Blog Lukáša Perného

Aj Slovensko má svoje hudobné legendy, ktorých kreativita a inštrumentálne schopnosti by pokojne mohli konkurovať svetovým parametrom, avšak ich mená nie sú dostatočne docenené, mediálne prezentované a hrávajú akosi v zabudnutí v malých podnikoch. Bubeníka Petra Szapu poznám osobne od podujatia VÍKEND LEGIEND (rok 2009), kde si zahrali skutočné legendy slovenského, ale aj československého bigbítu (Collegium Musicum, Gattch, Blue Effect, Pavol Hammel, Vladimír Mišík a ETC, Jožo Barina & Four Mediation, Progres 2 s Pavlom Váněm, Fermata a ďalší).

V tom čase som napísal emotívne, ale o to viac úprimné blogy (1, 2) pre dnes už neexistujúcu stránku Musicone.sk, ktorú viedol Martin Gnarls Sedlák. Je veľká škoda, že z podujatia neexistuje záznam, nakoľko nič podobné sa už nezopakovalo a vzhľadom na to, že už napr. Marián Varga, Fedor Frešo, Radim Hladík či Jožo Barina už nie sú medzi nami, tak sa ani nezopakuje. Realizovali sa aj rozhovory, napr. so samotným Petrom Szapu, na základe čoho vznikla aj jeho stránka na Wikipédii (mimochodom, tento zdroj informácií jeden z adminov Wikipédii dokonca odstránil s tým, že napísal, že ide o spam, ale to len na okraj, lebo cenzorská banda slovenskej Wikipédie nenávidí Perného, heh).

Každopádne slovenský bigbít je kulturologicky podnetná téma, ktorá by si zaslúžila taktiež niekoľko samostatných štúdií (malý blogový mikro-výskum som absolvoval ešte pred samotným štúdiom kulturológie (napr. tu), avšak to bolo v čase, keď bol internet slobodnejší a EU nezasahovala do obsahov. Tieto blogy mali zmysel, nakoľko v tom čase ešte fungovali Ulozto, Megaupload a na Youtube bolo obrovské množstvo zabudnutej muziky, ktorá bola následne zmazaná, opätovne pridaná, potom znova zmazaná atď. A tak sa k dielam čitateľ mohol dostať a vypočuť si ich. Každopádne písať o hudbe, divadle, výtvarnom umení či filme resp. všeobecne o dielach, ktoré divák či poslucháč nemôže vidieť podľa môjho názoru nemá zmysel. Aj preto pripájam k tomuto blogu záznam zo živého koncertu, ktorý je mimoriadne inšpiratívny.

Podujatie v podniku D8, ktoré sa uskutočnil 3. októbra, započali muzikanti veľkolepým džemom na motív Jaca Pastoria (odpočul som z diskusie), ktorý viedol basgitarista Anton Jaro. Nasledovali skladby od Theloniousa Monka či autorské skladby od Denisa Gerhardta.

Denis Gerhardt, syn Ladislava Gerhardta, je skladateľ, jazzový klavirista a multiinštrumentalista, syn legendy slovenského jazzu Ladislava Gerhardta. Vydal niekoľko autorských albumov, z ktorých tri po sebe (2022, 2023, 2024) získali nomináciu na Jazz Esprit – Album roka. Účinkuje so svojím triom a kvartetom, vedie aj projekt venovaný otcovej pamiatke a Guitar Project, kde popri vlastnej tvorbe hrá groove klasiky od Milesa Davisa. Spolupracoval s Erikom Rothensteinom, Martinom Ďurdinom, Petrom Lipom, Matúšom Jakabčicom, Jozefom Ľuptákom a ďalšími osobnosťami slovenského jazzu. Peter Szapu je renomovaný bubeník, známy z kapiel Fermáta a Collegium Musicum. Ako štúdiový hráč pôsobil doma i v zahraničí (Nórsko, Nemecko, USA, Škandinávia) a hral s množstvom významných umelcov vrátane Petra Lipu, Adrieny Bartošovej, Henryho Tótha či Ericha „Boboša“ Procházku. V posledných rokoch vystupuje so skupinami Gattch, Boky Citom a Aftertee Session (so Stanislavom Počajim). Od roku 2006 pravidelne hráva na zaoceánskych lodiach v Karibiku. Anton Jaro je basgitarista, kontrabasista a skladateľ, dlhoročný pilier slovenskej jazzovej a populárnej scény. Začínal v skupine Fermata (albumy Fermata I, Pieseň z hôľ), spolupracoval s Lacom Gerhardtom, Dežom Ursínym, Petrom Lipom, Pavlom Hammelom, Robom Grigorovom či skupinou Elán (Rabaka, Nebezpečný náklad). Ako štúdiový hudobník nahrával pre desiatky interpretov, založil formáciu Jazz Standards Antona Jara a objavil sa aj na medzinárodných projektoch – napríklad s americkým saxofonistom Petrom Cardarellim či džezovou skladateľkou Sisou Michalidesovou.

A ako som už spomínal, špeciálne pre vás, mojich čitateľov, sprostredkoval som prostredníctvom TV DAV (multimediálna platforma projektu DAV DVA) živý prenos, a tým pádom záznam z polovice tohto skutočne kreatívneho koncertu (druhú polovicu už žial nevydržala baterka). Kvalita je taká, ako z živého prenosu (nečakajte teda zázraky), ale každopádne sa aspoň trochu môžete vžiť do hudby, ktorú títo talentovaní hudobníci vytvoril v priestore a čase, a ktorá by bez tohto jediného záznamu zanikla v okamihu. Bonusom sú ešte dve rílska (1, 2). Každopádne, ďakujem v prvom rade za pozvanie a za hudobný zážitok na skutočne vysokej úrovni. Je veľká škoda, že podobné koncerty sa v Bratislave, ktorá kedysi hudobne žila v dnes už neexistujúcom podniku U zeleného stromu, sa nerealizujú častejšie.