Blog Lukáša Perného

​120-ročnica spisovateľa ruralizmu FRANTIŠKA HEČKA, ale aj multižánrové podujatie so spisovateľom Olachom a jeho novou knihou o Dr. Clementisovi

24. jún 2025, Dom Matice slovenskej Bratislava – Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej a Slovenský literárny ústav Matice slovenskej zorganizoval multižánrové podujatie, ktoré spojilo poéziu, prózu, ľudovú hudbu, literárnu kritiku, dejiny, výtvarné umenie, ale aj prezentáciu knižnej tvorby Matice slovenskej a slovenských spisovateľov. Hra fujary v podaní Štefana Suchého odštartovala síce menšie, ale o to pestrejšie podujatie venované Františkovi Hečkovi, ale aj Vladimírovi Clementisovi, Ľubovi Olachovi, pričom priestor na prezentáciu svojej tvorby dostal aj nedávno ocenený akad. mal. doc. Stanislav Harangozó, ktorý prezentoval svoju tvorbu do živého televízneho vstupu.

Vzhľadom na extrémne horúčavy sa podujatie neuskutočnilo v knižnici, ale vo vstupných priestoroch budovy Matice slovenskej. Podujatia sa zúčastnili významné osobnosti ako doc. Jozef Mikloško, bratia Krnovci, publicista Jozef Schwarz s manželkou (ktorý priniesol na ukážku aj originálne knihy Františka Hečka), manželia Suchí či blízky príbuzný spisovateľa Jána Červeňa (autora Modrej katedrály) či synovec spisovateľa Ladislava Ťažkého. Hlavnú prednášku o Františkovi Hečkovi, doplnenú otázkami od autora tejto správy, realizoval literárny kritik Dr. Peter Tollarovič, ktorý pôsobí na Univerzite Komenského, rodák zo Suchej nad Parnou, odkiaľ pochádza aj sám Hečko. Nedávno sa tiež zúčastnil podujatia v jeho rodnej obci za účasti dcéry Františka Hečka, ale aj relácie pre verejno-právnu televíziu.

Dr. Peter Tollarovič patrí k prominentným spolupracovníkom Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej, čo prakticky dokázal aj svojou vysoko erudovanou prednáškou, v ktorej zhodnotil prínos Františka Hečka pre slovenskú poéziu a prózu. V kontexte Hečkovej tvorby sa zameral najmä na sakrálne motívy v pôvodnom vydaní Červeného vína (voda – krst, víno – Boží dar, premena v liturgii). Podrobným spôsobom analyzoval aj jeho poetickú tvorbu. Zaujímavé sú napr. aj jeho básne so slovanskou tematikou, kde v rámci povojnového optimizmu vzdal hold jednotlivým slovanským národom a ich špecifikám. Zdôraznil aj negatívne aspekty tejto osobnosti ako napr. niektoré oportúnne postoje v kritických päťdesiatych rokoch (najmä v pozícii predsedu Zväzu slovenských spisovateľov) či prerábanie a vyškrtávanie vlastnej tvorby (najmä samotného Červeného vína), čím si táto prednáška zachovala svoju objektivitu. V závere prednášky bola tiež spomenutá spolupráca Petra Tollaroviča na ROČENKE DAV DVA, kde sa venoval Celestínovi Antonovi Radványimu, ale aj kniha BERNOLÁKOVCI, kde analyzoval dielo Jána Hollého.

Po prednáške nasledovala prezentácia kníh z produkcie Vydavateľstva Matice slovenskej pod taktovkou riaditeľky Ingrid Majerikovej. Zo všetkých publikácii dominovala najmä nedávno prezentovaná kniha prof. JÁN KAČALU, ktorý bol súčasne ocenený Mimoriadnou Cenou Matice slovenskej, SKLADBA SLOVENSKÉHO JAZYKA, ale aj nová kniha Dr. PAVLA MADURU PÄMAŤ NÁRODA.. Po prezentácii kníh nasledovala prehliadka Galérie Matice slovenskej s taktiež nedávno Maticou oceneným doc. STANISLAVOM HARANGOZOM. Po krátkej prestávke pokračovalo podujatie prezentáciou knihy spisovateľa ĽUBA OLACHA. Ľubo Olach patrí k zaujímavým osobnostiam, a keďže Matica slovenská ako organizovaná pamäť národa má za úlohu pripomínať si aj žijúcich autorov súčasnej slovenskej literatúry, knihy o Dr. Clementisovi bola na to ideálnou príležitosťou. Nejde však o prvé podujatie podobného druhu. Po minulé roky Matica slovenská v kooperácii so Spolkom slovenských spisovateľov realizovala niekoľko podujatí v cykle rozhovory so spisovateľmi, filozofmi a kulturológmi (Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Jaroslav Rezník st., Silvia Hlavová, Lidka Žaková, Vincent Šabík, Gustáv Murín, Dušan Mikolaj, dnes už zosnulý Anton Hykisch, Viktor Timura, Pavol Parenička, Ján Tazberík, Alexander Halvoník). Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej tiež navrhol ocenenia pre významné osobnosti slovenskej kultúry ako Peter Jaroš, Štefan Kvietik, Stanislav Harangozó, Dalimír Hajko a Jozef Leikert. Ako jediný si tiež pripomenul 120-ročnicu výtvarníka slovenskej moderny Mikuláša Galandu, na ktorého zabudla aj Slovenská národná galéria.

Podujatie s Ľubom Olachom, autorom kníh Nádenník pera vo francúzskych službách, Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Politik: Služobník oligarchov, Prezident, Advokát (Prípady JUDr. Adama Sýkoru), Guvernér (o živote Imricha Karvaša), Vavro Šrobár, Prezidentka, Predseda, bol skutočne pestré a obohacujúce. V úvode bola prečítaná rozpísaná recenzia, pokračovali otázky. Týkali sa Clementisovho pôsobenia v DAVe, v kontexte trenčiansko-teplického kongresu, advokátkej činnosti, Clementisovej povahy, štýlu a všobecne osobnosti, jeho pôsobenia v exile, jeho pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí, vzťahy s Maďarskom (Mať volá, dielo Medzi nami a Maďarmi, navrátenie kultúrneho dedičtstva z Budapešti), Izraelom, ale aj zložité kulturologické témy ako interpretácie meruôsmich rokov a štúrovcov pohľadom davistov, otázka slovanstva či otázky kultúrnej politiky. Do diskusie sa zapojil aj Martin Krno a Svetozár Krno, ktorí sa Clementisovi venovali v knihe Clementis & Mináč. Podujatie bolo pestré, informačne nasýtené a diskusia pokračovala aj po oficiálnom závere.

Po podujatí sa moderátor a respondent presunuli na zasadnutie Klubu umelcov, spisovateľov a historikov v SZPB, kde bola kniha opätovne prezentovaná na pozvanie Dr. Skraka a za účastí významných slovenských kultúrnych činovníkov ako prof. Jozef Leikert či umelkyňa Eva Mária Chalupová. Súčasne bola prezentovaná aj ROČENKA DAV DVA 2024/25. Úspech podujatí dokazuje aj fakt, že všetky knihy, ktoré spisovateľ Olach so sebou priniesol sa v priestoroch SZPB okamžite rozchytali, pričom nasledovala aj autogramiáda.

Kompletná foto a videoreportáž so živými vstupmi z oboch podujatí je na webe revue DAV DVA:
Ukážka z novej knihy o Dr. Clementisovi od Ľuba Olacha (+recenzia, rozhovor, záznam z podujatia)
120-ročnica spisovateľa ruralizmu FRANTIŠKA HEČKA (záznam z podujatia s Dr. Tollarovičom, film, rozhlasová hra)