IDEOVÝ OTEC PRIAMEJ DEMOKRACIE A SLOVENSKO
„Ľud je suverénom a jeho práva sú neodnímateľné. Suverenita súvisí s vykonávaním spoločnej vôle.“ – Rousseau
„Idea národnosti časov našich len potom mohla sa v národoch kresťanských zrodiť, keď Veľká revolúcia francúzska privilégia a kasty z pästného práva stredoveku pochádzajúce zrútila a na ich rozvalinách – vyslovením zásady rovnosti a slobody – práva človeka, ako uznanej osoby v štáte, ustálila“ – Štefan Marko Daxner
§ 2 „(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ – Ústava SR
28. júna, pred 310. rokmi sa narodil JEAN-JACQUES ROUSSEAU – Ženevský občan, popularizátor priamej demokracie, autor pedagogických spisov, prirodzeno-právny teoretik, teoretik spoločenskej zmluvy, hudobný skladateľ, pre-romantický spisovateľ, ktorého texty ovplyvnili nielen Veľkú francúzsku revolúciu, ale prakticky väčšinu republikánskych ústav národných štátov, v ktorých je zdrojom moci ľud.
A napokon nepriamo, cez Štefana Marka Daxnera, i slovenské národné obrodenie v 19. storočí. Na toto výročie ma upozornil filozofický kolega Stano Olejár a bolo by hanbou na Rousseaua zabudnúť nakoľko titul PhDr. mám práve z rigoróznej práce na tému Rousseau a filozofia dejín. Rousseau je často označovaný za autora, ktorý vyzdvihol ideu priamej demokracie. Demokracia ako politická prax existuje už od antiky, na ktorú sa sám Rousseau odvoláva. Avšak v kontexte novodobej štáto-právnej praxe (v duchu anti-monarchistickej a osvietenskej revolty 18. storočia) a v kontexte vízie zvrchovanosti ľudu ju zaviedol práve Rousseau.
Rousseaova hypotéza prirodzeného stavu dodnes inšpiruje nielen kultúrnych antropológov, ale aj politických filozofov a právnikov. Medzi nich patril aj ŠTEFAN MARKO DAXNER, autor tak významných dokumentov ako Žiadosti slovenského národa či Memorandum národa slovenského. Rousseuaovú myšlienku rovnosti transformoval do vízie rovnoprávnosti medzi národmi, čo bol silný argument v kontexte boja za národnostnú rovnoprávnosť v rámci Uhorska. Dalimír Hajko píše:
„Sociálny kontrakt má podľa Daxnera garantovať rovnosť ľudí pred zákonom, politickú rovnoprávnosť, „občiansku slobodu“ (Daxner, 1861, s. 23), má byť presiaknutý „duchom politickej rovnosti“ (Daxner, 1861, s. 19) a má z neho vyplývať „zásada rovnoprávnosti všetkých národov“ (Daxner, 1861, s. 26). V podstate znamená reálne uznanie a kodifikovanie „večných“ prirodzených práv (človeka-jednotlivca, resp. národa) v „premenlivom“, „urobenom“ pozitívnom práve. Prirodzené práva sú podľa Daxnera „ideou svätou“ a „darom božím“, sú „nezastarateľné“ čiže nepremlčateľné, a sú „nezmeniteľné“. Sú to práva, ktoré „nijaký ľudský zákon národu nesmie vziať: bo tieto práva sú vyššieho pôvodu než ľudské zákony“ (Daxner, 1861, s. 30 – 32). Jedine také pozitívne právo vytvorené ľuďmi v danej krajine, ktoré aproximatívne kodifikuje prirodzené právo, ktoré sa mu po všetkých stránkach čo najviac približuje, má podľa Daxnera svoju historickú oprávnenosť. V intenciách Daxnerových názorov by bolo veľkou chybou zákonodarstva, ktorá by sa nevyhnutne vypomstila, keby sa pozitívne zákony s „večným“, prirodzeným zákonom nestotožňovali, alebo by mu dokonca priamo protirečili…“ (Hajko 2018, s. 65)
Rousseaove dielo O spoločenskej zmluve by malo patriť k základnej vedomostnej výbave nielen každého politika, ale aj každého občana, ktorý sa zúčastňuje demokratických volieb.
