Blog Lukáša Perného

V roku 2021 ho prestížny švajčiarsky denník „Le Temps“ zaradil medzi top 100 najvýznamnejších osobností Švajčiarska, včera, teda 28. augusta 2025 zahral na KATEDRÁLNOM ORGANOVOM FESTIVALE BRATISLAVA v Dóme sv. Martina. Kultúrni redaktori DAV DVA Lukáš Perný a Tomáš Klimek boli pri tom a spoločne zrealizovali jediný videozáznam z tohto unikátneho hudobného podujatia

V Bratislave zahral jeden z top 100 osobností Švajčiarska, hudobník Jean-Christophe Geiser

Jean-Christophe Geiser (nar. 1964) je popredný švajčiarsky organista, ktorý od roku 1994 pôsobí ako titulárny organista v katedrále v Lausanne na jednom z najväčších nástrojov Švajčiarska. Je známy istotou, precíznou artikuláciou a dobrou technikou, vďaka čomu zvláda aj najvirtuóznejšie repertoárové diela (Liszt, Reubke, Widor, Vierne).

Využíva plný farebný potenciál veľkých symfonických organov. Vie majstrovsky „orchestrálne“ registrovať a dynamicky modelovať veľké oblúky. Okrem francúzskej symfonickej školy (Widor, Vierne, Dupré) hrá aj Bacha, modernú hudbu i transkripcie orchestrálnych diel. Jeho interpretácie sú vyvážené – vie tvoriť mohutné tutti efekty, ale aj jemnú poéziu s veľkým citom pre farbu tónu.

V roku 1993 bol vymenovaný za profesora organu na Hudobnej univerzite v Lausanne, kde je v súčasnosti dekanom organového oddelenia. Je tiež umeleckým riaditeľom Koncertnej spoločnosti katedrály. Študoval na Hudobnej univerzite v Berne u Otta Segera, kde získal diplom z klavíra, a u Heinricha Gurtnera, kde získal diplom sólistu s vyznamenaním. Dvakrát mu bola udelená Göhnerova cena Prix de la Fondation Göhner, ktorá mu umožnila ďalej študovať organ u Françoisa-Henriho Houbarta, ako aj navštevovať množstvo rôznych kurzov interpretácie a interpretácie. Jean-Christophe Geiser už odohral viac ako 1000 recitálov v približne štyridsiatich krajinách Európy, Ameriky, Ázie a Austrálie. Bol pozvaný vystupovať okrem iného v katedrálach v Hamburgu, Kolíne nad Rýnom, Helsinkách, Bruseli, Osle a Washingtone D.C., ako aj v Notre-Dame v Paríži, St. Martin-in-the-Fields v Londýne, Madeleine v Paríži, v petrohradskej a mníchovskej filharmónii, Filharmónii v Mníchove, na Štokholmskom organovom festivale, Katedrále a Bachovom festivale vo Varšave, na radnici v Melbourne, Kultúrne centrum v Hongkongu, Organový festival v Buenos Aires, Gewandhaus v Lipsku.

Jean-Christophe Geiser urobil množstvo nahrávok pre niekoľko švajčiarskych rozhlasových sietí a pre Deutschland Radio, Südwestfunk, Ruský rozhlas, VDE-Gallo, IFO-Verlag a FNAC-Musique. Bol hybnou silou myšlienky nového Fiskovho organu v katedrále v Lausanne, ktorý bol slávnostne otvorený v roku 2003, pravdepodobne najdrahšieho organu na svete s celkovými nákladmi viac ako 6 miliónov CHF.

Geiser je populárny aj medzi širším publikom – rád uvádza organové koncerty so sprievodným slovom, spolupracuje s orchestrami, venuje sa aj edukačnej činnosti a nahrávaniu. Celkovo možno jeho hru charakterizovať ako spojenie francúzskej symfonickej tradície s modernou koncertnou prezentáciou.

XVI. ročník medzinárodného festivalu sa koná pod záštitou Bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského. Festival pokračuje koncertom v Kostole sv. Margity v Lamači (Aleš Nosek) 31. augusta 2025 a následne 4. a 11. septembra v Dóme sv. Martina (Romantic Voices And Pipes, The Sound Of Majesty). Lístky sa dajú kúpiť v predstihu na stránke Ticketportál. Hlavným organizátorom festivalu je Stanislav Surin.

Koncert profesora Jeana Christophera Geisera dostal výstižný názov FROM BACH TO THE BELLE ÉPOQUE, teda išlo o kombinovanie tradície a moderny. Prítomnosť avantgardnej hudby (organový impresionizmus) zapadá aj do kontextu obsahu, ktorý sa hodí do revue, ktorá nadväzuje na medzivojnový DAV.

Započúvajte sa vo videu, ktoré uvádzame exkluzívne na webe DAV DVA, do hudby Samuela Scheidta (Echo ad manuale duplex), Johanna Sebastiana Bacha (Praeludium e-Moll, BWV, 548/1, Erbarm dic mein, o Herre Gott, BWV 721, Fuge e-Moll, BWV 548/2, Concerto a-Moll (nach A. Vivaldi), BWV 593), Guya Ropartza (Prélude Funébre), Louisa Vierneho (24 pièces de fantaisie, No. 3, Op. 54) a Lousa-J.-A. Lefébure-Wélyho (Boléro de concert).

Takmer celý koncert je k dispozícii na TV DAV, popisy jednotlivých skladieb vytvorené s pomocou AI si môžete prečítať pod videom.

Dielo Samuela Scheidta: Echo ad manuale duplex je voľná inštrumentálna skladba pre organ alebo klávesový nástroj, založená na princípe ozveny. Dielo využíva striedanie hlasitých a tichých úsekov, ktoré navodzujú akustický dojem ozveny v priestore (odtiaľ názov „echo“). Tento efekt je dosiahnutý pomocou dvoch manuálov (manuale duplex), teda dvoch klaviatúr s odlišnou zvukovou farebnosťou a dynamikou. Dielo pôsobí ako ukážka Scheidtovej invencie v oblasti priestorovej hudby – „koncertovania“ medzi dvomi manuálmi, ktoré akoby odpovedali jedno druhému.

Nasledovali diela J. S. Bacha. Úvodná časť monumentálnej dvojdielnej skladby Praeludium et Fuga e-moll (BWV 548) patrí medzi vrcholné organové diela z Bachovho lipského obdobia. „Klinové prelúdium“ (Wedge Prelude) pre charakteristický rozostup melodických línií, ktoré sa postupne od seba „otvárajú“ ako klin.Hudba je založená na virtuóznych figuráciách, energickom rytme a dramatickom kontraste. Erbarm dich mein, o Herre Gott, BWV 721 je chorálová predohra (pravdepodobne raného dátumu), ktorej atribúcia samotnému Bachovi bola občas spochybňovaná, no dnes sa väčšinovo prijíma ako autentická. Dielo je výnimočné svojou jednoduchosťou a pokojnou meditáciou – na rozdiel od väčšiny Bachových chorálových prelude, ktoré využívajú zložité polyfonické techniky. Fuge e-Moll, BWV 548/2 je druhá časť k „klinovému“ prelúdiu BWV 548. Ide o monumentálnu dvojtému fúgu, kde sa spájajú dve kontrastné témy – prvá dramatická, kroková a temná, druhá rytmickejšia a pohybovejšia. Concerto a-Moll (nach A. Vivaldi), BWV 593 – úprava Vivaldiho Concerto a-moll pre dvoje huslí a orchester, op. 3 č. 8 (z L’Estro Armonico). Bach transkriboval viaceré Vivaldiho koncerty pre organ a cembalo počas pôsobenia vo Weimare. Dielo má tri časti (rýchla – pomalá – rýchla), typické pre taliansky koncert. Bach prevzal Vivaldiho melodický a rytmický materiál, no spracoval ho vo svojej polyfonickej organovej textúre. Výsledkom je syntéza talianskeho koncertného štýlu s nemeckou kontrapunktickou tradíciou.

Dielo Guy Ropartz: Prélude funèbre (1900) patrí medzi charakteristické ukážky neskororomantickej francúzskej organovej hudby na prelome 19. a 20. storočia. Ropartz (1864 – 1955), bretonský skladateľ a žiak Césara Francka, spájal vo svojej tvorbe franckovský dedičný kontrapunkt a harmonickú hĺbku s farebným impresionistickým cítením a bretonskou melodikou. Prélude funèbre je samostatná skladba, ktorá sa uvádza v kontexte liturgických alebo koncertných príležitostí, často ako hudba k pamiatke zosnulých. Hlavná téma je kantilénová, tiahla, spevná, s veľkými intervalmi a chromatikou, pôsobiaca ako smútočný spev či lament. Melodické línie majú vokalitu – pripomínajú recitatívny charakter pohrebného spevu. Dielo pôsobí ako hudobná meditácia nad smrťou – nie dramatická, ale skôr pokorná, zmierlivá.

Cyklus 24 Pièces de fantaisie vznikol v rokoch 1926 – 1927. Autorom je Louis Vierne (1870 – 1937), hlavný organista katedrály Notre-Dame v Paríži, ktorý patrí k najvýznamnejším predstaviteľom francúzskej symfonickej organovej školy po C. Franckovi a C. M. Widorovi.

Louis J.-A. Lefébure-Wély (1817 – 1869) bol jedným z najpopulárnejších francúzskych organistov 19. storočia, virtuóz spojený s organmi Aristide Cavaillé-Colla. Jeho tvorba je charakteristická zábavným, brilantným a mondénnym štýlom, ktorý kontrastuje s duchovnou hĺbkou Francka alebo Vierneho. Boléro de concert patrí medzi jeho najslávnejšie koncertné kusy, komponované ako efektná hudba pre organ na reprezentatívne príležitosti a koncertné podujatia.