Vízia Marinaleda – dedina bojujúca proti neoliberálnej globalizácii - Blog Lukáša Perného - Blog

Vízia Marinaleda – dedina bojujúca proti neoliberálnej globalizácii

27. mája 2018 14:42, Prečítané 4 851x, PhDr. Lukáš Perný, PhD., kultúra regiónov, politika, spoločnosť

Ostrovčeky komunizmu, ako nazýva francúzsky filozof Louis Althusser „chyby v matrixe,“ miesta, kde neexistuje vykorisťovanie, skutočne existujú. Nedávno som pre DAV DVA písal o projekte energeticky sebestačnej obce Kněžice, predtým o družstevníctve ako kooperatívnej forme svojpomoci, dnes to bude projekt Marinaleda – obec v Andalúzii, ktorá dokázala na 25 km², že iný svet je možný a zaviedla lokálnu kolektivistickú ekonomiku, lokálny komunizmus.

Ako píšu autori článku na stránke A2larm, Marinaleda je „zhmotnená utópia, ostrov pozitívnej deviácie.“ (pozri bližšie 1a) Je to návod na prežitie v čase krízy globálneho kapitalizmu. V Marinalede nemajú žiadnu políciu a ani žiadnu kriminalitu, nepoznajú hypotéky, nepoznajú nezamestnanosť, funguje tu priama/ľudová demokracia, ekologické princípy, ekonomická rovnosť, možnosť uplatnenia práva na bývanie pre chudobných, kolektívne vlastníctvo a súkromné vlastníctvo iba v minimálnej miere. Za domy platia nájom 15€ mesačne a to všetko vďaka družstvu Cooperativa Humar – Marinaleda, ktorého zisk je investovaný do obce. Obec pomáha finančne dôchodcom aj matkám s deťmi. Obec má vlastnú školu, ktorá ignoruje oficiálny vzdelávací systém (ktorý považuje za škodlivý), vlastné kúpalisko a vlastné divadlo, kultúrny dom, v ktorom sa organizujú koncerty, divadelné inscenácie či premietanie filmov. (pozri bližšie 1b) Za verejné služby nikto neberie peniaze. Družstvo pestuje artičoky, fazuľu, bôb, brokolicu, paradajky, papriku a ďalšie plodiny, ktoré nahradili pšenicu. Podobnosť k Utópii Thomasa Mora ukazuje aj dominancia poľnohospodárstva a rurálneho spôsobu života. Obec vedie revolucionár a starosta obce, Juan Manuel Sánchez Gordillo.

Bližšie článok na DAV DVA

Marinaleda leží na Juhu Španielska, v údolí Campina; okolí olivových plantáží a zelených kopcov. Na múroch v obci nájdete symboly myšlienok, ktoré internacionalisti a komunisti vyznávajú: mier, solidarita, antifašizmus, práca, sociálna revolúcia, komunita, bratstvo, antikapitalizmus, vízia beztriednej spoločnosti a víziu utópie ako regulatívnej idey, ktorú sa obyvatelia pokúšajú „zhmotniť.“ Na radnici mesta je znázornený portrét kubánskeho revolucionára Ernesta Che Guevaru.

Komunistická obec Marinaleda dokazuje, že iný svet je možný už dnes, a to na úrovni mikrokomunít a pri obrovskej kolektívnej sile a vôli. Bude to asi naozaj tak, že kým v 18. storočí bol jazyk revolúcie Francúzština, v 19. Nemčina, v 20. Ruština… v 21. Španielčina (ako mi pri jednom z rozhovorov pripomenul kolega Branislav Fábry). Všetko tomu totiž skutočne nasvedčuje. Nie je to len bolivaristické hnutie, participatívne rozpočty v juhoamerických mestách, aktivity prezidenta José Mujicu, projekt Mondragon, ale aj mnohé ďalšie, nepoznané projekty nového socializmu pre 21. storočie. Mikro-komunizmus v Marinalede je tak atraktívnym, že sa dostal aj cez chápadlá ideologickej cenzúry takého manipulatívneho pravicového denníka ako je Penťácke SME či bulvárne Topky V roku 2013 o nej písala dokonca Česká televízia, ktorá v poslednom čase chŕli masovú antikomunistickú propagandu. Na druhej strane, akonáhle sa o podobný raj na Zemi začína zaujímať mainstream, automaticky hrozí riziko zneužitie ušľachtilej myšlienky na to, aby z podobnej obce urobili iba konzumné eldorádo, výstavnú skriňu pre turistov, niečo exotické, čím návštevníkom unikne posolstvo celého zmyslu projektu. (pozri pozn. A)

Príbeh mesta sa začína zvolením dnešného starostu Juan Manuel Sánchez Gordillo, ako poslanca andalúzskeho parlamentu v roku 1979 a následnou tvrdou rebéliou proti Frankovej diktatúre – nastali okupačné štrajky, obsadzovanie palácov, železničných staníc, blokády diaľnic a protesty.

