že na tejto zemi chodili ľudia, ktorí sa zamýšľali nad tým, ako prekonať nespravodlivosť, vykorisťovanie, zlo a spraviť spoločnosť humánnejšou a kultúrnejšou. Táto kniha je na slovenské pomery ojedinelá. Autor v tejto knihe pracuje s ohromným množstvom literatúry. V knihe prepája autor jednotlivé súvislosti filozofov, zo súčasnou dobou. Spomína autorov ako Tommaso Campanella, Thomas More, alebo François Marie Charles Fourier, Gabriel Mably, Robert Owen atď. Táto recenzia, ktorá je zároveň aj esejou, je vlastne zamyslením sa nad tým, v čom je utopické myslenie aktuálne aj v súčasnej dobe.“
– Tomáš Daněk pre DAV DVA

„Práce je opravdu úctyhodná, tady v Česku nic podobného nemáme a hodně dlouho ani mít nebudem. Pokud najdu nějaký způsob, jak Vaši práci připomínat, určitě to udělám.“
– prof. PhDr. Jan Keller, CSc.

„ Autor je odborník na sociálnu a politickú filozofiu, filozofiu práva, dejiny utopizmu, dejiny ideí, filozofiu dejín a filozofiu kultúry. Predkladaná monografia predstavuje širokospektrálny prehľad utópie a utopizmu. Je určená najmä odbornej verejnosti z oblasti politológie, histórie, sociológie, filozofie, kulturológie, ako aj širokej verejnosti.“
– Matej Mindár pre Slovenské národné noviny

„Kniha je písaná vynikajúcim štýlom, dobre sa číta. Je informatívna, obsahuje aj mnoho ilustrácií. Má encyklopedický charakter, človek sa k nej môže vrátiť vždy, keď si potrebuje overiť nejaký fakt alebo údaj o konkrétnom autorovi alebo diele. Taký praktický sprievodca svetom utópií.Na záver mi dovoľte ešte jeden osobný postreh – v dystopickom svete, v ktorom sme svedkami napĺňania stále horších a horších vízií, predstavuje kniha Lukáša Perného ostrov pozitívnej deviácie, ktorý vdýchne nádej na lepšie časy nejednému človeku sklamanému zo súčasnosti a obávajúceho sa budúcnosti. Per aspera ad astra.“
– František Škvrnda

„Monografia L. Perného, UTOPISTI približuje čitateľovi rozsiahle dejiny utópie, od prehistorických počiatkov jej formovania, cez jej vrcholné novoveké obdobie až po 19. storočie. Práca je zakončená filozofickými úvahami o možnostiach utópie v súčasnom svete. Monografia vychádza v čase, kedy sa nie len naše slovenské a európske, ale aj svetové spoločenstvo dostáva do klbka neriešených a zauzlujúcich sa problémov ženúcich spoločnosť do krízy, teda do stavu, ktorý bol v minulosti živnou pôdou pre zrod utópií, spoločenských vízií lepšieho a spravodlivejšieho usporiadania spoločnosti.“
– doc. PhDr. Vladimír Manda, CSc.


– František Škvrnda

Bibliografický záznam:

PERNÝ, Lukáš: Utopisti; vizionári sveta budúcnosti. Dejiny utópií a utopizmu. Martin: Matica Slovenská, 2020, 1 vyd., 390 s., ISBN: 978-80-8128-257-7 (pevná väzba)

99 citátov Jeana-Jacquesa Rousseaua o demokracii, živote, šťastí, slobode a Bohu

07.10.2020

Mojou filozofiou o zmysle samotnej filozofie je dôraz na to, aby sa filozofia priblížila k životu a spoločnosti. Nemala by byť uzavretá do seba a izolovať sa do akéhosi intelektuálneho či akademického geta. Tak ako vlaky jazdia pre cestujúcich, tak ako nemocnice slúžia pacientom, aj filozofi by mali slúžiť spoločnosti. Otázkou je, ako priblížiť filozofiu k ľuďom? [...]

Utopisti, vizionári sveta budúcnosti v televíznej premiére

22.09.2020

Minulý týždeň som bol hosťom Televízie Ružinov, kde som predstavil svoju knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti. Relácia moderovala významná herečka, modelka a moderátorka Karin Majtánová. Chcem jej aj v tomto blogu srdečne poďakovať za pozvanie. Bola to vôbec moja prvá televízna premiéra. V rozhovore sa dozviete: – čo je to utópia a utopizmus – aké [...]

Svedectvo Charlesa Dickensa o sociálnej situácii v Amerike 1842

21.09.2020

Amerika, zem neobmedzených možností alebo zem otrokárstva a sociálneho útlaku? DICKENS, Charles: Americké poznámky. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2020 Veľký majster sociálnej kritiky Charles Dickens, kto by nepoznal tohto významného spisovateľa. Pri jeho mene sa každému, kto sa čo i len trošičku zaujíma o literatúru, zjavia pred očami [...]

viera kováčiková GP prokuratúra

Kováčiková zvažuje odchod z generálnej prokuratúry

23.11.2020 16:43

Prvá námestníčka Generálnej prokuratúry svoj zámer oznámila parlamentnému výboru pre obranu a bezpečnosť.

Tibor Gašpar

Gašpar a ďalší vysokí expolicajní funkcionári budú stíhaní väzobne

23.11.2020 16:33

Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, ako aj ďalší bývalí policajní funkcionári boli zadržaní v rámci akcie Očistec.

Diaľnica / Viničné /

BSK podal trestné oznámenie v súvislosti s opravou cesty medzi Sencom a Pezinkom

23.11.2020 16:03

Reaguje tak na čiastkovú správu z kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom v cestárskej spoločnosti Regionálne cesty Bratislava.

Gröhling

Gröhling: Žiaci by sa mohli vrátiť do škôl o týždeň

23.11.2020 12:21

Podľa ministra školstva je dôležité najmä to, aby boli nastavené pravidlá. Na ministerstve školstva zároveň zefektívnili jednotlivé finančné transfery.

PhDr. Lukáš Perný

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 153
Celková čítanosť: 496100x
Priemerná čítanosť článkov: 3242x

Autor blogu

Kategórie