V sobotu 8. novembra 2025 sa konalo Valné zhromaždenie Matice slovenskej. Kompletný report obohatený o videá a fotografie si môžete prečítať na DAV DVA (Dr. Mariána Gešpera zvolilo 96,6% matičiarov z celého Slovenska). Pri tejto príležitosti som vystúpil s krátkym príspevkom, ktorý bilancoval to najpodstatnejšie, čo sa za 3 roky pôsobenia v tejto inštitúcii podarilo.
V prvom rade to boli podujatia venované výročiam osobností, ktoré si iba Matica slovenská pripomenula v spolupráci so spriaznenými inštitúciami na celonárodnej úrovni (Jozef Kroner, Ladislav Mňačko, Ladislav Ťažký, Vladimír Mináč, Vladimír Clementis, Roman Kaliský, Samuel Jurkovič, Anton Bernolák, Laco Novomeský, Ladislav Ballek, Ivan Horváth, Štefan Marko Daxner, Andrej Hlinka, Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár, Jozef Murgaš, Matej Bel, Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr, matičiari v SNP + IN MEMORIAM ocenenia pre potomkov, Anna Jurkovičová a ženy v národnom hnutí, a mnohí, mnohí ďalší). Výstupom sú spomienkové, kultúrno-odborné a vedecké podujatia (dokonca v spolupráci s MZV SR), knihy/zborníky, ale aj štúdie a odborné články publikované v matičných časopisoch a na Matica.sk.
Čo je však ešte dôležitejšie, Matica ako – slovami Mináča – organizovaná pamäť národa, nezabudla ani na žijúce osobnosti (Peter Jaroš, Jozef Leikert, Dalimír Hajko, Ján Kačala, Stanislav Harangozó, Darina Laščiaková) alebo t. č. žijúce (Štefan Kvietik), ktorým sme iniciovali Mimoriadnu Cenu Matice slovenskej za celoživotnú prácu.
Od konca roka 2022 do roku 2024 vznikla unikátna spolupráca rozhovorov so žijúcimi spisovateľmi Spolku slovenských spisovateľov realizovaná na pôde Matice slovenskej v Bratislave (Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Jaroslav Rezník st., Silvia Hlavová, Lidka Žaková, Tatiana Jaglová, Margita Ivaničková, Vincent Šabík, Dušan Mikolaj, Viktor Timura, Pavol Parenička, Ján Tazberík, Alexander Halvoník), pričom v prípade spisovateľa Antona Hykischa išlo o vôbec posledné verejné vystúpenie. Tu len smutne dodávam, že je veľká škoda, že Spolok slovenských spisovateľov dopadol tak, ako dopadol (nebudem to tu bližšie rozvádzať, už som sa tomu venoval v minulosti). Zároveň dodávam, že práve vďaka Mariánovi Gešperovi sa aspoň Maticu podarilo zachovať a zachrániť pred vnútorným rozvratom, ktorý jej tak isto v minulosti hrozil.
V roku 2023 sme vytvorili Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej, ktorý je v podstate rozšírenou podobou zaniknutého Filozofického odboru Matice slovenskej, a ktorý sa výrazne podieľal na spomenutých akciách a rozšíril ich na multižánrové a vedecké podujatia. Vytvorili sme Galériu Matice slovenskej ako multižánrové laboratórium pre vedu, umenie, literatúru a filozofiu (idea vzišla od prof. Leikerta, realizovali sme ju s Dr. Skrakom). A tak vznikla aj unikátna spolupráce triumvirátu Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej, Slovenský literárny ústav Matice slovenskej a Výtvarný odbor Matice slovenskej. Výsledkom tejto spolupráce, kde sa vďaka Dr. Skrakovi spojila literatúra, filozofia, estetika a výtvarné umenie bolo niekoľko úspešných akcií s nielen celoslovenským, ale aj zahraničným dosahom. S Dr. Skrakom sme do matičného prostredia integrovali mladých, aj starších výtvarníkov, a predovšetkým talentované výtvarníčky. Do toho všetkého som sa stal predsedom Spoločnosti Ladislava Novomeského, ktorú som taktiež pripojil ako spoluorganizátora podujatí.
