Blog Lukáša Perného

„Drobné médium, ktoré necháva odkaz v malej forme,
ale s veľkou myšlienkou.“
— Eva Harmadyová, umelkyňa

„Medaila je fenomén, ktorý patrí k človeku, a znovu by sa mala do života vrátiť.“
— Mária Horváthová, kurátorka

19. septembra 2025 sa uskutočnilo otvorenie výstavy SLOVENSKÁ MEDAILA 2020 – 2025. 35 ROKOV ZDRUŽENIA MEDAILÉROV SLOVENSKA. Medaila a komorná plastika. Ide o pre kulturológa mimoriadne podnetnú výstavu, ktorá vznikla pod vedením kurátorky Márie Horváthovej. Tá na otvorení zároveň predstavila krátke dejiny slovenského medailérstva. Výstava je priam ideálna pre študentov a absolventov dejín umenia, kulturológie či priamo pre aktívnych výtvarníkov. Diela sú skutočne inšpiratívne a pestré.

Dodám, že medzi vystavujúcimi sú aj členovia Výtvarného odboru Matice slovenskej Marián Polonský a nedávno zosnulý Alexander Vika.

V modernistickej budove Slovenského rozhlasu vystavujú Daniel Brunovský, Peter Bukovský, Ľudmila Cvengrošová, Rozália Darászová, Alojz Drahoš, Peter Durbák, Vladimír Durbák, Ondrej Ďurian, Eva Dušenková, Gabriela Gáspárová-Illéšová, Eva Harmadyová, Jozef Karol Hoger, Štefan Hudzík, Stanislav Kiča, Janka Kolláriková, Jana Černá-Korkošová, Milan Kožuch, Karol Lacko, Milan Lukáč, Erna Masarovičová, Kliment Mitura, Štefan Novotný, Mária Paldaufová, Marián Polonský, Dušan Pončák, Ladislav Přítel, Branislav Ronai, Ivan Řehák, Martin Sabol, Milan Struhárik, Imrich Svitana, Juraj Szapara, Emőke Szilva, Miroslav Tomaška a Alexander Vika. Chýba však legendárny Ján Kulich, ktorého jednoducho nemožno ideologicky vyňať z dejín slovenského výtvarného umenia.

Výstava bola pripravená v kontexte 35. výročia Združenia medailérov Slovenska a predstavuje tvorbu žijúcich, ale aj nežijúcich či už netvoriacich členov, ako napríklad Erna Masarovičová, Karol Lacko, Jozef Karol Hoger, Dušan Pončák, Štefan Hudzík a Alexander Vika.

Mária Horváthová predostrela kontext slovenskej medaily na pozadí dejín. Zdôraznila, že združenie pôsobí pod Asociáciou voľných umelcov a kedysi malo až 100 členov. Kurátorka uviedla, že medaila v súčasnosti stráca takú vážnosť, akú mala v minulosti, no zároveň podotkla, že forma a účel medailového umenia sa dnes menia. Výstava je rozšírená o fenomén tvorivej plastiky.

Gabriela Gáspárová-Illéšová, ktorej tvorba so svojským sochárskym rukopisom „rozpráva príbeh človeka“, podľa kurátorky prekračuje okrúhly rámec medailí a dostáva sa na pomedzie drobnej komornej plastiky a sochárskeho objektu. Podobne pracuje aj Eva Dušenková so štvordielnym dielom Ecce homo, kde liata medaila korešponduje s fragmentmi farieb a kovov s emotívnym pôsobením, či Rozália Darászová, ktorá opúšťa formu kruhových medailí smerom k plakete – tváre vystupujú z neutrálneho pozadia. Liatá medaila je úzko spätá s autormi pôsobiacimi v Kremnici, kde je razená medaila stále na programe dňa.

Na hranici objektu medaily a šperku sa podľa kurátorky rozvíja tvorba Evy Harmadyovej – používa kruhový tvar, no posúva ho do priestoru (tematicky si vyberá napríklad práva žien). Ondrej Ďurian sa venuje tepanej plastike, liatej medaile Kliment Mitura, ktorý strieda portrét s prírodnými výjavmi (vtáci, oblaky), podobne ako aj Janka Kolláriková. K liatej a razenej medaile (priestorové, poschodové, vrstvené z liateho bronzu a farieb, medaila liata z krištáľového skla) sa radí Alojz Drahoš, ktorého diela sa tematicky viažu k internetu a populárnym médiám.

Razená medaila je podľa kurátorky najstaršou formou medailérskej tvorby a tradične je spätá s Kremnicou. Na výstave sú však zastúpení aj dvaja autori z Bratislavy – Marián Polonský, ktorého kurátorka nazvala „hľadačom krásneho tvaru“, nakoľko sa inšpiruje antikou a renesanciou, a Milan Lukáč, autor razených diel „s chvejivým grafickým rukopisom“. Štefan Novotný vystavuje razené diela, ale aj sadrové modely, ktoré „dopovedajú príbeh medailí“. Najmladší člen Branislav Ronai je figuralista, ktorý sa zameriava na realistickú figúru, rozloženie písma a kompozíciu. Z Kremnice prichádzajú aj autori Milan Kožuch (pamätné medaily, figurálne motívy) a Martin Sabol (pozlátené medaily, ľudské profily vystupujúce z neutrálnej hmoty). Kurátorka spomenula aj Petra Bukovského, ktorý má na výstave iba jednu aktuálnu medailu.

Kurátorka Mária Horváthová sa ďalej venovala dejinám medaily, ktoré sú spojené aj so zmenou materiálov. Tradične bola medaila vnímaná ako kovový predmet zo zlata alebo striebra, no súčasná doba preferuje aj iné materiály, ktoré s pôvodnou medailou nemajú nič spoločné (laserové rezanie akrylátového skla Juraja Szaparu, keramické diela Emőke Szilva, kartónové farebné objekty Miroslava Tomašku, prírodné motívy na pozadí medailérskej tvorby, sochárske diela kombinované s medailou Stanislava Kiču, objekty na rozhraní šperku a medaily či montované surreálne predmety Imricha Svitanu, montážne medaily z nájdených predmetov autora Deáka, figurálny triptych Petra Durbáka). Jana Černá-Korkošová zase využíva cieľavedome vyhľadávané predmety, ktoré spĺňajú tvarovú estetiku, filozofiu a emotívny odkaz obdobia. „Pred vami sa odohráva scéna, divadlo a film, citácie nájdeného predmetu,“ dodala kurátorka. V závere spomenula tvorbu Alexandra Viku s dôstojne reprezentatívnou ukážkou a surreálno-archetypálne formy Daniela Brunovského pretavené do chladného kovu.

Kurátorka na záver podotkla, že medaila už dnes neznamená iba bronz a striebro, ale často aj netradičné, niekedy až absurdné materiály. Nejde už iba o oslavu príležitosti, ale aj o široké témy dotýkajúce sa sociálnej a politickej situácie, etických problémov či vnútorných pocitov a spomienok človeka.

35 ROKOV ZDRUŽENIA MEDAILÉROV SLOVENSKA, výstava umelcov v Slovenskom rozhlase