Blog Lukáša Perného

Členom Mladej Matice som sa stal vzhľadom na svoj vek pomerne neskoro, no dá sa povedať, že vďaka jej existencii si aj veľká Matica slovenská zabezpečila budúcnosť v mladej generácii. Z osobných skúseností (z niektorých iných nemenovaných kultúrnych či politických organizácií) konštatujem, že existencia Mladej Matice je pre prežitie samotného kolektívneho celku mimoriadne dôležitá. Každá organizácia primárne stojí na tom, či si dokáže nájsť a vychovať svojich nástupcov. Nie sme tu totiž večne ako povedal básnik, čas letí ako vtáci nedozerní. Včera v tomto kontexte zaznela dôležitá informácia, ktorá je spojená s hľadaním nových tvári do Mladej Matice, resp. zabezpečenie ďalšej generačnej obmeny a nový slovenských intelektuálnych elít. 

V závere tohto blogu uvádzam širšiu esej, úvahu o tom, prečo vôbec podporovať projekty ako Mladá Matica.

Z MLADEJ MATICE DO VEĽKEJ MATICE

Z Mladej Matice vzišli súčasní funkcionári omladeného vedenia Matice slovenskej od súčasného predsedu Matice slovenskej, právnika a spisovateľa Mariána Gešpera, cez podpredsedov a tajomníkov až po niektorých zamestnancov v administratíve či členov Výboru Matice slovenskej:

• vynikajúci divadelník, regionálny politik a organizátor kultúry Marek Nemec;
• organizátor kultúry, stredoškolský učiteľ, zborový kantor ECAV Marek Hanuska;
• politológ, historik, ochotnícky herec, publicista Peter Schvantner;
• archivár, vedecký tajomník Matice slovenskej Pavol Madura;
• teológ, tajomník pre problematiku národnostných menšín a zahraničné krajanské organizácie Viliam Komora, ktorý bol aj pri vzniku samotnej organizácie;
• súčasný predseda Mladej Matice Martin Hajnik je súčasne riaditeľom Členského ústredia Matice slovenskej, ktoré má pod sebou desaťtisíce členov z celého Slovenska;
• hospodár Mladej Matice Jaroslav Kerekanič je tiež pracovníkom Členského ústredia Matice slovenskej;
• zamestnancami z radov Mladej Matice sú aj tajomník Mladej Matice Lukáš Havlík, okrem iného aktívny účastník zahraničných delegácií Matice slovenskej, kde reprezentuje Mladú Maticu;
• člen Dozorného výboru Matice Jozef Humeník; členovia veľkého Výboru Matice slovenskej Vladimír Tököly, Filip Púpala a Michal Gnip a mnohí ďalší…

HODNOTOVÉ ZAMERANIE A POSLANIE

Mladá Matica je vlastenecká, nadpolitická a v duchu moyzesovsko-kuzmányovskéj tradície aj ekumenická. Nie je však bezhodnotová. Stojí na národných, sociálnych, kresťanských, občianskych, demokratických a slovanských hodnotových pilieroch. Vznikla ako záujmový odbor v Liptovskom Mikuláši roku 1992, reorganizovala sa v roku 2011. Za posledných desať rokov sa zamerala predovšetkým na divadelné dramatizácie, športovo-turistické aktivity, historické a vzdelávacie podujatia, pripomínanie si osobností, ale aj folklórne podujatia, športové turnaje, rozvoj remesiel a iné aktivity. Najsilnejšie bašty Mladej Matice sú v regiónoch východného Slovenska, na Liptove a na Gemeri (to však otvára možnosti inšpirácie aj pre ďalšie regióny Slovenska).

Mladá Matica má svoju stránku, Facebook, ale aj periodikum resp. občasník, ktorý sa aktuálne pripravuje. Mladá Matica zakladá odbory po celom Slovensku. Ide o akési laboratórium pre budúci nielen matičiarov, ale aj osobností slovenskej kultúry, politiky, vedy a umenia. Hlavným účelom organizácie je predovšetkým vychovávať a rozvíjať mladé talenty, budúcich funkcionárov a organizátorov kultúry.

