Založ si blog

Z knižnice utopického socializmu: Thomas More – Vizionár utópie

Článok vyšiel pôvodne pre DAV DVA (PERNÝ, Lukáš. Z knižnice utopického socializmu: Thomas More – Vizionár utópie [online]. DAV DVA – kultúrno-politický magazín, 2019. Dostupné online.

„Keďže tu panuje dostatok všetkého, neexistuje možnosť aby si niekto vypýtal niečoho viac, než potrebuje. Nič ich k tomu nenabáda, keďže vedia, že budú vždy dobre zásobení – práve strach z potreby robí zvieracie druhy nenásytnými a dravými, ale je to aj ľudská hrdosť, ktorá človeka núti, aby ostatným dokazoval svoju okázalosť a nadbytok.“
— Sir. sv. Thomas More, Utópia 1516

Pradávny sen ľudstva o ideálnej spoločnosti je prítomný v celých ľudských dejinách, no bol to až Thomas More, ktorý mu dal názov – utópia[a] Thomas More dal predstave o ideálnom stave bytia v dokonalej spoločnosti ako prvý v dejinách konkrétne obrysy. More zároveň vytvoril nový literárny žáner opisujúci koncepty ideálnych spoločností, ktorého vplyv je dodnes silný v tzv. science-fiction. Umiestnil túto spoločnosť na ďaleký (bližšie nešpecifikovaný) ostrov vo vzdialených krajoch, kde vládne rovnosť, sebestačnosť, skromnosť, solidarita a komunitárne hodnotové princípy. Zmyslom existencie v tejto spoločnosti nie je bohatstvo, majetok či ctižiadostivosť, ale kolektívne šťastie celého spoločenstva, kde má každý naplnené potreby; život v komunite, spoločná práca a rovné prerozdeľovanie produktov spoločnej práce medzi komunitu. A tak More vytvoril na kresťanských základoch prvú detailnú projekciu komunistickej spoločnosti.

Sir. sanctus [1] Thomas More, Thomas Morus (*1478 – † 1535),  anglický kresťanský humanista, právnik, sociálny filozof, spisovateľ, politik, lord kancelár, autor diela  Dve knihy o najlepšom stave štátu a novom ostrove Utópii, spis skutočne zlatý a rovnako užitočný ako zábavný. (1516, Antwerpy). Slovenské vydanie tejto knihy vyšlo nedávno v reedícii Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov pri príležitosti 500. výročia vydania knihy. Thomas More sa v tomto diele prvý krát v dejinách ľudstva pokúsil o literárnu rekonštrukciu ideálneho spoločenského zriadenia, ktoré bolo neskôr v dejinách pomenované ako komunizmus, teda spoločnosť, kde platí princíp každému podľa jeho potrieb. Po Thomasovi Morovi sú dodnes pomenované inštitúciekostoly, vzniklo Centrum pre štúdia Thomasa Mora v Dallase, Spoločnosť Thomasa MoraPrávne centrum Thomasa Mora, aj vedecký časopis Moreana. More je pre svoju odvahu a myšlienkový odkaz dodnes uctievaný katolíkmi (ako svätec, mučeník, patrón štátnikov a právnikov), komunistami (odvolávali sa na neho Marx, Engels, Kautsky aj Lenin; v Sovietskom zväze bol poctený pomníkov v Kremli, na ktorom je uvedený ako jeden z najväčších mysliteľov ľudstva, ktorý podporoval oslobodenie človeka od útlaku), ba dokonca i Anglikánskou cirkvou (martýr reformácie), ktorej vznik bol sprevádzaný Morovou popravou. Thomas More teda stále inšpiruje a nezostáva v zabudnutí. Jeho tragická smrť sa stala vstupnou bránou k nesmrteľnosti.

 

 

Životopis a dielo Thomasa Mora

„Miesto na poduškách potom spočíva na kláte popraviska.“
napísal mladý Thomas More, prorokujúc si vlastný osud

Mučeník svedomia, človek pevného charakteru, obeť intríg a politických hier. Životopis Thomasa Mora, ktorý začína mimoriadnou kariérou a končí popraviskom, bol natoľko inšpiratívny, že sa z neho takmer stala ďalšia Shakespearova dráma. Shakespeare totiž údajne začal písať hru viazanú na Morov osud, tá však zostala iba niekoľko stranovým torzom (Svoboda 2014, s. 14, Long 1989, 49-54, Dickson, 2016), ktoré dokončili Anthony Munday a Henry Chetlov.