Spomenul som tiež výstavu výtvarníkov Matice slovenskej a SZPB v Štrasburgu a Bruseli (veľká vďaka Kataríne Roth Neveďalovej, ktorá mala včera narodeniny, za realizáciu tohto podujatia), a taktiež výtvarné podujatia na bratislavskom hrade či na pôde Dvorany MK SR k 80. výročiu SNP a 80. výročiu oslobodenia.
Na pôde Matice slovenskej v Martine bola iniciovaná vôbec prvá filozofická prednáška od zániku Filozofického odboru MS v roku 1948, ktorú viedol doc. Ambrózy (ten toho roku zorganizoval aj unikátne podujatie k storočnici filozofa Jána Bodnára). Z posledných aktivít je to výstava Stanislava Harangozóa, ktorá premiérovala v Bratislave s účasťou ex-prezidenta SR a pokračuje v Liptovskom Mikuláši. A taktiež výstava k 210-ročnici Štúra, ktorú poctili aj protokolárni hostia (ešte predtým sa k Štúrovi podarilo urobiť ďalšie dve podujatia: prezentácia prekladu knihy Turcerovej-Devečkovej s Dr. Moyšovou a multižánrové podujatie na počesť filmovým Štúrom – Kvietikovi, Šimonovičovi a Jamrichovi). Podujatia sa dostali aj do TASR, verejno-právnej televízie či do regionálnych televízií.
Ďalej je to systematické bádanie na poli troch generácií národného obrodenia (bernolákovci, generácia VŠESLÁVIE, štúrovci, ale napokon aj ďalšie generácie dejateľov v 20. storočí). Už vznikla kniha BERNOLÁKOVCI, budeme pokračovať bilingválnou knihou o GENERÁCII VŠESLÁVIE a do tretice to bude kniha k ŠTÚROVCOM. V horizonte budúcnosti by sa pokračovalo aj ďalšími generáciami, teda legionármi, hlasistami, autonomistami, davistami atď. Ale to sú ešte iba plány, pričom podklady pre druhú časť sú už takmer skompletizované.
Taktiež sa podarilo vydať niekoľko e-kníh či už pod Slovenským literárnym ústavom MS alebo Kulturologicko-filozofickým odborom MS.
Na záver je to ešte medzinárodný, slovanský a európsky až svetový rozmer Matice slovenskej. V kontexte poverenia zostavením špeciálneho čísla časopisu SLOVANSKÝ OBZOR došlo aj tu k určitej bilancii. Za posledné roky Matica slovenská navštívila Maticu slovinskú v Ľubľane, Univerzitu v Ľubľane, ďalej Maticu srbskú, Združenie srbských spisovateľov a významné inštitúcie v Srbsku, realizovalo sa niekoľko spoločných podujatí medzi Srbskom a Slovenskom, navštívili sme Budyšín, kde žijú Lužickí Srbi, realizovala sa konferencia o českej a slovenskej filozofii v Prahe (VŠE), v Maďarsku sa podarilo odhaliť pamätnú tabuľu J. Viktorinovi, nadviazali sa spolupráce s Maticou moravskou, Maticou čiernohorskou, čo vyvrcholilo organizáciou VI. kongresu matíc a inštitúcií slovanských národov v Martine. Okrem toho pre krajanov v rámci ROKU ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV Matica zorganizovala vôbec prvý MEDZINÁRODNÝ KRAJANSKÝ FESTIVAL v Martine, a taktiež prvé KRAJANSKÉ FÓRUM najmä pre pedagógov pôsobiacich v zahraničí. Matica tiež darovala okolo 3000 kníh slovenských krajanom, čo je projekt riaditeľky Majeríkovej. Maticu tiež navštívili veľvyslanci Maďarska, Srbska, Macedónska, Česka, Kuby, matičiari tiež boli pozvaní na kultúrno-literárno-umelecké podujatia Kazachstanu, Srbska a Kuby. Takže ak niečo nové môže Matica v 21. storočí ponúknuť, je to jej až medzinárodný reprezentačný presah. Najsilnejšie kultúrne výmeny sa podarilo so Srbskom, kde už existuje vzájomná literárna, bilingválna spolupráca (aktuálne pracujeme na troch spoločných knihách).