V roku 1980 zorganizovali hladovku proti hladu (zapojilo sa do nej 700 dedinčanov). Výsledok prišiel v roku 1991, kedy andalúzska vláda pridelila obci Marinaleda 12 hektárov poľnohospdárskej pôdy, ktorá bola pôvodne vo feudálnom vlastníctve kráľovskej rodiny. Tu začína príbeh družstva Cooperativa Humar – Marinaleda, ktoré zabezpečilo väčšinu zamestnanosti v obci aj dôstojný život pre obyvateľov obce.

Gordillu nazývajú aj ako španielskeho Robino Hooda – keď v roku 2008 prepukla finančná kríza v Španielsku prišlo tisíce ľudí o prácu a tým pádom aj základné životné potreby. Gordillo organizoval nájazdy na preplnené supermarkety, kde protestujúci brali základné potraviny a zhromažďovali ich do miestnej potravinovej banky pre chudobných. Isteže, nie je to zrovna najideálnejší scenár, ale v čase krízy to bola nutnosť. Gordiloo sa bránil nasledujúcimi slovami: „V našej krajine existuje veľa rodín, pre ktoré je obyčajné jedlo luxus. V 21. storočí je to hanba. Jesť sa musí, o tom nemožno špekulovať.“

Počet obyvateľov Marinalede je 2700 a takmer každý tu pracuje, predovšetkým v uvedenom poľnohospodárskom družstve za rovnakú mzdu – 47€ za 6 a pol hodinový pracovný deň (dvojnásobok minimálnej mzdy v Španielsku). Od populárnej Utópie filozofa Thomasa Mora, kde bol stanovený 6 hodinový pracovný deň, tak Marinaledu delí len pol hodina. Pracovný týždeň má 35 hodín a všetko čo sa v družstve vypestuje skonzumujú obyvatelia alebo sa predáva ďalej. Peniaze sú reinvestované do rozvoja obce. Marinaleda je rajom nielen pre socialistov, ale aj pre ekologicky zmýšľajúcich, nakoľko družstvo aplikuje aj environmentálnu šetrnosť. Bankové exekúcie, ktoré hrdúsia aj ľudí na Slovensku pripravili mnohých Španielov o domovy.
Gordillo ponúkol miestnym obyvateľom možnosť postaviť si vlastné domy z prostriedkov radnice – jedinou podmienkou je, že dom nepredajú za účelom zisku. (1) V Marinalede je teda zabezpečená ekonomická sebestačnosť, samospráva, priama demokracia, komunistické výrobné vzťahy a environmentálne zameranie. Samospráve podlieha v obci aj školstvo, zdravotníctvo, bytová politika. V obci nemajú priestor žiadne nadnárodné korporácie, v rámci súkromného vlastníctva sú tolerované sú len malé rodinné podniky. Wi-fi pripojenie v obci je zdarma. O obec sa zaujíma a komunikuje s ňou aj hnutie Occupy a španielske Indignados.

Politicky je obec ovládaná ľavičiarmi (Zjednotená ľavica a sociálni demokrati), 2-3 krát do roka sa koná ľudové zhromaždenie, ktorého sa zúčastňujú obyvatelia obce. Ide teda o naplnenie Rousseuaovho sna priamej demokracie.
Pozitívna zmena sa šíri ďalej. Neďaleko od obce vznikol družstevný statok Somonte a v nedávnych voľbách ovládli Madrid a Barcelonu ľavicoví poslanci. Uvidíme, aké vízie nám hispánska kultúra ešte v budúcnosti „Musíme prehodnotiť hodnoty spotrebnej spoločnosti, ktoré záležia len na peniazoch, sebectve a individualizmu. … Marinaleda je malý príklad, ale naše skúsenosti sa budú šíriť po celom svete. Privatizácia je slogan, pri ktorého počutí musíme všetci vyjadrovať odpor.“ (2)
Juan Manuel Sánchez Gordillo, predák radikálnych odborárov, poslanec andalúzskeho parlamentu, človek, ktorého cesta dokazuje všetkým kritikom, že utópia sa môže stať realitou už v dnešnom svete.

Bližšie článok na DAV DVA

Odporúčané a použité zdroje: