Blog Lukáša Perného

Filmovej problematike sa môj kulturologický blog venuje iba sporadicky, avšak s o to väčším nadšením (pripomínam publikovaný zoznam obľúbených filmov pod článkom Jednou vetou o každom z vyše stovky pozretých filmov (filmové a seriálové typy zo zimných tmavých dní), nekrológy k Valovi Kilmerovi, Alainovi Delonovi, Jurajovi Jakubiskovi, recenzie na filmy a seriály Limonádový Joe, Threads, Pražské noci, Babylon Berlin, El Hoyo, Gogoľ, Veľký Gatsby či matičná pocta Jozefovi Kronerovi a štúdia o československom psychedelickom filme). V pripravovanej knihe Parfém mám niekoľko esejí s filmovou tematikou, ktoré ešte čakajú na zverejnenie. Každopádne, svet filmu môže mať aj magickú moc presunúť človeka mimo priestor a čas, v ktorom sa nachádza, do úplne iných svetov. Obzvlášť to platí vo filmoch, kde je presah do magického realizmu, surrealizmu či gotického hororu. Z článkov, ktoré síce boli publikované v tlači, no nedostali sa ešte do online priestoru, dnes vyberám text k 90. výročiu Juraja Herza, ktorý vyšiel v NÁRODNOM KALENDÁRI 2024. 

Po desiatkach článkov a štúdií o slovenskej literatúre, kultúrnej politike a filozofii dejín sa v poslednom čase opäť kulturologicky orientujem aj na hudbu a film. Po filmových návratoch k Jimovi Jarmuschovi (Dead Men, Only Lovers Left Alive, Paterson), Wernerovi Herzogovi (Aguirre, the Wrath of God), Timovi Burtonovi (Sleepy Hollow), Wimovi Wendersovi (Paris, Texas), Wesovi Andersonovi (Asteroid City) a Petrovi Weirovi (Truman Show, Dead Poets Society) som siahol po československej filmovej gotike s názvom Deváte srdce (1978) od Juraja Herza. O filme som sa dozvedel viac-menej náhodou (z akéhosi videomixu desivých rozprávok s ironickým komentárom, že ak ste toto videli ako deti, tak mi to je úprimne ľúto) pričom ma zaujalo, že vznikol pre využitie drahých kulís z podobne temne ladeného filmu Panna a netvor, ktorého soundtrack od Petra Hapku som si mimoriadne obľúbil. Je to estetický gotický horor kombinovaný s rozprávkou v jednom (ostatne, veľká časť rozprávok boli vlastne horory). Alchymisti, mystikum času a priestoru, život a smrť…  skvelé herecké obsadenie Filipovský, Kemr, Kukura, Šumr, Přeučil, kulisy a rekvizity Švankmajera, magická hudba Hapku – skrátka temná romantika na vysokej úrovni.

Petr Hapka v kontexte filmu prehlásil: „Deváté srdce byl… to je vlastně můj nejmilejší film s Jurajem Herzem. Mně se tam něco prostě povedlo, co si myslím, že bych už líp nemohl udělat, nikdy. A to je pocit, který mám strašně málokdy, a proto ho miluju, ten pocit. K Devátému srdci nejde napsat lepší hudba.“ 

Film mi pripomenul, že socialistické Československo malo skutočne talentovaných hercov, režisérov, scenáristov, scénografov, filmových hudobníkov, a že aj toto dielo patrí ku klenotom, ktorých atmosféra zostáva neopakovateľná. Zároveň som si spomenul, že som ešte stále nepublikoval svoju poctu Jurajovi Herzovi, takže tento dlh splácam týmto blogom a pripájam ho k svojim najväčším filmovým inšpiráciám a dodávam, že kombinácia Hapku, Herza a Švankmajera v kombinácii s klasikmi československého herectva je značkou najvyššej kvality. Estetickú podívanú filmov ako je Panna a netvor či Deváté srdce si treba vychutnať v najvyššej kvalite, s dobrými reproduktormi a ideálne uprostred noci s dataprojektorom. Taktiež možno konštatovať, že Petr Hapka je v prípade Herzových filmov rovnocenný iným hudobným géniom ako Zdenek Liška (Obchod na korze, Spalovač mrtvol) a Ľuboš Fišer (Morgiana, Petrolejové lampy).

