Blog Lukáša Perného

Tí, ktorí ovládajú masmédiá,
kontrolujú aj myslenie ľudí.
Jim Morrison (* 8. 12. 1943 – † 3. 7. 1971)

Sú umelci, hudobníci, kapely, ktorí po sebe zanechali niečo viac, než len hudbu ako prostriedok zábavy. Zanechali kritický filozofický a politický odkaz pre budúce generácie. K takýmto muzikantom patria aj členovia známej anti-systémovej kapely The Doors. Jim Morrison patrí k tým hudobníkom, ktorých americká konzumná spoločnosť zlomila a doviedla k rezignácii. Stal sa súčasťou vyššej triedy, užíval si všetky jej vymoženosti a konzum. Ale nechcel hrať ich hru. Odmietol sa ďalej podieľať na kultúre prázdnoty a tak odišiel do Francúzska, nahral svoju zbierku básni a odobral sa na večnosť. A tak sa z Morrisona stal symbol. Symbol padlého anjela šoubiznisu, ktorý dokonale stvárnil vo svojom filme The Doors, vynikajúci, dnes voči USA mimoriadne kritický režisér, Oliver Stone.

„When the Music’s Over“ je epická rocková skladba, ktorá uzatvárajúca druhý album The Doors, Strange Days zo septembra roku 1967. Chytľavý úvod organu Raya Manzareka inšpirovaný Harbie Hancockom, sa mení na cestou temnou psychedelicky-poetickou hudbou. The Doors s ňou v prvom období začínali svoje koncerty. Skladá sa z piatich častí (končí návratom k hlavnej téme): 1, vypnutie svetiel a tanec ohni; 2, Cancel my subscription, 3, čo ste to urobili planéte Zem?; 4, Perzská noc; 5, návrat k hlavnej téme.
Gradáciu skladby vynikajúco dopĺňajú bicie Johna Densmora a Kriegerová gitara sprevádzaná cyklickým basovým motívom. Počas celej skladby sa rozvíja organový motív famózneho klaviristu, Raya Manzareka.

Čím je však skladba výnimočná, je jeden z vôbec prvých environmentálnych motívov v rockovej hudbe. A ten je spájaný s pripomenutím intervencie USA vo Vietname (tam kde Slnko vychádza). Kto videl film The Doors, určite si spomenie na scénu, kde Morrison pred nočným barom vrieska po ľuďoch slovami: „Ste len malými cínovými vojakmi v špinavej vojne.“ Imperiálna vojna USA vo Vietname trvala od roku 1964 do roku 1975 a skončila sa porážkou USA. Vyžiadala si stotisíce zbytočne utratených životov mladých ľudí.

Než sa ponorím do hlbokého spánku, chcem počuť rev motýľa. Motýľ sémanticky evokuje znovuzrodenie alebo strašidelný motív posledného živého tvora na spustošenej Zemi, ktorý v bolesti kričí (scream of the butterfly).Túto pasáž dotvára jemný zvuk klávesov Raya Manzareka.

Čo ste to urobili našej planéte?
Čo ste to urobili našej čiste sestre?
Vyplienili ju, zpustošili, rozpárali a zahrýzli sa do nej
tam, kde Slnko vychádza, do nej vrazili ste nože
a spútali ju plotmi a ťahali ku dnu…

A čím sú Morrisonove slová prorocké? Aktuálnu situáciu pripomína v článku pre DAV DVA, filozof a environmentálny aktivista Richard Sťahel:

„Za hrozbu však považujeme spomalenie rastu HDP a nie to, že v dôsledku klimatických zmien fakticky zaniká svet, ktorý poznáme a považujeme za samozrejmý. V dôsledku ľudských aktivít zaniká stav životného prostredia a klimatickej stability, ktoré umožnili vznik civilizácie a tým aj vytvorenie ekonomicko-politického systému, pre ktorých sa rast HDP stal fetišom a ťažkou návykovou drogou zároveň. … Koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére rovnako ako priemerná teplota dosiahla v minulom roku nové rekordy. … Prevažná väčšina štátov i politikov, ktorí v týchto štátoch zastávajú kľúčové pozície je však stále v zajatí ideológie rastu – rast výroby a spotreby, teda rast HDP, považujeme aj na Slovensku stále za dôkaz úspechu a dokonca sa prejav zmysluplnej politiky vlády. Pritom stále platí, že rast výroby a spotreby znamená aj rast produkcie skleníkových plynov, rast produkcie odpadov všetkého druhu a skupenstva a prehlbovanie devastácie životného prostredia. Všetky pokusy odpojiť rast HDP a rast produkcie skleníkových plynov sa zatiaľ ukazujú ako neúspešné – zatiaľ sme stále uhlíkovou ekonomikou. Ešte aj výroba a dovoz jadrového paliva je odkázaná na spálenie obrovského množstva fosílnych palív.“

