„Smrť je len nenávratno. Iba zabudnutie je koniec života…,“ napísal Ladislav Novomeský v jednej zo svojich básní. Jeho nasledovník Vladimír Mináč zdôraznil, že úlohou Matice slovenskej je organizovať kultúrnu pamäť národa. Odhaľovanie pamätných tabúľ, búst či pamätných izieb má slúžiť predovšetkým budúcim generáciám, aby nezabudli na veľké osobnosti, ktoré sa dokázali obetovať pre ušľachtilú ideu.
V prípade Novomeského a Horvátha môžeme hovoriť o obrovskej životnej tragédii dvoch významných osobností, ktoré sa zlatými písmenami zapísali do dejín slovenskej literatúry, kultúry, ale aj školstva, zahraničných vecí či samotnej slovenskej štátnosti, no „odmenu“ dostali v podobe vykonštruovaných procesov v 50. rokoch. Spája ich mesto Senica, ale aj pobyty v Prahe a Bratislave, láska k modernému umeniu a literatúre, aktivita na prvom Kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, participácia na Vianočnej dohode a ilegálnej Slovenskej národnej rade, budovaní vojnou zničenej republiky, medzinárodný význam pri povojnovom usporiadaní krajiny a napokon silné humanistické a vlastenecké presvedčenie. MS, Inštitút ASA, Spoločnosť Ladislava Novomeského v spolupráci s ďalšími inštitúciami. Okrem odhalenia búst pripravila tiež konferenciu, raritné filmové dokumenty a rozsiahle vedecké články pre Matica.sk.
Televízia SEN spracovala aj video z odhalenia busty Ivana Horvátha:
Kompletný záznam:
Týchto ľudí netreba ľutovať. Zomlel ich systém... ...
Všetci sa priznali k tomu čo neurobili,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty