Blog Lukáša Perného

Mám sa aj ja ako spisovateľ báť vôbec čokoľvek napísať o cenzúre a slovenských novinároch, pretože to môže nejakého šialenca k niečomu zlému „inšpirovať“? Môžeme vôbec niečo v tejto spoločnosti kritizovať? Preto použijem na úvod vetu inšpirovanú kamarátom, ktorý v podobnom duchu začína svoje satirické blogy: Všetko v tomto článku je výmysel. Taktiež sa vzdávam akejkoľvek zodpovednosti za všetkých šialencov, extrémistov, psychopatov a kohokoľvek, kto by tento článok použil ako inšpiráciu v prospech páchania násilia alebo čohokoľvek nenávistného.

***

Často sa zamýšľam nad úlohou verejného intelektuála a jeho postojom k veciam verejným, politike, spoločenským udalostiam atď. v podstate z „reťaze odtrhnutej“ dobe. Vyjadriť sa alebo zaujať postoj protestného mlčania, nezúčastňovania sa na divadelnej fraške mocných tak, ako to urobil svätec Thomas More pred popravou alebo niečo občas napísať? Občas niečo napísať treba, lebo možno sa nájde z tisícov zmanipulovaných aspoň jeden, ktorého osvieti možno aj po prečítaní tohto článku.

Nedávno zasadal (akýsi) inkvizičný „výbor pre verejného Blahu“ s cieľom poukázať na „diabolského politika“, ktorý nám ohrozuje liberálnu demokraciu a môže za to, že sa vyhrážajú novinárom tzv. „liberálneho prúdu“ (v skutočnosti ťažko hovoriť vôbec o prúde liberálnom, nakoľko základom liberalizmu je sloboda slova, ktorú neakceptujú). Ak tento blog číta aj niekto s iným názorom, pýtam sa ho: Naozaj je Blaha jediný, kto používa tvrdý slovník v politickom boji? Nuž, asi nie.

Ledaže by to bolo všetko úplne inak. Vinník je obeť a obeť vinník? Nebol to práve Blaha komu sa vyhrážali (a dokonca i rodine), zverejnili aj jeho adresu? Ak číta tento blog človek, ktorý s Blahom nesúhlasí a povie si, ale tak mu treba, on si to zaslúži, nemá právo moralizovať. Ale zopakujme si v skratke, čo sa stalo. Nepustili ho do verejno-právnej inštitúcie, napísal o tom a je ten zlý. Politik a filozof s dvomi doktorátmi a niekoľkými vydanými knihami sa bránil, koľko sa mohol. Zbytočne. Názory ideológov to nijak neovplyvnilo. Je pravda, že reč politického marketingu je niečo, čo mi je proti srsti a je to jeden z dôvodov, prečo sa politike vyhýbam… ale aby niekoho riešili len za to, že niekto iný niekomu inému niečo napísal je už ako prvý deň v Záborského Chujave alebo Chalupkovom Kocúrkove… vlastne ešte viac to pripomína Kafkov Proces.

Sám mám osobnú skúsenosť s vyhrážkami, prenasledovaním a verejným lynčom pre svoje hodnotové ukotvenie (medzi rokmi 2015 až približne 2017 s dozvukmi dodnes). Aj preto takéto útoky samozrejme odsudzujem, to je síce jasné každému normálnemu a zdravému človeku, ale píšem to pre prípadného kritika tohto článku. A viete čo je paradox? Tento verejný lynč vtedy schvaľovali, organizovali a hrotili práve ľudia, ktorí sa zároveň hlásia k tolerancii, slušnosti a liberalizmu. Špirála nenávisti sa pretransformovala do každodennej reči politikov na oboch stranách. Z hodnotových diskusií sa politický boj zmenil na vzájomné hejty. Toto však nespusil Blaha, ale isté nenávistné liberálne stránky a ich hlavní „tribúni“ v rokoch 2015, 16, 17. No a čo sa týka konšpirácii, tak napríklad „bojovníci proti konšpiráciám“ už o mne písali, že som vraj robil v SAV, že som si vraj kúpil profesorský titul v Prešove (nie doktorský, dokonca profesorský), dokonca že som spravoval stránku práve Blahu (že o tom neviem) a dokonca som vraj platený Kremľom. Ten „zlý muž z Kremľa“ asi zle opísal IBAN alebo to možno posiela môjmu menovcovi z Čiech (ten sa veru musí mať dobre) lebo zatiaľ mi tie ruble nejak na účet nechodia. Skrátka tí istí ľudia, ktorí dnes moralizujú o útokoch na „kráľovnú“ či predstaviteľov mediálneho hlavného prúdu, tí istí, čo moralizujú nad dezinformáciami sami dezinformácie šíria a pod.