Thomas More sa narodil 7. februára 1478 v Londýne ako syn londýnskeho právnika Johna Mora ako jedno zo šiestich detí. (Jokinen 2009) Svoje vzdelanie započal v škole u Sv. Antonína, pod patronáciou canterburského biskupa, kardinála Johna Mortona, na ktorého dvor sa Thomas dostal ako páža. Tu sa zoznámil so všetkými problémami vtedajšieho Anglicka a Morton tu Mora formoval až natoľko, že podľa Bohumila Svobodu (Svoboda 2014, s. 17) práve toto obdobie života inšpirovalo Mora k písaniu Utópie. Morton videl už vtedy v Morovi veľký potenciál a preto ho nominoval na miesto na Oxfordskej univerzite. (Ackroyd 1999)

Bohatstvo dvora kardinála vystriedala bieda študentského života na Oxforde. V tej dobe nebolo štipendií, a mnohí študenti chodili žobrať, aby vôbec prežili. Aj vďaka týmto skúsenostiam získal More sociálne cítenie. V tomto období sa More zoznámil s antickou filozofiou, latinčinou, gréčtinou a s učením Pica della Mirandolu, ktorého životopis neskôr sám prekladal. Po dvoch rokoch sa na žiadosť otca, ktorý nedokázal finančne pokryť štúdiá, vracia do Londýna a tu študuje od roku 1492 právo (New Inn, neskôr Lincoln Inn). Tu sa zoznamuje s Johnom Coletom, lektorom Písma, ktorý mal na neho silný vplyv. V tomto období študuje sv. Augustína (De civitate DeiI) a venuje sa taktiež literatúre. (Svoboda 2014, s. 20) More túžil stať sa mníchom a chcel opustiť kariéru právnika. Je zaujímavé, že právnickým povolaním More pohŕda aj v samotnej Utópii, z ktorej právnikov vylúčil (namiesto toho navrhol elementárne právnické vzdelanie pre každého obyvateľa a navrhuje jednoduchý a zrozumiteľný právny systém, pretože príliš sofistikované zákony znemožňujú obyčajným ľuďom aby porozumeli svojim práva). Na konci 15. storočia sa zoznámil s Erazmom Rotterdamským, s ktorým bol priateľom až do konca života. Bol to práve More, ktorý Erazma inšpiroval k napísaniu nadčasového diela Chvály bláznovstva (Encomium moriae). (Svoboda 2014, s. 23)

Medzi rokmi 1503 až 1504 žil More v blízkosti a kartuziánskeho kláštora a pripojil sa k duchovným cvičeniam mníchov v kláštore Charterhouse. (Svoboda 2014, s. 21) Hlboko obdivoval monatastérsky ideál, chcel sa stať františkánom (obdivoval ich zdôrazňovanie myšlienky chudoby a solidarity), no napriek tomu sa rozhodol zostať laikom. V asketických praktikách však pokračoval počas celého svojho života. Zvolil si však kariéru právnika a politika, čo podľa Svobodu (Svoboda 2014, s. 22) Morovi poskytlo príležitosť nahliadnuť do sociálneho a politického stavu krajiny, predovšetkým získal informácie o postavení a osude chudobných roľníkov vo vtedajšom Anglicku.

V roku 1505 sa oženil s Jane Colt, mal s ňou štyri deti. (Ackroyd 1999) Mladá Jane zomrela už v roku 1511. Rozhodol sa, že si zoberie prvú ženu z okruhu svojich priateľov a následne sa oženil s postaršou vdovou Alice Middletonovou. (Wegemer 1995) Trval na tom, aby jeho dcéry získali poriadne vzdelanie, rovnako ako jeho syn. Margaret Roperová-Morová sa stala významnou spisovateľkou, prekladateľkou a jednou z najuznávanejších žien 16. storočia. Jeho rodina žila spoločenským životom a podľa princípov cnosti a vedenia.
Spájal sa v ňom antropocentrizmus a teocentrizmus. Jeho domov mal podľa Erazma Rotterdamského kaplnku, knižnicu a študovňu. More mal rád filozofiu, teológiu, filológiu, štúdium jazykov, dejiny, astronómiu, hudbu (sám hral na mnohé nástroje) a prírodné vedy (mal doma vlastný zverinec, v ktorom pozoroval správanie zvierat). V jeho dome sa hralo aj amatérske divadlo. Ako pripomína Svoboda, More bol istým spôsobom vo výchove svojich detí predchodcom Komenského. (Svoboda 2014, s. 42)