PREDNÁŠKY PRE ŠKOLY

Čo sa týka môjho prínosu pre Mladú Maticu, tak ide predovšetkým o oblasť vzdelávania a literatúry. So súčasným podpredsedom Mladej Matice a súčasne tajomníkom „veľkej“ Matice Petrom Schvantenrom sme zorganizovali niekoľko školských prednášok o slovenských dejinách, bernolákovcoch, štúrovcoch, predsedoch Matice Novomeskom a Mináčovi a iných témach. Za posledné roky sme spoločne prednášali na školách či kultúrnych zariadeniach v obciach Vlčany, Veľké Lovce, Dolná Streda, Lehota, Horné Saliby, rodne Komjatice, ale aj v mestách Bratislava, Žilina, Galanta, Martin, Prešov a Košice. V rámci týchto prednášok sme tiež ponúkali možnosť angažovania sa v Mladej Matici, ako aj publikačný priestor pre mladých spisovateľov v časopise OROL TATRANSKÝ.

Taktiež som Mladú Maticu (za posledné tri roky profesionálneho pôsobenia v Matici slovenskej) uvádzal ako spoluorganizátora na desiatkach podujatí umeleckého, kultúrno-odborného či multižánrového charakteru, ktoré boli organizované v Dome Matice slovenskej v Bratislave.

MLADÁ MATICA V KNIHE

Súčasný predseda Matice slovenskej Gešper považuje existenciu Mladej Matice takpovediac za svoju vlajkovú loď (sám z nej ako funkcionár vzišiel spolu s ďalšími súčasnými funkcionármi). Mladej Matici venoval niekoľko strán vo svojej oceňovanej knihe Apoštoli národného ducha. Uzatvára ju akýmsi desatorom Mladej Matice, ktorého súčasťou sú hodnoty vlastenectva, kresťanstva, sociálnych a demokratických hodnôt, odmietnutie materialistického egoizmu, slovanská vzájomnosť, rozvoj jazyka, kultúry a štátnosti, prihlásenie sa k odkazu velikánov národných dejín a spätosť Mladej Matice s matičným a národným hnutím. Paradoxne, aj na Mladú Maticu boli podniknuté útoky zo strany „starých kádrov“. Tieto útoky sa však podarilo prekonať a organizácia funguje ďalej.

AKTIVITY MLADEJ MATICE: NÁRODNÝ ZRAZ A POCTA KRAJANOM

Minulý rok sa podarilo „mladej a starej“ Matici skutočne unikátne a úspešné podujatie, a to bol zraz Mladej Matice, ktorý prvý krát získal medzinárodných charakter. Zúčastnili sa ho totiž účastníci nielen z celého Slovenska, ale Slováci zo Srbska, Maďarska či dokonca Rumunska. Tematicky bol zraz venovaný československým legionárom a M. R. Štefánikovi (súčasťou bol aj výstup na Bradlo, premietanie filmov o spisovateľoch v légiách či prednáška a kvíz).  Z podujatia som vytvoril videozostrih dostupný na Youtube.

V roku 2025 Mladá Matica plánuje štyri veľké podujatia. Prvé sa odohrá už čoskoro, 1. až 3. augusta 2025, a budú to MATIČNÉ DNI v Martine spojené s národným zrazom Mladej Matice, ktorý bude organizovaný na počesť zahraničných Slovákov (Matica slovenská totiž vyhlásila rok 2025 za ROK ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV). Táto aktivita dostala v rámci informovania verejnosti až medzinárodný význam, tlačová správa sa prekladá aj do zahraničných webov. V rámci programu vystúpia Veronika Rabada, Iconito, Verona, Mirgová, zahraniční Slováci, príde aj Jozef Banáš, šéfredaktor SNN Maroš Smolec či FS Chemlon. K tomu budú tiež atrakcie pre rodiny, stánky s občerstvením, ľudové remeslá, výstava šatnice či klenotov z Archívu Matice slovenskej. Nasleduje podujatie turistického charakteru, a to je tradičný výstup na Kriváň, ktorý sa uskutoční 16. augusta, zahranično-poznávacie podujatie, kultúrna výmena medzi srbskou a slovenskou mládežou spojená s návštevou srbských kultúrnych a vedeckých inštitúcií Global Tesla Forum na konci augusta (mimochodom, slovenská Mladá Matica inšpirovala aj k založeniu Mladej Matice srbskej, ktorú vedia Jela Maricevic) a napokon každoročná matičná divadelno-vzdelávacia pripomienka Slovenského národného povstania, ktorá sa uskutoční v obci Davidov 30. augusta.

