Blog Lukáša Perného

Matica slovenská si pripomenula spomienkovým kolokviom storočnicu redaktora, žurnalistu, bojovníka za slovenskú národnú zvrchovanosť Romana Kaliského. Podujatie  inicioval najmä správca Matice a šéfredaktor SNN Maroš Smolec, ktorého otec, Ján Smolec, s Romanom Kaliským priamo spolupracoval a ktorý sa taktiež podujatia zúčastnil spolu s dcérou Romana Kaliského, dramaturgičkou a bývalou poslankyňou Gabrielou Kaliskou. Kaliskej bola odovzdaná Mimoriadna cena Matice slovenskej pre Romana Kaliského IN MEMORIAM. Podujatia sa ďalej zúčastnili také osobnosti ako kulturológ Vincent Šabík, politológovia Eduard Chmelár a Roman Michelko, architektka Marta Kropiláková, bývalý diplomat a veľvyslanec Marián Servátka, sociológ a nadšenec histórie Jozef Schwarz, básnik, recenzent, prekladateľ Jozef Čertík, politik SNS Maroš Borza, prozaik a cestovateľ Pavol Fabian, spisovatelia Dušan Mikolaj a Pavol Dinka a mnohí ďalší.

Podujatie uviedol Maroš Smolec po ktorom mal príhovor predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper, ktorý vo svojom príhovore spomenul osobné stretnutie s Romanom Kaliským.

„Štúrovci sa narodili 1822, Mináč sa narodil 1922, Kaliský 1922… je to zaujímavé… páči sa mi tiež na ňom to, čo na Mináčovi. Je to skvelý literát, ale nie je to vnútorne deštrukčný človek, čestný, pokojný a vyrovnaný. Zaslúži si byť na národnom panteóne… Kaliský a jeho generácia bola silná… zanechali pre nás predovšetkým cestu slovenskej demokratickej štátnosti, na demokratickyćh a humanistických princípoch, nie na princípoch krajnej pravici… aktívny aj pri vzniku SR, ktorá existuje dodnes… našou úlohou je aby sme dielo našich predkov, od štúrovcov, ich nasledovníkov až po posledné ohnivko národnej reťaze si zachovali a udržali to preto, aby naša štátnosť nebola formálna, ale obsahovo bola úprimná, skutočná a neslúžila cudzím záujmom…“ zdôraznil Gešper.

Hlavným rečníkom podujatia bol profesor Jozef Leikert, autor rozsiahlej knihy o Kaliskom Cesta búrnym storočím, ktorú vytvoril s Máriou Mackovou a má neuveriteľných 616 strán. Priblížil Kaliského ako širokospektrálnu osobnosť, ako žurnalistu, filmára, spisovateľa a napokon aj bojovníka za slovenskú suverenitu.

O pôsobení Kaliského v Matici slovenskej referoval matičný historik Radoslav Žgrada a ukážky z Kaliského tvorby vybral a prečítal autor blogu, ktorý zároveň pripravil malú výstavu o Kaliského živote a tvorbe.

Pôsobivý prejav mal aj docent Eduard Chmelár, ktorý zdôraznil, že Roman Kaliský je jedným z otcov zakladateľov štátu, excelentný žurnalista a taktiež bojovník za slovenskú suverenitu.

Kde hľadať ideové zdroje zakladania štátu? Tuto to nájdete, všetky tie hlboké myšlienky… Nikto z prezidentov nevedeli… z čoho pochádza pozdrav prezidentov SLOBODA A SLÁVA. On to prevzal od Sama Chalupku. To sú tie nuansy, na ktoré musíte byť hlbšie vzdelaný. Keď zakladáte štát, dávate mu symboly, ktoré robia štát štátom a na to bol Kaliský ako stvorený.

Chmelár zdôraznil, že Kaliský bol v žurnalistike významný ako Sokrates vo filozofii. Svoju úvahu neskôr publikoval na sociálnych sieťach. Na Kaliského spomínal aj Roman Michelko, ktorý poukázal na potrebu vydania Kaliského tvorby, predovšetkým reportáží. Na Kaliského spomínal aj kulturológ, profesor Vincent Šabík. Zdôraznil jeho význam pre žáner reportáže. Poukázal na súčasnú cenzúru a širší kontext Slovenska ako krajiny, kde sa zrážajú rôzne záujmy.

Zásadný bol aj prejav Maroša Smolca, ktorý vysvetlil Kaliského kritiku Matice spojenou s bývalými vedeniami Matice a očistný proces, ktorý začala súčasná generácia matičiarov:

Matica slovenská prešla od roku 2008 očistou mena, generačnou očistou, do vedenia prišli mladí ľudia, časť národného pokladu sme zachovali a je v dobrých rukách. Sto Hložníkových obrazov je vystavených v rozhlase, zadarmo. Celý zlatý národný poklad máme uložený v Matici slovenskej, ale žiaľ tú finančnú časť sme už nedokázali vytiahnuť… ale stále pracujeme v súdnych procesoch poškodených ľudí, ktorí vkladali peniaze do tejto nadácie. Stále tie procesy trvajú. V tomto mal Kaliský pravdu, že to bude problém a opäť sa jeho slová potvrdili. Ale verím, že by túto medailu dnes prijal, pretože sme prešli očistným procesom.

V závere Marián Gešper zdôraznil, že storočnice sú dobre aj preto, že sumarizujú veľa faktov, ktoré sú zároveň zaznamenané aj pre budúcich bádateľov.

A na záver niekoľko Kaliského citátov:

Východisko z našej terajšej spoločenskej krízy sa dá nájsť len v demokratickom dialógu za najširšej plurality názorov. Takýto dialóg však môže prebiehať len v podmienkach úplnej rovnoprávnosti všetkých partnerov v slobodnej spoločnosti. No sloboda jednotlivca sa musí, prirodzene, končiť tam, kde sa dotkla slobody, práva a bezpečnosti iných… vzájomná občianska úcta a tolerancia, a tým aj života schopná socialistická spoločnosť…“ (list Gustávovi Husákovi

Dejiny sa nikomu ospravedlniť neprídu, ani sa nebudú ponáhľať, vracať či opakovať.

Zákon o zachovaní energie neplatí len vo fyzike, ale aj v dejinách národov. Veď naše dejiny – dejiny žiadostí, ponôs, memoránd, deklarácií, dohôd, ale aj povstaní – sú nepretržitou reťazou politických prehier a porážok. Zachovali sme sa tu, medzi Dunajom a Tatrami, napriek protivenstvám histórie ako živý dôkaz toho, že porážky neznamenali a neznamenajú zánik.

Memorandum národa slovenského by nám sotva čo malo povedať, keby Slovenskom dnes napriek všetkým mravným, ekonomickým a sociálnym patáliám nehýbala základná otázka národného bytia, sformulovaná už nielen do programu, ale priam do hesla: Za tú našu suverenitu! Dejinný pokrok tu teda očividne je…

Keď počujem, že politika je umením možného, vždy sa vo mne niečo ozve. Lebo ak je naozaj umením, potom sa musí v kritických chvíľach pokúšať aj o nemožné, zdanlivo nemožné. Nemôže sa uberať len cestou praktických možných krokov: dnes tak a zajtra možno inak, podľa toho, do čoho nás bude „reálna situácia“ tlačiť. Politika musí ísť za víziou veľkého cieľa.