Blog Lukáša Perného

Kniha Utopisti, foto: Ing. Michal Repka

(písané pred rokom 2020, teda pred pandémiou a vojnou)

Svet, v ktorom žijeme, čakajú skutočne veľké výzvy a je len otázkou času, kedy bude ľudstvo donútené prehodnotiť svoje v praxi realizované „hodnotové“ kritériá. Je zaujímavé, že témy, ktoré sme nachádzali u utopistov aj dystopistov, sú rovnako prítomné v teoretických koncepciách futurológov.

Vojny a militarizácia sú zásadnou premennou pri približovaní sa našej planéty k bodu, z ktorého niet návratu… More, Saint-Simon, Komenský, Kant, Owen, Cabet, Bolzano, Čapek – všetci zdôrazňovali myšlienku mieru. Kant v diele K večnému mieru písal, že každý osvietený národ sa môže vypracovať k uskutočniteľnosti objektívnej reality večného mieru. Pred nebezpečenstvom svetových vojen varovali významní spisovatelia, ale aj autori dystópií ako napríklad Jules Verne (Oceľové mesto) či Karel Čapek (Krakatit, Bíla nemoc) a napokon aj Aldous Huxley. Na zbrojenie podľa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) bolo vynaložených v roku 2016 1 686 biliónov, z toho 611 biliónov $ použila len armáda USA… (dodatok: súčasné západné mocnosti a ich „elity“ robia posledné mesiace dokázateľne všetko preto, aby vyvolali globálny konflikt, ktorého vyústením je jedine zánik života na Zemi v dôsledku použitia jadrových zbraní)

Ekologické katastrofy, neschopnosť čeliť hrozbám z vesmíru, vyčerpanie fosílnych palív, kybernetický teror a súvisiace hrozby dehumanizácie, vznik nových „civilizačných chorôb“, globálne zmeny vo výrobných vzťahoch, súvisiace s informačnou spoločnosťou, preľudnenie, a predovšetkým pád ekonomického systému a ním spôsobený chaos. Utopisti diagnostikovali choroby civilizácie, z ktorých mnohé dodnes neboli vyliečené. Pripomeňme si, v čom boli kritiky utopistov nadčasové…

***

Pripomeňme si sumárne sociálne, civilizačné výdobytky, ktoré utopisti predpovedali a zaoberá sa nimi nielen dnešná sociálna filozofia, ale sú aj súčasťou politickej a právnej praxe: právo na bývanie (štátom prideľované byty), právo na výživu, zmysluplnú prácu (a stanovený pracovný čas, právo na odpočinok, dôstojné podmienky), zdravotnú starostlivosť, prístupné a kreatívne vzdelanie, dôchodok, zrovnoprávnenie žien, všeobecné volebné právo; zánik otroctva, nevoľníctva, vznik družstevníctva a odborov, sebestačnosť…

***

Utópia je niečo, čo je žiaduce ako ušľachtilá a sugestívna myšlienka, aj napriek tomu, že je v prítomnej časopriestorovej realite globálne nedosiahnuteľná a neuskutočniteľná, pretože utópie odporujú voči existujúcim paradigmám, kanónom a axiómam. Utópie vždy vznikali ako kritika minulého režimu s cieľom nastoliť nový ideál. Väčšina utopistov (More, Rousseau, Morelly, Mably, Saint-Simon, Owen, Weitling, Bolzano) kritizoval sociálnu nerovnosť, ktorej prameň nachádzali v súkromnom vlastníctve a nerovnomernom rozdelení produktov práce.

Ako je tomu dnes? V súčasnosti teda vlastní len 5 až 8 ľudí taký majetok ako chudobnejšia druhá polovica ľudí na tejto planéte. Masmédiá uvádzajú, že 0,7 až 1 % svetovej populácie vlastní 45,6 % svetového bohatstva (prieskum J&T Banky, SITA, vychádza zo štúdie Wealth Report Credit Suisse 2016), inde sa píše, že najbohatšia elita vlastní takmer 88 % svetového bohatstva. 62 najbohatších ľudí má taký majetok ako dokopy polovica ľudstva, teda 3,6 miliardy ľudí. (dodatok: výrazné pokroky pri odstraňovaní chudoby urobila Čína, ktorá to má aj svojom programe)

Bezplatná zdravotná starostlivosť je prítomná u Mora, Campanellu, Fouriera, Bolzana, Weitlinga (filozofické lekárstvo, starosť o chorých a slabých) a Johnom Bellersom inšpirovaného Owena. Bezplatná zdravotná starostlivosť sa v Owenových komúnach stala v 20. storočí spolu s bezplatným vzdelaním čiastočne realitou. Fourier, Bolzano, Weitling navrhujú preventívne zdravotníctvo. V súčasnosti sú mnohí ľudia nútení obetovať celé svoje výplaty či dôchodky na nákup drahých liekov. Zmení sa to? Stane sa právo na zdravie opäť právom? (dodatok: v súčasnosti existujú na Slovensku politické sily, zoskúpené najmä okolo spoločnosti Penta a strany SAS, ktoré otvorene presadzujú spoplatnené zdravotníctvo)

More aj Weitling projektovali víziu šesťhodinového pracovného dňa, Campanella dokonca štvorhodinového – realitou sa stal v 20. storočí osemhodinový pracovný deň. V súčasnosti je pokrokom, že Európsky súd uznal cestovanie do práce ako súčasť pracovného dňa (zákon Working Time Directive). Prelom nastáva v roku 2017, keď sa začína otvorene hovoriť o podmienenom či nepodmienenom základnom príjme – basic income, ktorý má byť garantovaný každému občanovi. 6-hodinový pracovný čas sa môže stať realitou aj pre nedostatok práce pod vplyvom automatizácie technológií (dodatok: dnes mnoho diskutovaná umelá inteligencia), keďže sa o 25 rokov stratí 47 % súčasných pracovných pozícií. Na automatizáciu práce upozorňovali Weitling, Bolzano aj Owen, a všetci, nezávisle od seba, pripomínali, že stroje by mali byť využité v prospech kolektívneho blahobytu, a nie na akumuláciu kapitálu v rukách jednotlivcov.

Fourier prorocky predpovedal vznik industriálnych armád, ktoré majú nahradiť armády vojenské. Budú zalesňovať, zúrodňovať zem, vysušovať močiare a zavodňovať púšte, aby dosiahli ekologickú rovnováhu na planéte Zem. (dodatok: toto sa práve deje v súčasnej Číne).

Fenomén verejnej a bezplatnej dopravy nie je prítomný v starších utopických konceptoch. Prvý utopista, ktorý tento fenomén podrobne opisoval, bol Cabet, podrobnejšie Weitling, predpovedajúc luxusné cestovanie a spoločné budovy spojené železnicou. Niektoré mestá postupne zavádzajú bezplatnú verejnú dopravu, napr. t. č. pre dôchodcov a študentov (Slovensko), ale aj úplne bezplatnú (mestá v ČR, Kanade, Francúzsku, Austrálii, Estónsku). Možno je len otázkou času, keď bude verejná doprava bezplatná a lode, autobusy, lietadlá, železnice a ďalšie dopravné prostriedky budú mimo súkromného vlastníctva, trhovej ekonomiky a budú vnímané ako služba občanom. V 21. storočí sa taktiež otvárajú nové možnosti využitia verejnej dopravy v prospech ekologickej rovnováhy ľudstva a minimálnej ekologickej záťaže. Fourier vo svojich surrealistických fantáziách písal o cestovaní v obrovských rýchlostiach. V Rusku vzniká projekt tzv. strunovej dopravy SkyWay (Junitskyj), na západe hyperloop (Elon Musk) a magnetické rýchlovlaky v Číne, Japonsku a Nemecku (maglev a transrapid). (dodatok: v oblasti rozvoj vlakovej dopravy postupuje Čína obrovskými krokmi)

Predstavte si ideálne mesto, ktoré je dokonalo zorganizované, čisté, flexibilné, estetické a postavené tak, aby perfektne slúžilo jeho obyvateľom – tak nejako by sa dala definovať urbánna utópia. Otázka zospoločenštenia mesta bude v budúcnosti aktuálna a môže sa stať predmetom verejného záujmu. Poslednou invenciou utópií je kreatívny vzťah ku zospoločenšteniu mesta. Predovšetkým detailisti utópie, Fourier, Owen, Weitling a Cabet, uvádzajú presné opisy budov, záhrad či rozmiestnenia ulíc. More opisoval detailne prostredie Utópie, podobne aj Campanella, Andreæ, Weitling, Bacon a ďalší. Campanella podriaďoval kruhovú architektúru mesta astrologickým a astronomickým hypotézam. Či už je to Berrington (záhradné mesto Mezzorania), návrh odstránenia hluku z miest (Merciér), Weitlingove päťuholníkové rodinné komunity s kompletným občianskym zariadením; hnutie záhradných miest E. Howarda… koncepcie ideálneho mesta a opatrení, ako toto miesto postaviť, sprevádza celé dejiny utópie. Urbánne utópie sú témou na samostatnú knihu a tejto téme sa venovali autori Lang, Rosenau, Choay a ďalší, ktorých uvádza Jiří Hrůza v tematickej knihe Města utopistů. V súčasnosti sa taktiež veľa hovorí o tzv. smart cities. Urbánne utópie, detailné návrhy miest sprevádzajú celé dejiny utópie a množstvo týchto praktických návrhov sa uplatnilo aj v praxi záhradných miest či experimentálnych komunít. (dodatok: dnes sa o tejto téme pomerne často diskutuje v kontexte tzv. smart cities, projekt Venus, eko-komunitách a iné…)

