Blog Lukáša Perného

Počas apríla som mal tú česť zúčastniť sa „Konferencie o globálnych problémoch a lokálnych riešeniach ich dopadov,“ ktorá sa konala v Mahenovej knižnici v Brne. Zaoberala sa nielen problémami dnešného globálneho sveta, ale aj reálnymi riešeniami možnými už v rámci tohto systému. Zo stretnutia vznikla plnohodnotná a produktívna spolupráca na československej úrovni medzi spolkom Ceres (Centrum regionálnej synergie) a DAV DVA o.z. – vznikli dva rozhovory – s Tomášom Vokounom a Aničkou Mikulenkovou pre DAV DVA, vzájomná podpora na našich weboch a plány budúcej spolupráce.

Ako pripomenula Mikulenková: „Kdyby nakonec došlo k úplnému společenskému kolapsu, bude to právě soběstačná místní ekonomika, která leckomu zajistí alespoň fyzické přežití.„

Tomaš Vokoun, Anička Mikulenková, Lukáš Perný, Pavel Matoušek po konferencii Ceres

A v tom je práve Ceres vizionársky, nakoľko sa nezaoberá iba kritikou systému, ale vytvára aj prvé náznaky podhubia pre budúcu transformáciu v lokalizovaných aparátoch budúcej post-kapitalistickej spoločnosti. Ceresáci si totiž uvedomujú, že deglobalizácia bude trendom 21. storočia aj z hľadiska trvalej neudržateľnosti súčasného stavu spotreby na planéte Zem. Napokon oficiálne štatistiky hovoria, že ak by sme v tomto trende spotreby pokračovali, potrebovali by sme vyše 1,5 planéty Zem. „Nevím, kolik času zbývá do výše zmíněného kolapsu, ale musíme jej využít a okamžitě se začít připravovat,“ hovorí v rozhovore Mikulenková. Projekt Ceres v sebe zahŕňa kritiku systému a riešenia v sociálnej, ale aj environmetálnej rovine a na lokálnej úrovni. Okrem iného spolupracujú s projektom Barbarská osada – ľudia, ktorí sa na spôsob J. J. Rousseaua oslobodili od civilizácie, skúpili pozemky a rozhodli sa budovať tribálnu komunitu. V okolí Brna taktiež funguje družstevná kaviareň a družstevný pivovar Poutník, do ktorého budovania sa zapojil aj člen spolku Ceres, Tomáš Vokoun. Pivo Poutník dokonca čapovali neďaleko brnenskej stanice, kde sme sa po konferencii presunuli a voľne diskutovali o spoločenských problémov v Česku a na Slovensku. Hľadať alternatívy voči súčasnému systému je naozaj nutné a som skutočne rád, že Ceres sa ich snaží presadiť aj do praxe.

Taktiež v rámci návštevy ČR vznikla spolupráca s českým spolkom KSM (viď video s Alešom Hubertom), ktorý sa minulý rok zúčastnili World Youth festivalu (Festival mládeže a študentstva) v Rusku (viď report na DAV DVA). Medzi spolupracujúcimi s KSM sú aj niektorí podporovatelia Ceresu, čo iba dokazuje, že mladí ľudia v Čechách sa neboja hlásiť k socialistickému svetonázoru, nakoľko je v ČR socialistický svetonázor plnohodnotnou súčasťou filozoficko-politického diskurzu. Dokazovali to aj pestré debaty po konferencii.

Socialistický svetonázor má za úlohu skutočné naplnenie občianskych a ľudských práv tak, ako ich definuje Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948. Režimoví historici sa snažia diskreditovať socialistické presvedčenie ako totalitné či dokonca zločinecké pre konkrétne historické zlyhania a pochybenia konkrétnych ľudí. Výsledkom sú zmagorené masy antikomunisticky ladenej mládeže, ktorá sa po skončení školy ocitá na úradoch práce, v zahraničí alebo nadnárodných korporáciách. Tak sa pozrime priamo na deklaráciu a čl. 22:  „Každý človek ako člen spoločnosti má právo na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby mu boli národným úsilím a medzinárodnou súčinnosťou v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zabezpečené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, nevyhnutné na jeho dôstojnosť a na slobodný rozvoj jeho osobnosti.“ Liberálne ideológie minimálneho štátu sú v rozpore s článkom 22, nakoľko odmietajú povinnosť štátu zabezpečiť občanom podmienky na dôstojný ľudský život, ktoré zahŕňajú právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, dôstojné bývanie, adekvátne vzdelanie, adekvátnu prácu či garantované právo zamestnať sa v národnom alebo štátnom podniku v prípade, že voľný trh adekvátne pracovné miesto nedokáže zabezpečiť. V kapitalizme (alebo nazvime ho odbornejšie, globalizovaná spoločnosť neskorého, neoliberálneho kapitalizmu) tieto práva nie je možné naplniť. V spoločnosti, ktorá je hodnotovo nastavená iba na generovanie zisku je jednoducho nemožné naplniť právo na dôstojný život pre každého. Vytvára sa opak – spoločnosť rozdelená na majetných a deklasovaných. Je úplne logické, že naplnenie čl. 22 je možné iba prostredníctvom socialistického presvedčenia. Žiaľ, na Slovensku existuje stále dostatok hlupákov, ktorí sa oháňajú ľudskými právami, pričom im absolútne nevadí, že globalizovaný kapitalizmus vo svojom celosvetovom rozmere nedokáže veľkej časti obyvateľstva planéty Zem zabezpečiť ani len tie najzákladnejšie potreby – bývanie, jedlo, šatstvo, dôstojný život. Namiesto toho sme svedkami ako ľudia pojedajú odpadky, žobrú, zapáchajú čo v obrovskom rozpore s tým, že oficiálne medzinárodné právo deklaruje – a to nielen na Slovensku, ale aj v tzv. vyspelých západných krajinách vrátane USA, ktoré sa pýšia liberálnou demokraciou ako vrcholom dejín. Aj preto som rád, že v ČR sa o socializme hovorí ako legitímnom politicko-filozofickom svetonázore. Verím, že časom sa to podarí aj na Slovensku…