Thomas More podľa princípov, ktoré v Utópii navrhol, ako pripomína Svodoba, sám žil. Jeho ideálom bol skromný mníšsky život. Ako sám More hovorí, v čase svojich štúdii žil mimoriadne skromne, nikdy nepoznal rozmarnosť a na nič materiálnom nezávisel jeho život. Jeho dlhoročný priateľ Erazmus Rotterdamský ho popisuje ako človeka, ktorý miloval spravodlivosť, pravdu, mier a pospolitosť, jedával obyčajné jedlá a nápoje; mál rád prostotu a jednoduchosť. Erazmus oceňoval taktiež jeho hlbokú a úprimnú zbožnosť. Bol mimoriadne pracovitý a k sebe veľmi prísny. Vstával skoro ráno aby sa mohol venovať čítaniu, štúdiu a modlitbám. Keď v roku 1523 kúpil dom s veľkou knižnicou a záhradou vedúcou až k Temži, hostil na svojom dvore Erazma Rotterdamského aj maliara Hansa Holbeina ml., ktorý nám, slovami Bohumila Svobodu, „zanechal radu znamenitých skíc pána domu a jeho rodiny – bol to názorný príklad vzorného rodinného života. Rysy jeho rodiny, ako ju More utváral, sú tak zrejme predlohou pre rodiny obyvateľov utópie.“ (Svoboda 2014, s. 25) Aj Petr Křivský pripomína, že Morov domček pri Temži pripomínal Platónovu Akadémiu. (More 1978, s. 124)

V roku 1504 (vo veku 26 rokov) bol More zvolený do parlamentu, kde zastupoval Great Yarmouth, v roku 1510 Londýn, kedy získal povesť čestného štátneho zamestnanca. Už na začiatku kariéry kritizoval Henricha VII. pre rozmarnosť a navrhol obmedziť jeho výdavky na znesiteľnú mieru. Bol úspešný, kráľov návrh na zvýšenie požiadavkov sa nepodarilo presadiť a zostalo na znesiteľnej miere. Mora neminul kráľovský hnev a tak sa musel More istý čas skrývať a cestovať. Henrich VII. zomiera už v roku 1509, a More následne márne vkladá nádej do jeho nástupcu Henricha VIII., svojho budúceho kata. V tomto období vydáva Životopis Pica dela Mirandolu a Históriu Richarda III.,dielo, ktoré sa stalo podkladom pre Shakespeara. More bol neskôr menovaný do významných funkcií. Stal sa tajomníkom a osobným poradcom Henricha VIII., vypracovával dokumenty, vítal zahraničných diplomatov. Neskôr pôsobil ako komisár pre vysoké školy v Oxforde a Cambridge. V roku 1516 vydáva Utópiu. Rok predtým bol vyslaný ako člen delegácie na urovnanie obchodných stykov medzi Anglickom a Flámskom. Tu videl More prvýkrát organizáciu spoločnej práce v manufaktúrach, stretával sa s námorníkmi. Odpoveď na otázku, prečo More do utópie neumiestnil spoločenskú výrobu práce v manufaktúrach nachádza Svoboda v Morovej idealizácii Vergílovského bukolického zlatého veku spätého s návratom do minulosti. (Svoboda 2014, s. 103) Prví čitatelia Utópie boli vraj tak presvedčení o reálnej existencii ostrova, že uvažovali o nutnosti obrátenia obyvateľov na kresťanskú vieru. (More-Křivský, 1978, s. 125) V kritickej rovine ovplyvnil Mora jeho priateľ Erazmus Rotterdamský, ktorý spísal Chválu bláznivosti (1511) priamo počas pobytu u Thomasa Mora v Chelsea.