Napokon bol to priamo Rousseau, ktorý sa svojou teóriou zaslúžil o praktické presadenie vymoženosti slobodných volieb a teórie, podľa ktorej je ľud zdrojom štátnej moci. Žiadny politik nemá právo oháňať sa slovom demokracia, ak nemá aspoň základné vedomosti o jej princípoch, ktoré podrobne definoval práve Jean-Jacques Rousseau.
A mimochodom, aj inštitút referenda či filozofické zdôvodnenie zvrhnutia despotickej vlády je idea, ktorej korene nachádzame u teoretika priamej demokracie, Rousseaua. Ako píše filozof Dalimír Hajko, keď sa však spoločnosť, ktorá je držaná v područí despotickej moci násilím, vymaní z tejto moci pomocou násilia, nedochádza k nijakej nespravodlivosti. Táto Rousseauova myšlienka urobila zo Spoločenskej zmluvy „evanjelium“ Veľkej francúzskej revolúcie. i.
***
ROUSSEAUOVE CITÁTY O DEMOKRACII
Pre českú stránku WikiCitátov som v roku 2020 (v rámci teoretických príprav pre vysokoškolské prednášky) zhromaždil 99 citátov Jeana-Jacquesa Rousseaua (1712 – 1778). Okrem mimoriadne zaujímavých myšlienok o živote, Bohu, o šťastí a nešťastí, o láske, o slobode, sú tu mimoriadne aktuálne vety o zmysle demokracie a jej princípoch. Týchto pár viet by si mali prečítať všetci politici, ktorí slovo demokracia zneužívajú na akýsi nový druh fundamentalizmu, založený len na falošnom moralizovaní, ktoré odmieta tú hlavnú podstatu – demokracia je vláda ľudu, väčšiny, suveréna. Ak rešpektujeme tento základ, nemôžeme nikomu, či už doma alebo v zahraničí vyčítať, že vyhral nedemokraticky v prípade, že je väčšina národa, teda suverén, na jeho strane. Kto vie čo tým myslím, pochopí. Vyberám teda uvedené citáty najmä z diel O spoločenskej zmluve a Rozpravy o politickej ekonómii:
- Spoločenská zmluva je základom takej rovnosti medzi občanmi, kedy sa všetci zaväzujú za rovnakých podmienok a majú tiež všetci rovnaké práva.
- Každý člen (spoločnosti) dáva svoju osobu a všetku moc pod najvyššie riadenie všeobecnej vôle a každý je tak prijímaný ako neoddeliteľná časť celku.
- Všeobecná vôľa je prvou zásadou verejnej ekonómie a základným pravidlom vlády.
- Nestačí však mať občanov a chrániť ich, je treba tiež pamätať na ich existenciu. Starosť o verejné potreby je samozrejmou záležitosťou všeobecnej vôle a treťou hlavnou povinnosťou vlády.
- Cnosť je súladom súkromnej vôľe s verejnou vôľou.
- Občianska sloboda je vymedzená zákonom, ktorý je prejavom všeobecnej vôle a jeho zmyslom je odstránenie individuálnych závislostí, teda odstránenie ľubovôle a svojvôle bohatých a vplyvných jednotlivcov a skupín.
- Prameňom všetkých zákonov je všeobecná vôľa. Spravodlivé zákony konajú v súlade so všeobecnou vôľou.
- Ak je suverén tvorený jednotlivcami, skladá sa z nich, a nemá ani nemôže mať opačný záujem ako oni. Zvrchovaná moc nepotrebuje voči poddaným žiadne záruky, pretože je nemožné, aby teleso chcelo škodiť všetkým svojim členom … aby spoločenská zmluva nebola prázdnu formulou, obsahuje mlčky záväzok, ktorý štátnemu telesu dáva takú silu, ktorá každého, kto by odoprel vypočuť všeobecnú vôľu, môže k tomu donútiť, čo znamená, že každý je nútený byť slobodný.
- Pozorná a dobre zmýšľajúci vláda, ktorá neustále dbá na to, aby v ľuďoch udržiavala a pripomínala im lásku k vlasti a dobré mravy. Predchádza tak už zďaleka zlám, ktoré sú skôr či neskôr dôsledkom nezáujmu občanov o osud republiky. Kkladie úzke medze súkromnému záujmu jednotlivcov, ktorí svojou silou oslabujú štát a od ktorých štát nič dobrého nemôže čakať. Všade, kde národ miluje svoju vlasť, rešpektuje zákony a žije proste, ostáva len málo, aby sa stal šťastným. Vo verejných záležitostiach, kde šťastie hrá menšiu úlohu než v osudoch jednotlivcov, je múdrosť tak blízka šťastiu, že spolu splývajú.