***

Niektoré výroky z výboru (či trestné tribunálu?) pripomínajú absurdný román Hlava XXII od J. Hellera. Zacitujem jedného „pána“ veľkomožného, ktorý sa vyjadril o nekritizovateľnej práci slovenských „mienkotvorných“ novinárov nasledovne:

Musia robiť to, čo im zákon prikazuje, nesmú robiť to, čo im zákon zakazuje, ale neznamená to, že nemôžu robiť aj niečo iné, pokiaľ na to nie je zákaz.

Pochopili ste to? Táto absurdná veta bola reakcia na poznámku jedného poslanca, o tom, že by sa aj istá televízia mala riadiť zákonom a že zákon platí pre každého. Aj pre novinárov. Ale podľa iného pána môžu robiť aj „niečo iné“, teda čo je to iné? V duchu budovania Popperovej „otvorenej spoločnosti“ (filozofie, ktorá je hlavným ideologickým manuálom známeho finančníka a financmajstra farebných revolúcií/prevratov G. Schwarza) prehovorila aj pani šéfka spravodajskej rubriky o tom, ako je samozrejme dôležité bojovať s konšpirátormi a tými zlými. Samozrejme taktiež poprela, že by išlo o cenzúru a že žiadne čierne listiny neexistujú (nuž tak asi preto bol automaticky vyhodený jeden arménsky moderátor len preto, že dal priestor bývalému predsedovi vlády, ktorý samozrejme na žiadnom čiernom zozname nie je). Dokonca vyjadrila názor, že takýmto „extrémom“ by mal byť dávaný špeciálny priestor, ale že ešte iba pripravujú špeciálny formát relácie. Viem si predstaviť ako tento nový formát bude vyzerať. Štyri a pol hodiny trvala diskusia, ktorá mala pôvodne byť o vyhrážkach moderátorke, no v skutočnosti odhalila to, že istá verejno-právna inštitúcia verejno-právne cenzuruje, avšak podľa istého pána je to silné slovo, preto treba hovoriť o redakčnej nezávislosti a redakčnej zodpovednosti. Veď oni predsa nepreberú zodpovednosť, za to čo povie nejaký zlý ujo v ich relácii. Čiže ak niekedy rozhodlo ÚV dnes je otázka redakčnej zodpovednosti, kto je a kto nie je spoločensky škodlivým, ideovo nebezpečnými a podvratným živlom. Ale veď zacitujme jedného z aktérov:

Áno samozrejme. Nejde o cenzúru. Cenzúra podľa Ústavy je zakázaná a keď hovoríme o cenzúre, hovoríme o zákazoch štátu. R T V S nie je orgánom verejnej moci, je to verejno-právna inštitúcia, ktorá ma redakčnú závislosť a redakčnú zodpovednosť. Neexistuje aby sme v tomto prípade hovorili o cenzúre, lebo to je príliš silné slovo a nepatrí to na túto pôdu. My by sme mali vedieť rozlišovať medzi cenzúrou ako zásahom štátu a rozhodnutím, ktoré je postavené na redakčnej nezávislosti a redakčnej zodpovednosti.

Inými slovami, ak cenzuruje nemenovaný fond či inštitúcia, nie je to priamy zásah štátu a preto to nie je cenzúra. Akékoľvek blokovanie nevhodných a nebezpečných osobností je teda iba otázkou redakčnej zodpovednosti. Kde sa poňalo ono Voltairovské nesúhlasím s tebou, ale budem robiť všetko preto, aby si svoj názor mohol vyjadriť?

***

Môžu sa cenzori vyhovárať na profesionalitu, interné pravidlá, prípravu moderátora, výnimočné prostriedky, medziľudské vzťahy či rozhodovacie procesy. Stále je to len a len cenzúra. Ak neexistuje na Slovensku cenzúra, prečo verejno-právna inštitúcia neinformuje o aktivitách inej verejno-právnej inštitúcie. Neinformuje o podujatiach, ktoré organizuje napr. Matica k významným výročiam slovenských historických osobností (bolo ich minulý rok niekoľko a podarilo sa presadiť iba zopár a aj to len vďaka bývalému vedeniu), neinformuje ani o otvorenom liste Spolku slovenských spisovateľov k nepodporeniu tradičných literárnych časopisov (aj tam rozhodli nespochybniteľní odborníci a tiež to nebola cenzúra, ale pre zmenu rozhodnutie odborníkov, voči ktorému sa nedá odvolať, pretože majú nepriestrelnú autoritu). Skrátka, nejde o cenzúru ale redakčnú zodpovednosť a redakčnú nezávislosť. Odteraz už cenzúra neexistuje.

Mimochodom, viete o tom, že jedna nemenovaná verejno-právna inštitúcia preventívne zakazuje komentáre na svojej stránke, aby sa náhodou neozvali tie „nesprávne názory“? Hádajte ktorá. Samozrejme robí to pre vašu bezpečnosť a stabilitu liberálnej demokracie. A nie je to cenzúra.

PS. Som rád, že mám od politiky pokoj a môžem sa venovať literatúre. Avšak poukázať na obmedzovanie slobody musím už len z pozície tvorivého človeka.