V roku 1521 je povýšený do rytierskeho stavu a dostáva titul Sir. V tom čase je jeho vzťah s kráľom nadštandardný a spoločne bojujú proti Lutherovi (More rediguje Apológiu siedmich sviatostí pre Henricha VIII.; tým odmietol niektoré z Lutherových článkov, za čo Henrich získal titul obranca viery, Fidei defensor). (Ackroyd 1999) Luther reagoval a Henricha VIII. nazval prasaťom a klamárom. (Tamtiež) V roku napísal pre Henricha Responsio ad Lutherum (pod pseudonymom Gulielmus Rosseus).
Toho istého roku bol More zvolený za predsedu poslaneckej snemovne a v roku 1525 vicekancelárom v Lancastere s výkonnou a súdnou zodpovednosťou v severnom Anglicku. Po páde Wolseyho sa v roku 1529 podarilo Morovi stať lordom kancelárom; ako prvému človeku občianskeho pôvodu v anglických dejinách. Bolo to predovšetkým za diplomatické zásluhy pri mierových rokovaniach medzi Anglickom, Francúzskom a Španielskom. V tomto období bojuje proti protestantizmu, ktorý vnímal ako prejav kacírstva, hrozbu pre jednotu cirkvi a spúšťač občianskych vojen. Luthera vnímal ako človeka, ktorý chcel zničiť cirkev. Kritizoval protestantské preklady Biblie. Protestantov považoval za kacírov a luteránstvo za protištátnu činnosť. Za tvrdé zásahy proti protestantom bol More kritizovaný, avšak hneď rok po Morovej smrti bolo uskutočnené to, čoho sa sám More obával: v roku 1536 bolo zrušených 376 kláštorov, nemocníc, chudobincov a starobincov a upevnil sa vznikajúci kapitalizmus. (Svoboda 2014, s. 97) Morovi odpor proti protestantizmu vychádzal aj z jeho pacifizmu, nakoľko bol vo všeobecnosti proti rozvratu a usiloval o harmóniu.

Príčina budúcej Morovej tragédie spočíva v konflikte medzi pápežom Klimentom VII. a kráľom Henrichom VIII., ktorý žiadal o anulovanie manželstva Henricha VIII. s Katarínou Aragonskou. Tým, že sa Henrich rozviedol, jeho katolicizmus stratil cenu. Henrich sa snažil všemocne o odtrhnutie od Ríma, taktiež usiloval o rozdelenie cirkevného majetku, ktorým si chcel získať priazeň mešťanov. A tu vznikajú zárodky anglikánskej cirkvi a absolutizmu Henricha VIII. More, napriek tomu, že ho Henrich poveril úlohou lorda kancelára po Wolseyovi, postavil sa na stranu pápeža. Titul lorda kancelára pre Mora teda bol, ako sám povedal, Damoklov meč na jeho hlavou. (Svoboda 2014, s. 29) V roku 1530 odmietol More podpísať list vedúcich anglických duchovných a aristokratov s požiadavkou na pápeža Klimenta VII. a tým odmietol zložiť prísahu za uznanie kráľa ako najvyššiu hlavu v cirkvi Anglickej. More sa dostáva na druhú koľaj, Henrich si necháva radiť Thomasom Cromwellom (ten ako vodca protestantskej strany mu radí stať sa hlavou anglikánskej cirkvi). Henrich si nechal schváliť zákon o zvrchovanosti (Act of Supremacy), čím zo seba urobil hlavu anglikánskej cirkvi.
A tak 16. mája 1532 Thomas More odstupuje z funkcie lorda kancelára. O rok neskôr sa odmietol zúčastniť korunovácie Anny Boleynovej ako kráľovnej Anglicka. Kráľova pomsta bola krutá – skonfiškoval všetok Morov majetok a tak bola jeho rodina v príšernej sociálnej situácii. (Svoboda 2014, s. 34) Situácia sa mení, Henrich VIII. popiera svoje anti-lutherovské stanoviská a obviňuje Mora, že ho zaviedol do zbytočných a trápnych sporov. Roku 1534 bol More povolaný, aby sa dostavil pred komisiu, aby prisahal svoju vernosť v parlamentnom akte o následovníctve (Act of Succession). Tým by uznal legitimitu všetkých potomkov Henricha a Anny Boleynovej. More uznal právo Parlamentu vyhlásiť Boleynovú za legitímnu kráľovnú, ale odmietol duchovnú platnosť kráľovho druhého manželstva
(Logan 2011) a taktiež nadradenosť koruny nad pápežom. Tým bol jeho osud spečatený. Bol zatknutý a umiestnený v Toweri. Na sklonku života sa dostáva do situácie, keď je donútený okolnosťami praktizovať monastický vzor života. (Svoboda 2014, s. 36)

More bol odsúdený na smrť za zradu. Pre mnohých sa preto stal mučeníkom svedomia. V roku 1535, 6. júla bol Thomas More popravený. V posledných momentoch svojho tragického života, prehlásil„Zomieram ako kráľov verný sluha, ale najskôr ako sluha Boží.“ (“I die the king’s good servant, and God’s first.”) Kat Mora prosil o odpustenie, More veselo povstal, pobozkal ho a odpustil mu.

 

Ideové zdroje Thomasa Mora a jeho vplyv na ďalší vývoj žánru

Ak nerátame Platóna a proto-utopickú literatúru, tak možno to bude pre mnohých nepochopiteľné, ale je historickým faktom, že myšlienka komunizmu vznikla v kresťanskom prostredí.  Thomas More nadväzuje na základné komunitárne princípy staro-kresťanského učenia (Skutky Apoštolovsv. Benediktsv. Ambróz a sv. Augustín; predovšetkým v diele De civitate Dei (O obci Božej). Podľa Bohumila Svodobu bol kresťansko-humanistický svetonázor Thomasa Mora formovaný predovšetkým sv. Augustínom, v ktorom nachádzal historické analógie (zánik Rímskej ríše) s obdobím, v ktorom žil. (Svoboda 2014, s. 137)

Mora ďalej inšpiruje antická literatúra, v ktorej taktiež nachádza ideové zdroje pre zdôvodnenie rovnostárstva  (idea zlatého veku, Lykurgove zákony v Sparte, Platónova Republika). Vplyv antických autorov u Thomasa Mora dokazuje postava Hytholdaya, ktorý po svojej štvrtej ceste daroval obyvateľom Utópie knihy od PlatónaAristotelaTheofrastasv. AugustínaTheodora GazaHesychiaDioscoridaPlutarchaLukiánaAristofanaHoméraEuripidaAlda ManutiaTukydidaHerodianaHippokrata a ďalších.

V neposlednom rade autora inšpirovala aj memoárovo-cestopisná literatúra, predovšetkým objav Nového sveta, talianskeho obchodníka Ameriga Vespucciho. V neposlednom rade bol More inšpirovaný autormi svojej doby: kresťanským humanistom Johnom Coletom (nazval ho „director of my life“), Erazmom Rotterdamským a stretával sa tiež s maliarom Hansom Holbeinom ml., ktorý zhotovil niekoľko jeho portrétov. Viac tabuľka č. 1.
Sumárne by sa teda dalo povedať, že Morov komunizmus je silne ovplyvnený antikou, rano-kresťanským rovnostárstvom, stredovekým spôsobom feudálneho života a dobovou literatúrou renesančných humanistov predovšetkým v otázke prírodnej filozofie a novoplatonizmu.

 

 

Prvá kniha o komunizme

„Pokým je tu vlastníctvo a kým peniaze budú mierou všetkého, nemyslím si, že národ možno viesť či už spravodlivo alebo šťastne: nie spravodlivo, pretože najlepšie veci dostávajú najhorší ľudia; ani šťastne, pretože všetko sa prerozdeľuje len hŕstke (a dokonca ani tá nie v každom ohľade šťastná), kým zvyšok žije v absolútnej biede. … cesta k verejnému blahu je totiž vyhlásenie majetkovej rovnosti. …  nech už ide o akýkoľvek veľký národ, bohatstvo sa vždy delí len medzi pár vyvolených, kým ostatným zostáva bieda. Takže tu budú dve vrstvy ľudí, tí, ktorí si zaslúžia, aby sa ich osud zmenil – to sú tí zbytoční, zlomyseľní a zlí… a potom sú tu tí, ktorí slúžia viac verejnosti než sebe, úprimní a dobrí ľudia.“ (Ut. 43-44)

Lenka Bohunická v predslove prvého slovenského vydania Utópie píše: Dnešný čitateľ spoznáva niektoré črty zhodné s teoretickou náukou o komunistickej spoločnosti.“ (More 2017, s. 122, ďalej iba Ut. číslo strany) Thomas More konceptuálne predstavuje koncept beztriednej, rovnostárskej spoločnosti viazanej na sociálnu spravodlivosť, vzájomnú výpomoc, zabezpečenie (materiálnych aj duchovných) potrieb obyvateľov (Ut. 115), radikálnu demokraciu (Ut. 54-55, 109) a komunistické výrobné vzťahy, ktoré sú inštitucionálne zakotvené kolektívnym vlastníctvom a kolektívnou prácou.

Podľa B. Svobodu, More predstavil v Utópii spoločnosť s veľmi voľným federatívnym národným spoločenstvom autonómnych a sebestačných mestských jednotiek, ktorý je založený na bratskom zväzku dobrovoľnej spolupráce. (Svoboda 2014, s. 77) Rakúsky katolícky kňaz Jozef Scheiffer napísal: „…majú ústavu demokratickú a zriadenie komunistické… hovorí sa že komunisti zmýšľajú nekresťansky…komunizmus… bol rýdzo kresťanský a zásada o rovnosti a hlavná snaha výchovy socialistického – vštiepiť lásku blížnemu sú kresťanské, viac kresťanské než výsady a chamtivosť aristokracie.“  (Scheiffer 1884, s. 50) Spisovateľ Vojtech Zamarovský a marxista Lev Hanzel sa zhodujú, že More vo svojej knihe popísal prvé črty komunistického zriadenia na samom úsvite vzniku kapitalizmu. (Zamarovský 1961, s. 57). Na deskripcii Morovej utópie ako komunizmue sa zhodujú E. L. Surtz, A. Fox, M. Šimečka, K. Kautsky, V. Choc , historik F. C. J. Hearnshaw alebo religionista J. Komorovský (Komorovský, 2007).

Kniha sa skladá z dvoch častí – prvá kniha je (slovami Engelsa) „…otrasným dokumentom o biede ľudových más a vášnivým protestom  proti ich ožobračovaniu a terorizovaniu vykorisťovateľským štátom“ a druhá podáva (slovami známeho spisovateľa Vojtecha Zamarovského): „…prvý sústavne vypracovaný návrh komunistického spoločenského zriadenia založeného na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a všeobecnej pracovnej povinnosti, v ktorom sa uplatňuje komunistická zásada rozdeľovania spotrebných statkov podľa potreby.“ (Zamarovský 1961, s. 59) Cestopisná kniha je napísaná vo forme platónskeho vzoru dialógu medzi  Thomasom Morom, Petrom Gillisom a fiktívnou postavou Rafaela Hythlodaya, ktorý v Utópii žil 5 rokov a odišiel len preto, aby o nej rozšíril správy vo svete.[2] Autor strieda vážnosť a ironický prístup inšpirovaný rímskym básnikom Lukiánom.[3] Obsahuje sociálnu kritiku dobovej spoločnosti, ale aj víziu normatívneho ideálu sociálne spravodlivej spoločnosti. Tieto dva atribúty definoval základ utopického literárneho žánru – kritika spoločnosti a ponuka alternatívy. 

 

Opis ostrova Utópia

 

V Utópii má každý človek právo na všetko, všetci vedia, že ak verejné sklady sú plné, nikomu nebude chýbať nič. Pretože medzi nimi neexistuje nerovné rozdeľovanie, tak nikto nie je chudobný, nikomu nič nechýba, a hoci nikto nemá nič, sú všetci bohatí. Veď čo môže človeka spraviť bohatším, než viesť pokojný a radostný život bez úzkosti…“  (Ut. 115)

Utópiu tvorí 54 miest s pridelenými poliami, väčšina obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve a remeslách, časť vo verejných funkciách a v oblasti vedy. Rozprávač Morovho príbehu Hythloday predstavuje skutočne detailný popis života obyvateľov, zvykov, rituálov (Ut. 47-49, 64-45), spôsobu života a práce (Ut. 57-60, 81-85), architektúry, (Ut.  51-53) ale aj prírody. (Ut. 47-49) Samotný ostrov je vytvorený umelo, Utopos dal vykopať 15 míl dlhý kanál, (Ut. 48) ktorý krajinu oddelil od súše. Ostrov je mimoriadne chránený prírodne aj architektonicky, (Ut. 47) čo je istým spôsobom symbol ochrany pred skazenosťou vonkajšieho sveta.

