Blog Lukáša Perného

Slovanské medzinárodné kultúrne spolupráce inšpirovali aj Slovincov

„Slovenská matica, sídliaca v Martine, predstavuje duchovné centrum celého mesta a živú silu, ktorá svojimi sympóziami a vydavateľskou činnosťou najvýraznejšie udržiava väzby medzi maticami. V dňoch 11. a 12. septembra opäť zorganizovala stretnutie všetkých matíc, na ktorom sa zúčastnil aj predseda Slovinskej matice dr. Aleš Gabrič. Zúčastnil sa na VI. kongrese matíc slovanských národov, ktorý bol tentoraz sprevádzaný aj vedeckým sympóziom o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi a jeho význame pre národné obrodenie slovanských národov v 19. storočí,“ uvádza v októbrovom úvodníku Matice slovinskej významná slovinská vedkyňa, tajomníčka inštitúcie a redaktorka Dr. Ignacija Fridl Jarc. 

Ignacija Fridl (*1968) je okrem toho filozofka, komparatívna vedkyňa, kritička aj politička, ktorá bola štátnou tajomníčkou na Ministerstva kultúry Slovinskej republiky a taktiež dekankou Fakulty slovinských medzinárodných štúdií na súkromnej Novej univerzite. 

Fridl-Jarc: Národnú identitu ohrozuje individualizmus a globalizácia

Vo svojom texte poukazuje na to, že sklamanie z národa môže viesť až k jeho odmietnutiu (umelec sa odvracia od vlastného národa, paradoxne práve z intenzívneho vzťahu k nemu). Podľa Ignacije sú v súčasnej Európe ohrozené základné piliere identity (jazyk, kultúrne dedičstvo, historická pamäť, osobnosti národnej kultúry aj samotné vedomie identity), čo uvádza v kontexte kritiky globalizmu a extrémneho individualizmu. Inými slovami, slniečkársky extrémny kozmpolitizmus, ktorý sa prezlieka za identitu európanstva, vedie až k odcudzeniu od národa. Filozofka píše, že aj platforma slovanskej spolupráce dokazuje, že „v spoločenstve všetkých ostatných národov, ktoré vedia a dokážu pochopiť, že kultúrna rozmanitosť a bohatstvo kultúr nie sú len slová v európskych kohezívnych formulároch, ale živé, prežívané spolunažívanie kultúr rôznych národov.“

Filozofka tiež konštatuje, že Slovinská matica nemá takú podporu ako podobné inštitúcie v iných slovanských krajinách, preto uvádza možnosť spolupráce matíc ako silný motív pre posilnenie kultúrneho povedomia a identity. Sebakriticky pritom dodáva, že zahraničné matice (okrem slovenskej uvádza aj srbskú, chorvátsku aj čiernohorskú) sa tešia väčšej úcte verejnosti, než slovinská, čo (kontexte napr. útokov na Maticu slovenskú zo strany politikov a novinárov či útokov na Maticu srbskú zo strany protivládnych aktivistov) nie je úplne pravda, ale každopádne tieto slová môžu byť aj pre slovenských matičiarov povzbudivé.

Text významnej slovinskej filozofky je súčasne varovaním pred stratou národnej a kultúrnej identity v dôsledku globalizácie, je súčasne výzvou na jej vedomú obnovu cez kultúru, pamäť a inštitúcie. Filozofka tiež apeluje na posilnenie slovinského kultúrneho vedomia prostredníctvom aktivít, ktoré minulý rok Matica slovinská naplánovala. 

Slovinsko-slovenské kultúrne spolupráce pokračujú

Spolupráce Slovenska a Slovinska prebiehajú na viacerých líniách. Minulý rok to bol VI. kongres matíc a inštitúcií slovanských národov, ktorého sa zúčastnili aj vedeckí pracovníci zo Slovinska prof. Rozman, doc. Pallay, doc. Ševšek-Šramel, ako predseda Matice slovinskej Dr. Aleš Gabriš. V roku 2024 navštívil Maticu slovenskú v Martine veľvyslanec Dr. Stanislav Raščan a v tom istom roku som prednášal spolu Dr. Gešperom na Univerzite v Ľubľane. Avšak už v roku 2023 sme sa spoločne s kolegami zúčastnili slávnosti 160. výročia založenia Matice slovinskej, kde sa spolu stretli predstavitelia matíc zo Srbska, Chorvátska, Čiernej Hory, a samozrejme Slovinska a Slovenska.

Nedávno navštívil výstavu ŠTÚR 210/170 slovinský veľvyslanec Dr. Stanislav Račšan (pozri bližšie tu) spolu s českým veľvyslancom Dr. Rudolfom Jindrákom. V pláne je vydanie publikácie slovensko-slovinských paralelných dejín či spoločná publikácia, ktorá bude mapovať aktualizovane dejiny jednotlivých slovanských matíc (podobnú publikáciu v minulosti spracoval Michal Eliáš). Slovincov a Slovákov spájajú mnohé zaujímavé osobnosti ako Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik, ktorí komunikovali so slovinskými dejateľmi ako Bartolomej Kopitar či France Prešeren. V architektúre rezonuje aj u nás slovinský umelec Jože Plečnik, vo výtvarnom umení zase Ivan Žabota, Slovinec, ktorý žil na Slovensku (jeho dielo je súčasťou zbierok Múzea mesta Bratislavy.), ale aj mnohé ďalšie osobnosti. Po matke je Slovinec aj známy český herec Josef Bláha, známy z diel Dívka na koštěti, Hříšní lidé města pražského, Návštevníci či Vražda v hotelu Excelsior.

Úlohou kulturológa je prezentovať svoju kultúru svetu a svetovú kultúru pre svoj národ. Kultúrne výmeny tak medzi slovanskými, ale aj s neslovanskými národmi, sú niečo unikátne, inšpiratívne a zmysluplné. Ako vyššie hovorí filozofka Dr. Ignacija Fridl Jarc kultúrna rozmanitosť a bohatstvo kultúr nie sú len slová v európskych kohezívnych formulároch, ale živé, prežívané spolunažívanie kultúr rôznych národov. A tak sa buduje nie umelý a násilný, ale skutočný, autentický a úprimný internacionalizmus a vzájomná kultúrna spolupráca medzi národmi smerujúca k mierovému svetu.