V skladbe nachádzame motív smrti, prípravu na smrť, deštrukciu života na Zemi človekom, ako tvorom, ktorý zamoril planétu Zem. Je to Rousseaovská pesimistická kritika civilizácie, pokroku, osvietenstva, ktoré odvolávajúc sa na rozum vedie planétu do deštrukcie. Výkrik symbolizuje prípravu na smrť, metaforu pre smrť.

Počul som veľmi jemný zvuk,
S uchom na zemi
Chceme svet, my ho chceme!
Chceme svet, teraz ho chceme!
Teraz! Teraz!
(výkrik)

Časť Perzská noc evokuje posmrtnú agóniu, myšlienky a pocity človeka tesne medzi životom a smrťou.

Perzská noc, bejby
Pozri sa na to svetlo, zlato
Spas nás,
Kriste,
zachráň nás…

Návrat k úvodnému motívu evokuje interpretáciu skladby ako žiadosti o smrť v neznesiteľnom svete. Praje si smrť, po skončení hudby (Music is your only friend, until the end). Morrison v skladbe vyjadril znechutenie z americkej spoločnosti, neponúka však žiadnu pozitívnu alternatívu. Sociálnu revolúciu alebo akúkoľvek nádej na zmenu. Akoby prorocky predpovedal, kam povedú všetky tie revolty z roku 1968. Slovinský filozof Slavoj Žižek píše v tejto súvislosti o zdegenerovanom odkaze roku 1968 a na príklade Billa Gatesa ukazuje symbol falošného antikonformizmu generácie 68, teda bývalých revolucionárov, dnes milionárov, ktorí z pozície najvyššej vrstvy neautenticky kritizujú kapitalizmus. Ľuboš Blaha v knihe Paradoxy prosperity: hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie pripomína, že v tej dobe (60. rokoch) radikálni trockisti, anarchisti a novo-ľavičiari sa stali súčasťou centristických a západných sociálno-demokratických strán. Batikované trička, farebné šaty a dlhé vlasy tak vymenili za pohodlný život s platom poslanca Európskeho parlamentu, bojujúceho za výhradne liberálne témy. Tak skončila západná revolta roku 1968. Skončila nezmyselnými debatami o tom, koľko môže existovať pohlaví či feministickými nezmyslami o právach žien na orgazmus. Environmentálny odkaz roku 1968 prevzali ekonomickí liberáli, ktorí po podpore vojen, megakorporácií a bánk moralizujú o znečistení planéty, čo je asi tak autentické, ako keď vám niekto zbúra dom a potom vám pošle peniaze na jeho opravu. 

Remixovaná verzia

Morrison prorocky predpovedal, že hippies neprinesú žiadnu zmenu a sú iba novou formou konzumu. Iba malá časť tohto hnutia odišla do komunít, kde žije autentický život v súlade s prírodou, avšak s rezignáciou o úsilie globálnej zmeny spoločnosti. U Morrisona nachádzame silne nihilistické postoje, zároveň však kritické k úpadkovej západnej spoločnosti. Nemožno sa mu čudovať. Potom čo v USA videl je to v určitej miere pochopiteľné, na druhej strane je to prejavom jeho slabosti. Utieka sa preto k mysticizmu, k úvahám o večnosti a smrti.

„Ľudia sa boja smrti viac, než bolesti. Život pritom bolí oveľa viac.“
Jim Morrison

Na záver uvádzam citát z Morrisonovej básnickej zbierky An American Prayer (Americká modlitba) reflektujúcej Morrisonove zhnusenie z konzumnej a vyprázdnenej spoločnosti, ktorej súčasťou sa načas sám Morrison stal, až do momentu, kým nedospel k presvedčeniu, že za životom rockovej hviezdy sa skrýva iba prázdnota. Poézia bola zhudobnená a použitá vo filme The Doors od režiséra Olivera Stonea, mimochodom dnes známeho svojim kritickým postojom k zahraničnej politike USA.

Hady majú moc…
Som chorý zo zaťatých tvárí čumiacich na mňa z televíznej veže.
Chcem mať iba ruže v mojej záhrade….
Žiadne ďalšie peniaze…žiadne ďalšie luxusné šaty…
Nepôjdem. Dám prednosť pár priateľom, pred Gigantickou rodinou…