Morova hypotetická komunistická spoločnosť predpokladá redistribúciu kolektívneho blahobytu, teda právo na rovný podiel z kolektívneho blahobytu (Ut. 62, 67, 115) s cieľom zabezpečiť hmotné a duchovné potreby občanov (Ut. 115) prostredníctvom sebestačného plánovaného hospodárstva (ba dokonca nadbytky dávajú svojim susedom; Ut. 49)  Spoločnosť je ekonomicky a potravinovo sebestačná, (Ut. 49) prírodné zdroje sú v kolektívnom vlastníctve štátu. Obyvatelia usilujú o koncept trvalej udržateľnosti a ekologickej rovnováhy. (Ut. 53, 81) Ide o národ pacifistov, vojnu vedú iba v prípade obrany seba alebo spojencov. (Ut. 94-102) Morov koncept, na rozdiel od Platónovho (aj keď sa ním inšpiruje) nie je aristokratický, ale približuje sa k ideálu beztriednej spoločnosti (Ut. 115) a radikálnej demokracii (nevládnu filozofi, ľud si vládne sám) (Ut. 54-55, 109). Utópia je vizionárska svojím predpokladom naplnenia občianskych a sociálnych práv. Obyvatelia majú garantované právo a povinnosť pracovať  (Ut. 60, 67, 81) v zmysluplnom povolaní v stanovených medziach v rámcoch 6-hodinového pracovného času. Majú právo na odpočinok (Ut. 56-60, 67, 81),  bezplatné stravovanie (Ut. 64),  bývanie (Ut. 52-53, 59-60), ošatenie (Ut. 56, 60, 76),  vzdelávanie, (Ut. 57, 81-83)  zdravotníctvo (Ut. 63), dôchodok a pomoc pri onemocnení a bezvládnosti (Ut. 63-65). Utópia je formálne národný štát s formou monarchistickej vlády, je v ňom ale aplikovaná priama demokracia (Ut. 54-55, 109) s vysokou mierou participácie občanov (odvolateľnosť všetkých úradníkov, duchovenstva aj zvoleného panovníka a rotácia funkcií). Základnou jednotkou spoločnosti je rodina, ktorá sa venuje určitému remeslu. V spoločnosti funguje aj ochrana rodiny, previnenie proti manželstvo sa trestá otroctvom. (Ut. 88) Ekonomicky je spoločnosť rurálne komunistická (redistribúcia produktov spoločnej práce, rovný podiel z kolektívneho blahobytu pre každého občana) a plánovaná, (Ut. 49) zameraná na vnútorný výmenný obchod a iba sekundárne zahraničný. V Morovej spoločnosti nepoznajú peniaze, nepoznajú sociálnu nerovnosť, biedu, vykorisťovanie, ba naopak, usilujú sa o naplnenie dôstojného, (Ut. 115) cnostného, (Ut. 108, 109) ale aj šťastného (Ut. 72-79, 114) života pre všetkých členov spoločnosti, v ktorej je človek viac, než len majetok.

Spoločnosť je hodnotovo nastavená na racionálny hedonizmus (s. 73-80) a zásadou všeobecne akceptovanej morálnej filozofie je idea kolektívneho šťastia. (Ut. 72-80) More v Utópii predstavil návrat k rurálnemu, stredovekému životu, no dáva mu novú egalitárnu dimenziu. Obyvatelia kladú vysoký dôraz na cnosti, duchovný rozvoj a estetizáciu života.  Autor zdôrazňuje náboženskú toleranciu (pluralita) v prospech univerzálneho náboženstva, „uctievania Božej podstaty… najvyššej bytosti … Mithra.“ (Ut. 111-112). Ďalej je tu prítomný animizmus, nesmrteľnosť duše, (Ut, s. 73) a odmena a trest po smrti (Ut. 73-75, 106-108), ktoré sú motiváciou obyvateľov správať sa k sebe čestne.  More tematizuje jeden z výrazných ontologicko-teologických problémov pri koncipovaní nových spoločností – kto neverí v život po smrti, „nebude sa báť porušiť všetky zákony svojej krajiny ani podvodom, ani násilím. (More, 2017, s. 106) Aj napriek tomu, že zdôrazňuje náboženskú toleranciu, normatívnym ideálom pre Mora zostáva aj pri popise Utópie kresťanstvo a Kristovo učenie: „Kristus schvaľoval spolužitie (v inom preklade spoločný život, z. lat. communem sourum victum) jeho nasledovníkov v komunitách, a zistili, že niektorí kresťania tak doteraz žijú. Nech už ich k tomu viedlo čokoľvek, pravda je taká, že mnoho z nich prešlo na našu vieru a dalo sa pokrstiť.“ (Ut. 104) Zachovanie monarchie má v Morovom koncepte svoje opodstatnenie – More zostáva v zajatí feudálnej hierarchie sveta, odmieta renesanciu spojenú so vznikom kapitalizmu (prvotná akumulácia spätá so zabavovaním pozemkov, tzv. politika openfield, Ut. 25-27, 38), ktorý práve v Utópii kritizuje, podobne ako neskôr Marx v prvom zväzku Kapitálu.  Lev Hanzel kriticky konštatuje, že humanizmus ako cieľ dosiahnutia šťastia celého ľudstva, ktoré by mali dosiahnuť vlády v rukách osvietených panovníkov, bol konfrontovaný v ďalších obdobiach s drsnou realitou vedúcej k protirečeniam, ktoré boli najviditeľnejšie na stúpajúcej biede, žobrote ľudových más, stúpaní cien, poklesu miezd, existenčnej neistote a zúfalstve –  v kontraste akumulácie kapitálu vznikli prvé banky v Taliansku, nasledoval vzostup vplyvu finančníkov, bankárov, podnikateľov, obchodníkov.