- Život jedného alebo druhého je spoločnou vecou všetkých, všetci spoločne cítia; je tu vzájomná vnútorná spojitosť medzi všetkými časťami. Pokiaľ dôjde k porušeniu vzájomných vzťahov, zanikne ich dokonalá jednota.
- Vzdať sa svojej slobody znamená vzdať sa svojej ľudskej hodnoty, svojich ľudských práv a dokonca aj svojich povinností. Keď sa ktokoľvek všetkého vzdá, nie je možné ho za to nijako odškodniť.
- Jedným z najdôležitejších úloh vlády je predchádzať krajnosti v majetkovej nerovnosti, nie však odňatím bohatstva jeho majiteľom, ale tým, že všetkým odoberie prostriedky na ich hromadenie, nie stavaním chudobincov, ale tým, že im zabezpečí, aby sa stali skutočnými občanmi.
- Akonáhle verejná služba prestane byť hlavnou záležitosťou občanov a keď slúžia viac svojou peňaženkou než svoju osobou, je štát už blízko svojej skaze. Slovo financie je slovom otroka; je neznáme v obci. V naozaj slobodnom štáte konajú občania všetko vlastnými rukami a nič peniazmi.
- Rodina je prvým vzorom štátnej spoločnosti, hlava štátu je obrazom otca, ľud je obrazom detí; a všetci sú zrodení rovní a slobodní, nakladajú svojou slobodou len pre svoj úžitok.
- Ľudia tvoria štát a pôda živí ľudí: priemeraný pomer je, aby územie postačilo na obživu svojich obyvateľov! V správnom pomere spočíva sila ideálneho štátu.
- Nech sa teda vlasť ukáže spoločnou matkou všetkých občanov… Nech vláda ponechá aby sa cítili, že tu sú doma, a nech sú v jej očiach zákony vždy zárukou spoločnej slobody. Tieto práva patria v celej svojej kráse všetkým ľuďom. … Vlasť nemôže existovať bez slobody, sloboda bez cnosti a cnosť bez občanov. Všetko to budete mať, až keď vytvoríte občanov.
Tieto slová, nech sú akousi „sekulárnou Bibliou“ pre každého politika, ale aj občana, ktorý sa aktívne zapája do vecí verejných a zúčastňuje sa volieb. Niet dokonalejšieho vyjadrenia toho, na čom je postavená skutočná demokracia, než Rousseaove myšlienky. Na suverenite, na schopnosti ľudu rozhodovať o sebe. Samostatným problémom je situácia, ak je ľud manipulovaný a jedná proti svojej vôli bez toho, že by si toho bol vedomý. Problém manipulácie deštruuje celý koncept demokracie, avšak to nie je predmetom tohto článku. Suverenita, všeobecná vôľa, kolektívny záujem, odstránenie svojvôle bohatých, materiálne zabezpečenie občana (sociálnych práv) – to je teoretický základ demokracie. Na ňom stavia aj Ústava SR.
Demokraticky môže byť zvolený ktokoľvek, teda nie iba ten, koho si mocní želajú a ktorého oni považujú za demokratického, ale ten koho si slobodne zvolí ľud. Ak by sme žili v skutočnej demokracii, mal by každý dokonale rovnaké podmienky na to byť zvolený, to znamená, že strany, ktoré sú financované súkromnými záujmami nespĺňajú podmienky autentickej demokracie. Demokracia je politický systém alebo zriadenie, v ktorom je zdroj štátnej moci ľud; predpokladá určitú rovnosť medzi hlasujúcimi a podriadenie sa menšiny väčšine.
***
Nakoľko sa nechcem opakovať, Rousseauovi som už venoval niekoľko rozsiahlych článkov a jednu celú rigoróznu prácu, ktoré si môžete prekliknúť nižšie:
Rousseaua a filozofia dejín (rigorózna práca)
99 citátov Jeana-Jacquesa Rousseaua o demokracii, živote, šťastí, slobode a Bohu
Jean-Jacques Rousseau, významný teoretik princípov priamej demokracie
Koncepcia filozofie výchovy podľa Jeana-Jacquesa Rousseau
Celá debata | RSS tejto debaty