Novinkou, ktorú však utopisti nemohli predpovedať, je fenomén open source umožňujúci bezplatné zdieľanie a kooperáciu (voľné licencie pre softvéry, vynálezy, PC hry či umelecké diela pod voľnou licenciou). Na tomto princípe funguje napríklad Wikipédia (ba dokonca existuje aplikácia s názvom Commonist, ktorá vo svojom logu požíva kosák a kladivo). Ide o istú formu digitálneho komunizmu, približujúceho sa k vízii všeobecného intelektu (Marx) a voľnému prístupu k umeleckým dielam (Bolzano). Myšlienka využitia voľne prístupných diel je jednou z vôbec najrukolapnejších dôkazov o efektivite kolektívneho vlastníctva v prospech všeobecného dobra. Napokon samotné články na Wikipédii vznikajú prostredníctvom kooperácie anonymných autorov po celom svete, čím reprezentujú princíp kolektívneho duchovného vlastníctva. Wikimedia Commons napomáha všeobecnému rozvoju vzdelanosti. Nachádzajú sa tu taktiež historické diela, ktoré už nepodliehajú autorským právam (obrazy, fotky alebo odkazy na celé prístupné knihy boli použité aj v tejto knihe). (dodatok: opakom open sources je proces komercionalizácie a spoplatňovania obsahov v internetovom prostredí; výrazný krok vzad bolo zrušenie stránky ulozto, kde boli kvantá dnes už nezohnateľných umeleckých, vzdelávacích a iných materiálov, ktoré už nikto nikdy nezoženie, samozrejme vinníka hľadajte v pravidlách súčasnej EU, ktorá v mene ochrany autorských práv zničili obrovské kvantum cenných dát)

Dystopická komédia Idiocracy (USA, 2006) upozorňuje na riziko zhlúpnutia celej civilizácie v dôsledku konzumerizmu, komercie, macdonaldizácie a marketingu. Na internete máme k dispozícii nezmerateľné množstvá dát a ľudstvo namiesto rozvíjania hlúpne (dokazuje to aj obsah v médiách). Utopisti zdôrazňovali dôležitosť výchovy. Owen založil prvú škôlku, Campanella a Komenský zdôrazňovali školu hrou a slovenskí národní buditelia zakladali pre všeobecnú vzdelanosť večerné školy a spolky. Aká je situácia dnes? V súčasnosti je 774 miliónov ľudí negramotných, z toho 2/3 ženy. (dodatok: zhlúpnutie sa od roku 2020 posunul závratným spôsobom, stačí sa pozrieť na výhercu Eurovízie alebo obsah výstupu tzv. standup komikov)

Knihy boli cenzurované, ich autori kriminalizovaní (Rousseau, Campanella, Weitling, Kráľ), zosmiešňovaní (Fourier, Owen, Maliarik) a popravovaní (More, Babeuf). Aj v dnešnej, zdanlivo slobodnej spoločnosti existuje cenzúra. Sociálna sieť Facebook, ale napr. aj slovenská Wikipédia dokázateľne cenzuruje príspevky na základe ideologických kritérií pod zámienkou tzv. boja s dezinformáciami. Dystópie (Orwell, 1984; Bradbury, Fahrenheit 451) upozorňovali na obmedzovanie slobody prejavu. Ako zabrániť mediálnej manipulácii, zabrániť cenzúre a nespôsobiť spoločenský chaos? (dodatok: v súčasnosti sa v EP čoraz častejšie diskutuje o obmedzovaní slobody slova, alternatívnych médií, či znižovaní dosahu príspevkov)

***

Sociálne rozdiely medzi chudobnými regiónmi a bohatými veľkomestami taktiež nespĺňajú kritérium rovnakej a dostačujúcej odmeny zodpovedajúcej ľudskej dôstojnosti – vysoké náklady na život vo veľkomestách a nízke platy v regiónoch prehlbujú túto priepasť. Kým 1 % obyvateľov planéty Zem žije v blahobyte, sociálna situácia ostatných 99 % obyvateľov planéty sa dokázateľne zhoršuje. Stredná trieda mizne a mladí ľudia sa boja zakladať rodiny z dôvodu ekonomickej neistoty. Súčasná neoliberálna globalizácia oslabuje suverenitu národných štátov, prehlbuje nerovnosť a zvyšuje dokonca i riziko svetového konfliktu. Slová autorov, ako More, Owen, Cabet, Weitling, Bolzano aj Fourier, o tom, že sa luxus rozmáha zarovno s chudobou a utrpením, sa v súčasnom svete iba potvrdzuje.

Mimochodom, posledné exempláre knihy sa nachádzajú v mojej kancelárii a vo vydavatel.sk. V prípade záujmu ma môžete kontaktovať.