NOVÉ TALENTY

Na zasadnutí výboru zaznel zaujímavý podnet, teda vytvárať kluby Mladej Matice, nakoľko vytvorenie klubu umožní aj mladším členov organizovať sa a združovať vo svojich regiónoch, na školách či v kultúrnych organizáciách. 26. novembra 2022 som bol na Valnom zhromaždení Mladej Matice zvolený nadpolovičnou väčšinou za člena Výboru Mladej Matice. Samozrejme, táto funkcia je limitovaná vekom, preto chcem byť kolegom (ako už dosluhujúci funkcionár) v tejto čestnej funkcii nápomocný týmto popularizačným blogom, ktorý bude vlastne prvý po dosiahnutí prvého milióna čitateľov, takže snáď moje slová padnú na úrodnú pôdu.

Ako filozof, kulturológ a hudobník viem v tomto kontexte kolegom domôcť predovšetkým hľadaním talentov zo sféry kultúry, literatúry, umenia, politiky či vedy. Preto by som chcel vyzvať potencionálnych záujemcov o aktivizovanie sa v rámci Mladej Matice, aby sa ozvali jej predsedovi (jeho oficiálny mail je martin.hajnik@matica.sk).

Na záver poprajem Mladej Matici čo najviac nových talentov a osobností, ktoré budú vytvárať lepší a zmysluplnejší svet než ten, ktorý aktuálne žijeme. Pre mňa ako ľavičiara (avšak tolerantného k iným názorom), ktorý si ctí v rovnakej miere hodnoty humanizmu (mierového spolunažívania a bratstva medzi národmi) a vlastenectva (rozvíjania a ochrany vlastnej kultúry), je mimoriadne pozitívne, že sa Mladá Matica oficiálne hodnotovo dištancovala od neoliberalizmu, fašizmu, rasizmu a nacizmu.

To zároveň ukazuje, že ide o hodnotovú a modernú organizáciu, ktorá si je vedomá svojho dôležitého spoločenského poslania v dobe, kedy sa relativizujú základné hodnoty, ktoré držia spoločnosť pohromade. V dobe krízy hodnôt, ktorá živý chaos a nihilizmus sú podobné organizácie veľmi dôležité pre prežitie celého národného spoločenstva.

***

ESEJ AKO DODATOK

Blog ukončím tým, čím som ho chcel pôvodne začať. A to je esej o konflikte medzi Popperovskou falzifikáciou „otvorenej kultúry“ a predstavy, že ešte vôbec má čokoľvek nejaký vyšší zmysel.

Stal som sa svedkom niečoho, čo len potvrdilo môj názor o tom, že zmysel existencie niektorých tridsiatnikov odchovaných na Denníkoch N, hejtstránkach a standupe je iba škodiť, trollovať či dokonca kádrovať ľudí, prípadne šíriť jednostrannú a fanatickú propagandu modrých a dúhových vlajok. Ako to súvisí s predmetom tohto blogu? Žijeme vo svete, kde skutočne prekvitá prvoplánová hlúposť, priamočiara zákernosť, politická povrchnosť a ideologická fanatickosť v jednom, čo je atmosféra, ktorú vytvorili nenávistné stránky, ktoré sa dnes nazývajú vznešene satirické. Ako už bolo vyššie napísané, Mladá Matica stojí na národných, sociálnych, kresťanských, občianskych, demokratických a slovanských hodnotových pilieroch. To je dôvod, prečo má zmysel, že nie je iba samoúčelná, ale stojí na určitých hodnotách.

Dnešní tridsiatnici sú utopení v nihilizme a čoraz viac ideologicky vyprázdnenom neskorom postmodernizme, ktorý už v podstate iba dožíva nakoľko sa zamotal vo svojich vlastných protirečeniach. Pri svojich začiatkoch deklaroval prístup k partikularizmu, heterogénnosti, jazykovým hrám, skepticizmu, dnes stráca slovami Michala Babiaka pevnú pôdu pod nohami (zaujímavý text Postavenie postmoderného umenia v kontexte ideologických výziev na začiatku 21. storočia vychádzajúci z Habermasa, Welscha, Derridu, Barthesa, Fukuyamu, Harrariho a Shapira). V čase, keď postmoderna vznikala zohrala aj svoju pozitívnu úlohu, tak vo sfére umenia, ako aj filozofie, že viac pochybujeme, že sme viac kreatívni atď. Vďaka nej vznikli diela Umberta Eca, Tarantinove filmy či zaujímavé fúzie hudobných žánrov a výtvarných diel. Zároveň však vytvorila predpoklady pre myšlienkový chaos a beznádej, ktorá prišla v druhej etape jej vývoja, ktorú žijeme dodnes.