Matica má tiež stále zachovaný svoj ekumenický rozmer. Jej súčasťou sú tak katolíci, ako aj evanjelici, pravoslávni atď. (perličkou je, že jeden z jej ex-predsedov bol dokonca baptista). Vychádzajú knihy o bernolákovcoch a štúrovcoch. Vznikajú tiež podujatia k cyrilometodskej či gorazdovskej téme, všeobecne je cyrilometodský odkaz v Matici stále prítomný. Taktiež je zachovaná nadpolitickosť inštitúcie. Matica si rovnako pripomína bojovníkov v SNP, katolíckych a evanjelických národných dejateľov 19. storočia, ako aj príslušníkov davistickej generácie či československých legionárov. Toto slobodomyseľné vedecké prostredie ukazuje vzor tomu, ako by to malo vyzerať aj na akademickej pôde, ktorá je na Slovensku minimálne od rokov cca. 2015/2016 mimoriadne spolitizovaná a aktivisticky „progresívne“ jednostranná.
Na záver ešte pripomeniem plány, ktoré sa už čiastočne realizujú. V prvom rade je to takmer hotová kniha k 120-ročniciami Novomeského a Horvátha, ktorej spoluautorom je vnuk Ivana Horvátha. V druhom rade kniha o GENERÁCII VŠESLÁVIE, ktorá vyjde bilingválne v Srbsku. V treťom rade kulturologický projekt o srbsko-slovenských vzťahoch ako výsledok kulturologického výskumu s Dr. Branislavom Kulíkom. Práve vyšiel informačne nasýtený Slovanský obzor, ktorého som sa stal jednorázovo šéfredaktorom.
V kontexte ďalších plánov to bude ďalšia multižánrová výstava výtvarníčok a výtvarníkov Matice plánovaná na január 2026. Súčasne posunieme štúrovskú výstavu do Martina a Harangozóovú výstavu z Liptovského Mikuláša do Popradu. Do konca roka majú ešte výročia Stanislav Šmatlák, nedávno to bol Ján Kostra a chcel by som ešte stihnúť pripomenúť výročie Alexandra Matušku, čo už neviem, či sa časovo podarí zrealizovať. Taktiež by som rád inicioval ďalšie ocenenia žijúcich osobností slovenskej kultúry, to však závisí aj od nich samých, či budú mať záujem ocenenie prijať. Každopádne, je pred nami ešte mnoho práce.
Politické útoky na Maticu slovenskú, ktorých sme boli svedkami, a ktorých cieľom bolo znemožniť realizáciu riadneho Valného zhromaždenia Matice slovenskej sú aj útokmi na našu činnosť a nezostanú v dejinách zabudnuté. Veľkým ponaučením z nich zostáva, že oveľa zákernejšie vedia ublížiť ľudia, o ktorých si možno myslíte, že stoja na tej istej barikáde, než tí, od ktorých by ste útoky očakávali. O to viac si vážime tých, ktorí sa nás v NRSR zastali, keď návrh neprešiel.
Za tri roky v Matici slovenskej sa podarilo neuveriteľné možnosti aktivít, ktoré mali súčasne napriek mediálnemu bojkotu hlavno-prúdových médií veľký úspech. Som rád, že som mohol byť súčasťou tohto príbehu. Ktovie čo prinesie budúcnosť, no už teraz sa podarilo veľa dobrého. Preto sa chcem poďakovať všetkým matičným kolegom za kooperáciu pri všetkých vyššie uvedených aktivitách, lebo primárne v prostredí Matice slovenskej je to vždy súčinnosť jednotlivca a kolektívu.
Celá debata | RSS tejto debaty