Ale vráťme sa ešte k samotnému festivalu. Ekofilozof Josef Šmajs sa zaoberal konfliktom prírody a človeka z filozofického hľadiska a možné praktické riešenia navrhol Milan Smrž (obnoviteľné zdroje a lokálna energetika). Energetická sebestačnosť má však aj ďalší rozmer – sociálny a environmentálny. Nielenže šetrí prírodu, ale ak sa robí efektívne, zisk je možné prerozdeliť na sociálne a kultúrno-osvetové účely tak, ako to robia napríklad v Kněžicích, kde samotní občania rozhodujú o tom, kam sa zisk z usporenej energie investuje.

Odborníčka na monetárnu ekonomiku, ekonómka Květa Pohlhamer Lauterbachová priblížila auditóriu problémy globálnej ekonomiky a riziká kolapsu podložené na vysoko vedeckej úrovni. Podobne, ekonomicky ladenú prednášku mal aj Adam Votruba, ktorý poslucháčom priblížil paradox úroku. Mojim príspevkom bolo družstevníctvo ako alternatívnym spôsobom vlastníctva a kooexistencie. V závere vystúpil Pavel Matoušek s témou lokálnych mien ako alternatíve pre lokálnu ekonomiku (článok bol publikovaný na webe DAV DVA).

„Pokúšame sa nájsť originálne riešenia pre problémy,“ pripomenul Andrej Bóna (člen spolku Ceres) v dokumente Jakuba Fišera, ktorý si môžete pozrieť nižšie.

Na webe DAV DVA je k dispozícii aj moja prednáška o téme družstevníctva. Nadviazal som tak na kolegu Davida Diczházyho, ktorý sa tejto téme venuje predovšetkým po ekonomickej, ja skôr po filozoficko-politologickej stránke. V pomerne krátkom čase (pripravil som si prezentáciu až na hodinu) som musel zhrnúť čo to vlastne družstevníctvo je, druhy družstevníctva a predovšetkým dejiny, ktoré nadväzujú na tému, ktorej sa profesionálne venujem – utopizmu. Práve z vôd utopistov vzišlo aj družstevníctvo – predovšetkým od Charlesa Fouriera a Roberta Owena, ktorých odkaz som v stručnosti predstavil a nadviazal na slovenských zakladateľov družstevníctva Jurkoviča a Ormisa. Žiaľ, časovo som nestihol predstaviť príklady fungujúcich družstiev vo svete (s výnimkou vlajkovej družstevnej korporácie Mondragon), no podarilo sa aspoň slovenské družstvá, ktoré prežili ekonomickú transformáciu zo socialistickej na trhovo-liberálnu (kapitalistickú) ekonomiku. Taktiež som nezabudol pripomenúť, že družstvá by mali byť zvýhodňované štátom nakoľko na rozdiel od klasických firiem napĺňajú sociálnu a osvetovú funkciu pre občanov a taktiež napĺňajú prostredníctvom priamo-demokratického rozhodovania sociálne, občianske, ekonomické a ľudské práva na pracovisko.

Dúfam, že si tento blog prečíta mladý človek, ktorý bude rovnako inšpirovaný, ako som bol inšpirovaný aj ja po návšteve Moravy. Nič nedá človeku viac nádeje, než príklad fungujúcej komunity ľudí, usilujúcich sa o zmenu.

Mgr. Lukáš Perný, autor je filozof a kulturológ, člen o.z. DAV DVA, aktivista