V súčasnosti neexistuje v celej ČR a SR ekvivalent, teda niekto, kto by túto trojicu geniálnych hudobných skladateľov vedel adekvátne nahradiť, či sa k nim aspoň priblížiť (alebo o ňom minimálne neviem). Prejdime však k biografickému článku o Jurajovi Herzovi, ktorý som pred dvomi rokmi pripravil pre Národný kalendár. Predtým si ešte pozrite tú geniálnosť, o ktorej píše Hapka:

Nedožitých 90. rokov režiséra Juraja Herza

V roku 2024 sme si pripomenuli 90 rokov od narodenia slovenského režiséra a herca židovského pôvodu (konvertoval na evanjelika, sám sa však hlásil k ateizmu), presláveného v kontexte celočeskoslovenskom – Juraj Herz (* 4. september 1934, Kežmarok – † 8. apríl 2018, Praha). Každý kultúrne rozhľadený človek pozná filmy Spalovač mrtvol, Petrolejové lampy, Panna a netvor či Morgiana, ktoré tento velikán režíroval. Miniatúrne herecké role si zahral aj v komediálnych filmoch ako Limonádový Joe, Což takhle dát si špenát či Pacho, hybský zbojník. Herz bol niekoľkokrát ocenený (Zlatá nymfa v Monte Carle Sladké hry minulého leta, Zlatá kamera na Art film feste, na Oscara navrhnutý film na motívy Ladislava Fuksa Spalovač mrtvol; čestné občianstvo mesta Kežmarok). Spolu s Kadárom stál ako pomocný režisér pri Oscarom ocenenom slovenskom filme Obchod na korze.

Pochádzal zo usporiadanej malomestskej rodiny. Herz o sebe povedal, že bol zlý študent a cholerik. K hororu ho dostal koncentračný tábor (Ravensbrück, neskôr Sachsenhausen), kde ho odviezli ako desaťročného. Herz po vojne študoval fotografiu na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a neskôr réžiu a bábkoherectvo na DAMU v Prahe. V šesťdesiatych rokoch pôsobil v divadle Semafor a potom ako režisér v Barrandove. Herz sa inšpiroval režisérmi Vittoriom De Sicom, ale aj Fellinim. K jeho zrejme najúspešnejšiemu filmu patrí čierna “komédia” (aj keď o komédii sa dá len ťažko hovoriť) Spalovač mrtvol s Rudolfom Hrušinským v hlavnej úlohe.

Pozoruhodným momentom v kariére Herza a hudobného skladateľa Zdenka Lišku je spolupráca na tomto hororovom filmu (vznikol podľa motívu českého spisovateľa Ladislava Fuksa), kde Liška využil niekoľko inovatívnych skladateľských metód. Herz v dokumente o Liškovi pripomenul, že Liška si vždy vyberal „hudbu podľa seba“ a odmietal prijímať nápady režisérov. Herzovi dal zdanlivo na výber tak krásnu, ako aj temnú hudbu. Herz uprednostnil krásnu hudbu, pretože podľa jeho slov je vo filme „beztak strašenia dostatok“. V Spalovačovi využil Liška tak hudbu neoromantickú, meditatívnu s východnými motívmi (tie ešte umocnila mystická budova krematória v Pardubiciach), ale aj veselé cirkusantsko-jarmočné motívy orchestrióna. Soundtrack vyšiel na platni a je mimoriadne populárny aj v zahraničí. Spalovač mrtvol je dielo, ktoré vzniká v poetike novej vlny, teda dobového experimentálneho prístupu (detaily kamery, práca s kontrastmi, koláže, psychologické motívy, východná filozofia atď.). Dosah filmu je vo svetovom meradle inšpiráciou do dnešných čias. To isté možno povedať o soundtracku, ktorý sa dočkal vinylovej reedície v roku 2013.

Po Spalovačovi nasledoval slovenský televízny film Sladké hry minulého leta a na Barrandove natočil Petrolejové lampy na motív románu Jaroslava Havlíčka. K československému psychedelickému filmu možno zaradiť strašidelno-secesnú Morgianu – kde podobne ako pri jeho najúspešnejšom filme – vytvoril hudbu iný geniálny hudobný skladateľ Ľuboš Fišer (tu sa chcem čitateľom ospravedlniť, že som pri Morgiane omylom uviedol v Národnom kalendári Zdenka Lišku vzhľadom na to, že Morgiana vyšla na vinylovej platni podobne ako Liškove soundtracky, každopádne Lišku a Fišera možno považovať za tých najväčších géniov filmovej hudby).

K ďalším monumentálnym kúskom patrí film Panna a netvor s hudbou Petra Hapku a Z. Studenkovou s V. Harapesom v hlavnej úlohe. K násilnejším momentom patrí aj existencialistický citát o márnosti života človeka bez lásky, ale aj jeho zraniteľnosti, ktorý je v podstate základom filozofického odkazu tohto filmu:

„Dokud jsi byl osamocen
ve své zvířecí podobě,
byl jsi šťastný.
Tvoji duši nerozkouzlilo nic.
Neznala, co je to cit.
Nedokázala milovat ani nenávidět.
Tvé zvířecí zvyky tě omezovaly, ale zároveň chránily…“

Každá žena má moc učiniť krásnym a milým toho, koho miluje, ale naopak, môže z neho urobiť aj netvora. A ešte jeden citát:

„…dal jsem ti zlato a drahokamy, ale ty si utrhl růži…“

Vznikol tiež pozoruhodný remix hudby a filmu od fanúšika Hapku a Herza, ktorý je k dispozícii na Youtube a ešte viac umocňuje dojmy z tohto mysticko-romanticko-gotického filmu:

Nasledovala komédia Buldoci a třešne a bizarno-expresionistický horor Upír z Feratu, ktorý bol značne osekaný, čo mu ubralo na autenticite. Tému koncentračného tábora spracoval vo filme Zastihla mě noc, ktorý údajne inšpiroval aj Spielbergov Schindlerov zoznam. Emigroval až v roku 1987, no na západe nezaujal. Po návrate do už samostatného Česka vytvoril film Pasáž a k jeho posledným projektom možno zaradiť horory T. M. A. a Habermannov mlyn. K filmu Habermanov mlyn – ktorý sa odohráva v Sudetoch – ho inšpirovala vlastná skúsenosť, čo potvrdil v jednom z rozhovorov. Herz hovorí, že v Kežmarku, kde vtedy žil, zatkli a splynovali všetkých štyroch jeho prarodičov, tety, strýkov a sestranice. Jeho, otca a matku nechali na pokoji. Ušiel do nemeckého mesta Eisdorf, no po návrate na Slovensko ho udali ľudáci a dostal sa do koncentračného tábora, aj s celou rodinou.

Paradoxom je, že Herza oslobodili Rusi, jeho matku Angličania a otca Američania, no paradoxne ich načas chránila jedna nemecká rodina, ktorú však už po vojne nenašli. Herz bol tvrdým a angažovaným ateistom, ktorý bol presvedčený, až militantný, napriek tomu pravidelne študoval biblické texty. Veril, že existuje iba život tu; je krátky a po smrti je na všetko neskoro. V rozhovore pre Prometeus na otázku, prečo sa na konci života stávajú ateisti veriacimi odpovedá, že ľudí motivuje strach. Dá sa predpokladať, že k týmto názorom ho priviedli hrôzy z koncentračného tábora a súhlasný či nesúhlasný postoj nechám na čitateľa. Dá sa prekonať strach zo smrti strachom? To je otázka, ktorú si možno kladie divák pri pozeraní esteticky znázornenej hrôzy vo filmoch Juraja Herza. Obzvlášť pri filme Deváte srdce, kde desivý 300-ročný alchymista, ktorého hrá Juraj Kukura hovorí o živote, smrti a čase. V tomto momente vzniká asociácia s Timom Burtonom, ktorý sa taktiež snaží vyrovnať so smrťou tematizovaním postáv za hranicou života (mŕtva nevesta, večne medzi vločkami tancujúci Edvard).

Svet gotických hororov má Tima Burtona, Československo dalo svetu gotického hororu Juraja Herza.

Juraj Herz zomrel 8. apríla 2018 vo veku 83 rokov v Prahe a či už s jeho názormi súhlasíme, ide o jedného z najlepších režisérov ČSSR. Vo filme zostal večne živý.