Citujúc Shapira píše, že bez vyššieho zmyslu života sa západ zrúti do chaosu iracionálnych konfliktov. Na jednej strane je postmodernizmus od podstaty antiautoritatívny, odmieta veľké diskurzy, naratívy, príbehy, vieru v čokoľvek, na druhú stranu vyžaduje naopak aktivizmus, angažovanosť a vieru v jediný správny názor o tom. že iba tzv. západný ultrakozmopolitný model tzv. „otvorenej“ spoločnosti a myslenia je ten správny.V duhu „otvorená a žiadna iná“ napokon táto zidiotizovaná mládež pozerá na tučného chlapa v parochni ako skáče na pódiu a má pri tom pocit výnimočnosti. Prečo tomu tak je? Človek by si povedal, že niečo nové objavil, no vedeli to už pradávno marxistickí kritici Poppera, kedysi v sedemdesiatych rokoch. Citujem jednu z desiatok kritických kníh, ktoré vtedy vychádzali a nikto ich nečítal s porozumením: 

Popperova koncepcia obsahuje neodstrániteľný relativizmus a skepticizmus, samovyvrátenie vedy ukazuje ako akýsi samoúčel. U Poppera, teda z pozície gnozeologického subjektivizmu, nie je nič absolútne, v ľudskom poznaní ani nie je možné, a ani byť nemôže. A tak podľa Poppera je vlastne akákoľvek veda  čisto špekulatívna bez viery vo vyššie idey, ergo, táto viera je z hľadiska vedy absolútne neodôvodniteľná, teda metafyzická. Čiže veda, a s tým ja dodávam, že aj veškerá spoločenská realita ako aj zmysel života a spoločnosti, podľa Poppera spočíva na akýchsi nedokázateľných a overeniu nepodliehajúcich metafyzických postulátoch. Autori Popperov princíp falzifikácie, na ktorom stojí celá hipsterská generácia „otvorených kulturistov“ fungujúcich na laté, sóji, lajkovaní zo*ri, anomných ohováračkách na rededitoch a xku, uťahovaní si zo sprostých dezolátov seba ukájajúcich sa na muletoch, drôtoch v nose, potetovaných ksichtoch a štylizovaných bradách uvádzajú na konkrétnom príklade.

Popper navrhuje namiesto kritéria verifikácie kritérium falzifikácie – teda nie overiteľnosť, ale vyvrátiteľnosť systému musí byť prijaté ako kritérium, teda rozhodujúcim kritériom medzi vedeckou empirickou poučkou a poučkou nevedeckou záleží v zásadnej možnosti vyvrátenia. Tak napr. súd: Zajtra bude pršať alebo nebude pršať, nemožno považovať za empirický, lebo ho nemožno vyvrátiť, ale súd zajtra tu bude pršať je treba považovať za empirický. Teda veda vždy musí trvať na tom, aby mohla byť vyvrátená. Metafyzické a ideologické teórie si naproti tomu činia nárok na definitívnosť, zavedenie kritéria vyvrátiteľnosti teda oslabuje rigorizmus novopozitivistického empirizmu, lebo „dovoľuje do vedy zahrnúť rozpracované prírodovedecké teórie a odráža nesporný fakt, že výnimky sú spoľahlivým signálom neúplnosti daného vedeckého zákona alebo teórie,“ podčiarkol si v knihe profesor Novotný, ktorý knihu vlastnil. Tieto teórie sú však, ako správne identifikovali autori, poplatné filozofickému idealizmu. Logika vedy sa podľa Poppera teda zaoberá iba otázkami dokázateľnosti a zdôvodniteľnosti akýchkoľvek výrokov. A čo z tohto bordelu vyplýva sme si mohli krásne overiť v časoch covidu.

Svet sa rozdelil na tých, ktorí ešte v niečo veria, sebakriticky treba povedať, že niekedy to dokonca až preháňajú, a tých, ktorí v dôsledku Popperovej teórie falzifikácie neveria v podstate v nič, lebo všetko spochybniteľné, slovami z Dostojevského všetko je dovolené. Napriek tomu, a paradoxne, vytvorili si systém pseudohodnôt, ktoré sú nefalzifikovateľné ako je napr. viera v EU a NATO či v to, že čoraz viac sa rozširujúca dúhová agenda je správna. Ako únik z tejto Popperovskej prázdnoty si zvolia politickú angažovanosť, ktorá je na vlas podobná tomu, voči čomu sa najviac vyhraňujú – totalite a uniformite.