Záverom

Súčasná spoločnosť sa nazýva vyvrcholením dejín, no napriek tomu sú mnohí nútení pojedať odpadky, nemajú prácu a naplnené ani elementárne potreby. V najväčších mestách lesknúcich sa luxusom je štatisticky najviac bezdomovcov. To je 21. storočie a hypermoderná doba. Prečo tomu tak je? Na záver stále aktuálne proroctvo (v originálnom preklade z roku 1911:

A tak když v duchu přehlížím a převracím všechny ty státy, které dnes všude po světě vzkvétají, nepřipadá mi to – bůh mi buď milostiv – jako nic jiného než jako spiknutí boháčů; jednajících o vlastních vyhodách pod záminkou a jménem státu. Vynalézají a vymýšlejí si všechny způsoby a úskoky, aby jimi to, co sami nepoctivě nahrabali, především udrželi beze strachu před ztrátou, za druhé (v případě ztráty), aby to mohli přičiněním a prací všech chudáků co nejladněji získat zpět a mohli toho zneužívat. Jakmile se jednou boháči -jménem státu, to jest i jménem chudých – rozhodnou, že se takovéto úskoky mají zachovávat, ihned se z toho stávají zákony. A tak nejhorší lidé se svou nenasytnou žádostivostí rozdělili jenom mezi sebe vše to, co by bylo dobře postačilo pro všechny.“ (More 1911, 44)

Prešlo vyše 500 rokov a stále sa nič nezmenilo… Odkaz Thomasa Mora je pre dejiny filozofie, politických teórii, ale aj sociológie a kulturológie stále aktuálny a inšpiratívny.

Mgr. Lukáš Perný, autor sa profesionálne venuje utopizmu

Rozšírená verzia, citácie a zdroje na www.davdva.sk

 

Z knižnice utopického socializmu: Christianopolis Jána Valentína Andreæ

06.10.2019

[caption id="attachment_2363" align="alignright" width="250"] České vydanie Christianopolis[/caption] „Bohatí sú tí, ktorí majú všetko, čo skutočne potrebujú a ktorý nenazývajú svojim viac »

Facebook vás môže na konkrétnu mailovú adresu vymazať navždy

29.09.2019

JE MOŽNÉ VÁS ZABLOKOVAŤ NA VAŠU E-MAILOVÚ ADRESU NENÁVRATNE? Nedávno som zverejnil článok o tom ako korporácia Facebook blokuje ľudí. Urobil som ešte jeden experiment. Založil som si druhé viac »

Sci-fi poviedka Utópia 2148, svet po dystopii 2048

27.09.2019

„Utópie sú predčasné pravdy…“ Alphonse de Lamartine Sci-fi utopická poviedka Juraja Janošovského a Lukáša Perného o civilizačných rizikách blízkej budúcnosti… Poviedka vyšla v IV. viac »

sudca, kladivko, zákony

Štvorica sudcov Okresného súdu Bratislava III vyzvala Lindtnera na odstúpenie

20.10.2019 20:12

Pod výzvou sú podpísaní Maroš Fekete, Ivana Fekete, Ivan Bartek a Karol Posluch.

Russia Dam Collapse

Pretrhnuté priehrady na rieke Sejba boli postavené bez povolenia

20.10.2019 20:02

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie zadržal riaditeľa ťažobnej spoločnosti, manažéra daného ťažobného úseku a banského majstra.

Christine Lagardeová

Lagardeová si v MMF musela dávať pozor na jazyk, teraz kritizuje Trumpa

20.10.2019 19:59

Bývalá šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová skritizovala obchodnú politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa.

SR Slovensko NRSR Čentéš Trnka výbor vypočutie GP

Obvinenie Trnku by malo padnúť čoskoro

20.10.2019 18:30

Meno Trnka ešte len rozvíri politické vody, v priestoroch svojej kancelárie mal mať nainštalované kamery a nahrával si rozhovory so svojimi návštevami.

Lukáš Perný

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 157
Celková čítanosť: 499847x
Priemerná čítanosť článkov: 3184x

Autor blogu

Kategórie