Blog Lukáša Perného

Čisto ľudské možné docieliť iba národným. 

13. mája 2025 sa v meste Rožňava konala prvá časť osláv 230. výročia veľkého filozofa, slavistu, spisovateľa, vedca, humanistu, Slovana a Slováka, rodáka z Kobeliarova PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA. Na podujatie prišla aj verejno-právna televízia, ktorá zrealizovala živý vstup a reportáž. Podujatie organizoval Dom Matice slovenskej v Rožňave v kooperácii s mestom a miestnymi vzdelávacími inštitúciami. Oficiálna reportáž bude čoskoro na webe Matice. Na blogu Pravda prinášam špeciálne videomix z reportáží, živého vstupu, ale aj ilustračné zábery z podujatia. Nižšie viac.

Viktor Timura v knihe GENERÁCIA VŠESLÁVIE zdôrazňuje, že Šafárik vytvoril monumentálnu epopej dejín Slovanov, s vnútorným etnickým a geografickým členením, s vymedzením jednotlivých kmeňov, podal ich základnú charakteristiku v historickom, etnografickom, geografickom, jazykovom a kmeňovom určení čím dokázal, že sú európsky (v jeho ponímaní indoeurópsky) národ. Šafarik bol – slovenský, v Čechách naturalizovaný básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor. Rozvíjal bohatú činnosť na pozíciách slovanskej vzájomnosti. Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky. Slovenčinu považoval za samostatný slovanský dialekt, pripúšťal však aj rozvoj slovenčiny ako spisovného jazyka. Počas svojho života pracoval niekoľko rokov ako riaditeľ srbského pravoslávneho gymnázia v Novom Sade. Významnejšie však bolo jeho pôsobenie v Prahe, kde sa usadil v roku 1833. Stal sa priekopníkom slavistiky a významnou postavou českého i slovenského národného obrodenia. Zdôrazňoval jednotu Slovanov v národnooslobodzovacom boji, ale zároveň vyzdvihoval svojbytnosť Slovenska a Slovákov ako etnickej skupiny a vyčlenil ich geografický priestor. Venoval sa tiež literárnej tvorbe. Vo svojom vedeckom výskume sa Šafárik primárne zameral na najstaršie dejiny slovanských národov. Je autorom dvoch monumentálnych prác – Slovanské starožitnosti (1837) a Slovanský národopis (1842). Pavol Jozef Šafárik sa založenia Matice slovenskej nedožil, ale sám bol matičiarom, keďže bol aktívnym členom Matice českej a Matice srbskej. Inicioval vznik Matice slovenskej. Podobne ako Kollár, aj Šafárik ovplyvnil národné hnutia, spisovateľov a filozofov v ďalších slovanských krajinách, predovšetkým na území Juhoslávie (napr. Srbsko a Slovinsko).

Zaujímavosti o Šafárikovi:

• akési všeslovanské uvedomenie získal v rodnom kraji, ale aj v Kežmarku, rozvíjal ho aj v Jene, výrazne ho ovplyvnil Jungmann
• nadchol sa tiež Schillerom, Goethem, ale aj chápaniu zmyslu literatúry, prekladal Schillera a Aristofana, inšpiroval sa aj Aristotelom
• výrazne bol podobne ako Kollár ovplyvnený filozofiu dejín Herdera (filozofia striedania kultúr), ktorý veštil veľkú mierovú budúcnosť Slovanov
• vyústením Šafárikových a Kollárových ideí v praxi bol vznik Československa či Juhoslávie
• Šafárikovi kolegovia a priatelia Palacký a Kuzmány sú na počiatku svojej tvorby zaradení ku GENERÁCII VŠESLÁVIE, avšak kým Palacký prešiel k ku koncepci ČECHOSLÁVIE, Kuzmány sa priklonil ku koncepcii štúrovcov
• Šafárik podporil Štúra, aj ked nechcel ohroziť jednotu Čechov a Slovákov – a to, uvedením 10 zvláštnosti slovenského jazyka oprávňujúcich ho k samostatnosti
• Šafárik vytvoril utopickú víziu lepšej budúcnosti národov, ktoré sa vzájomne rešpektujú a spoznávajú prostredníctvom národných kultúr, pamätné je jeho je heslo: Čisto ľudské možné docieliť iba národným. 

Na jeseň sa pripravuje špeciálna medzinárodná konferencia MATICE SLOVENSKEJ a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky k téme druhej vlny národného obrodenia (resp. GENERÁCII VŠESLÁVIE, ktorú tvorili okrem Šafárika aj Ján Kollár, Karol Kuzmány, František Palacký či Samuel Tomášik). Ambíciou bude poňatie slovanského a európskeho rozmeru vplyv tých osobností. Uskutoční sa 11 až 12. septembra.

Hlavným cieľom medzinárodnej konferencie teda bude komplexné vedecké spracovanie medzinárodného vplyvu druhej generácie národného obrodenia, jej ideového dedičstva v slovanských krajinách (Srbsko, Slovinsko, Česko, Chorvátsko, Bulharsko, Poľsko atď.) a praktickej realizácie Kollárovsko-Šafárikovskej vízie kultúrnej spolupráce slovanských národov, ktorá viedla až k vzniku Kongresu Matíc. Výstupom z konferencie bude publikácia „Premožitelia času II.