V čase korony sa všetci dajú očkovať, nasadia si profilovky „som doma“, podporujú „kultúrny štrajk“, k tomu vlajky EU, LGBTI+ a vlajky našich chaotických, nestabilných a aktuálne aj dosť sfašizovaných východných bratov. A každý, kto si dovolí pochybovať je udupaný zaživa internetovými trollmi. Eduard Chmelár to opísal v relácii Karty na stôl ako ultrakozmpolitný nihilizmus. Tým, že je už od podstaty nihilistický nemôže ani úprimne veriť v akýsi kozmopolitný model spoločnosti v idealisticky utopickom duchu. Kozmopolitizmus má samozrejme oprávnený nárok na existenciu medzi inými globálnymi spoločenskými koncepciami, avšak ako doplňujúci, nie ako jediný možný prvok. Metódy, akým ho presadzujú napr. cez ideológiu eurocentrizmu a progresivizmu, teda radikálnym popieraním stabilných spoločenských štruktúr (kultúrna identita, národ, komunita, kresťanstvo, sociálny štát, rodina) a redukovaním podstaty iba na postmoderný nihilizmus, participujú na úplnom rozklade spoločnosti v zmysle rousseauovskej spoločenskej zmluvy. A ako ďaleko to môže zájsť? Až k popieraniu jazyka, teda základného tmelu spoločnosti, podmienky aby sme si ako ľudia v systéme znakov a slov vôbec porozumeli. A tak je zrazu žena aj chlap, chlap aj žena alebo neexistuje ani chlap, ani žena, mier je zbrojenie, cenzúra je regulácia obsahu, hejt je satira, satira je hejt, iný názor je dezinformácia a propaganda, propaganda je kritické myslenie… atď.

Prečo táto úvaha? Tí, ktorí tomuto ideologickému balastu ešte úplne nepodľahli potrebujú vyššiu ideu, víziu, veľký príbeh, robiť niečo zmysluplné. Ale nie nasilu. Musia ju postupne hľadať cez sebapoznanie vlastnej spoločenskej činnosti.

V očiach nihilistických hlupákov, akýchsi pútnikov do ničoty, bude aj tento blog niečím naivným a hodným posmechu, pretože sú sami tak prázdni, že je pre nich v podstate akákoľvek aktivita mimo ich splošteného myšlienkové univerza v intenciách „dúha, migranti, očkovanie, Ukrajina, EU, NATO a boj proti korupcii“ na smiech.

Pre nihilistu je na posmech akákoľvek snaha pozitívne pretvárať svet alebo skrátka robiť niečo, čo pomáha druhým a má nejaký zmysel. A je jedno, či ide o národniara, kresťana, uvedomelého občianskeho demokrata, ekosocialistu, ľavičiara, antifašistu, maďarského, českého, srbského či slovenského vlastenca, socialistu, komunistu, islamistu, budhistu, konfucionalistu či ortodoxného žida, na tom teraz nezáleží. Ktokoľvek, kto čomukoľvek verí a presahuje to rozmer Popperovej falizifikácie, kozmopolitného individualizmu, neoliberalizmu a fanatickej viery v eurocentrizmus je skrátka hodný posmechu.

Paradoxne, sami veria niečomu, čo sa rozpadá vo svojich protirečeniach, a to je práve ona myšlienka a radikálneho eurocentrizmu, ktorý popiera tak národné identity, historickú pamäť, veľké idey, veľké naratívy o zmysle budúcnosti ľudstva v sociálne spravodlivej spoločnosti, ako aj predstavu, že okrem Európy sú tu aj ďalšie svetadiely a iné národy, ktoré si vybrali inú cestu, než západný liberalizmus. Eurocentrizmus je v podstate imperialistická téoria. To sa mi overilo pri návšteve Europarlamentu, kde sa dokola opakovalo, že Európa musí iným svetadielom konkurovať, teda byť v pernamentnom konflikte. Opak tejto téorie je spolupráca, ktorá je paradoxne k autentickému kozmopolitizmu bližšia než progresívny eurocentrizmus, ktorý Európu uzatvára do vlastnej moralistickej bubliny a vháňa ju do priepasti. Ale to len tak na okraj.

Ako to ukončiť. Skrátka, pri tom všetko vyššie menovanom som si povedal, že ešte stále musia existovať aj mladí ľudia, ktorým nie je všetko jedno a majú v sebe ešte nejaký aspoň zbytok idealizmu (v pozitívnom zmysle) a potrebu meniť, pretvárať svoje okolie, a tým pádom aj svet k lepšej, súdržnejšej, spravodlivejšej, intelektuálnejšej, estetickejšej, múdrejšej, skrátka dobrej spoločnosti. A tí nutne potrebujú organizácie ako Mladá Matica, kde budú o týchto ideách diskutovať.