Výber z myšlienok, úvah, meditácií, citátov, ktoré ma zaujali a noviniek z môjho života, ktoré už po tretí krát uverejňujem mimo sociálnej siete Facebook.

***

Facebook, sociálne siete sa postupne snažím eliminovať zo svojho života, nakoľko prinášajú iba stres, nedorozumenia, okrem toho sa začína prejavovať cenzúra príspevkov, zamorenie odpornou reklamou, falošnými profilmi, udavačmi a kadečím možným. Preto svoje myšlienky sumárne zverejňujem na svojom blogu, kde snáď pretrvajú… Preto zverejňujem opätovne aj nasledujúcu správu:
Važení fanúšikovia, priaznivci, ale aj nepriatelia, troll profily, ospravedlňujem sa všetkým, ale už asi 2 roky nepotvrdzujem žiadosti o priateľstvo nakoľko sa z Facebooku stalo nepríjemné miesto plné rôznych sociopatov. Overiteľnosť autentických profilov je čím dalej tým ťažšia a preto už potvrdzujem priateľstvá iba vo výnimočných prípadoch. Za ten čas sa mi tu nahromadilo vyše 900 žiadostí, často však bez akéhokoľvek udania dôvodu, bez zanechania odkazu a pod. Navyše, žijem…e v tak chorej dobe, že si vás môže zmazať aj človek, s ktorým trávite 24 hodín denne, takže preto lámem nad asociálymi sieťami, teda najmä v komunikácii a sporoch vyvolaných vzájomným nepochopením, palicu. Preto aj odmietam hry na internetových priateľov. Nepovažujem za fér, ak ja zverejním svoje pravé meno, a niekto so mnou komunikuje cez falošný profil, aby ma napríklad pourážal či vyprovokoval. Nikdy som nepôsobil anonymne. Ak mu to však urobí radosť, tak mu to prajem, avšak bez mojej účasti. Mnohé mená som z rôznych dôvodov zmazal (či už preto, že si s nimi nepíšem alebo sa jednoducho nestotožnujem z ich pohľadom na svet, ktorý je v prísnom rozkole s tým mojim). Cením si každého jedného priaznivca, no formálne priateľstvo na Facebooku už pre mňa z viacerých dôvodov nič neznamená. Takže prosím nehnevajte sa na mňa, a skúste pochopiť moju situáciu. Verejné príspevky sú k dispozícii aj bez Facebookového priateľstva. Je mi trápne, že som si kedysi počas éry koncertovania popridával stovky ľudí, ktorých už teraz nechcem mazať, no dalších pridávať nebudem. Mrzí ma to najmä pre ľudí, ktorí mi naozaj držia palce. Verím, že sa raz stretneme naživo, čo má podľa mňa oveľa väčší zmysel.

Hypermoderna a smetné koše

Bezdmovci na stanici

Každý jeden deň stretávam desiatky ľudí vyberať smetné koše, v ktorých ľudia hľadajú potraviny. Nedávno asi 15 ročný chlapčisko na polorozbitom bicykli pozeral, čo nového v smetiackoch. Haló, páni modrí demokrati! Tí ľudia v 21. storočí pojedajú odpadky …to je tá vaša sloboda a liberálna demokracia? Bojovať za rovnosť šancí pre každého obyčajného človeka považujete za totalitné, no legálne vnucovanie podvodu, cez pánov podnikateľov, marketing a reklamy – to je podľa vás slobodné a demokratické. Liberálni demokrati sú jedna pokrytecká banda. V korporátnom kapitalizme existuje jediná sloboda – sloboda okrádať, vykorisťovať a brať ľuďom aj zbytky ľudskej dôstojnosti. Sloboda pre pánov kapitalistov, bankárov, úžerníkov a korporátnych prisluhovačov, a pomalá smrť pre novodobých otrokov.

*************

„Avšak umlkni tichá, na budoucnost patři, žalosti,
osluněným rozptyl mráčky myšlének okem.
Najvětší je neřest v neštěstí láti neřestem,
ten. kdo kojí skutkem hněv nebe, lépe činí.
Ne z mutného oka, z ruky pilné naděje kvitne,…
tak jen může i zlé státi se ještě dobrým.
Cesta křivá lidi jen, člověčenstvo svésti nemůže,
a zmatenost jedněch často celosti hoví.
Čas vše mění, i časy, k vítězství on vede pravdu,
co sto věků bludných hodlalo, zvertne doba.“
Jan Kollár, Slávy dcéra, Předzpěv

************

Citáty a hudba

„Zmeniť podstatu, která je tebou? Ty jseš ty, vzor ve vesmíru s přidelenou rolí. Osud tě stvořil takým, jaký jseš. … Všechno probíha tak, jak je určeno osudem. Neviní vyseli i dřivé a lidé sa ptali jak se to mohlo stát. Ať už jsi přáni naplánuješ jak budeš chtíť, vždy to takhle skončí. Si částí struktury, ať udělaš cokoliv, struktura se obnoví podle vzoru a nová vlákna zacelí místa, které ses snažil porušit.“ Edna Mayne Hull – Šesté přání

„Prepáčte prosím, utriem si slzy z očí, ktoré vidia, že už niet čomu veriť. Ich mysle sú sivé, niet tieňov vo svete, ktorý stratil dôveru. Sedím na vrchole bieleho oblaku a hľadám niekoho, komu môžem, dôverovať. Meníš svoju myseľ, ako tak prechádzaš časom. Pochopiť steblá, v ktorých sú napísané zákony sveta, ktoré hovoria musíš! Existujúce písomné zákony, ktoré hovoria: musíš! S unavenými očami nasleduješ muža, ktorý má v rukách transparent s nápisom: „Prach ku prachu.“ Zistíš, že jeho cesta je nesprávna a že niet tieňov vo svete, ktorý stratil dôveru. Utekáte ďaleko, kedysi ráno… videli ste utekať.. a ideme preč, a preč… niekde ďaleko. A slnko vychádzalo…“ (Phil May, Dick Taylor, Wally Waller)

TVORBA

Zo života novej knihy

Juraj Vrablanský a Lukáš Perny s DAV DVA a knihou Kultúrna revolúcia Laca Novomeského

Práve som ručne vyplnil 50 obálok adresovaných slovenským knižniciam, do ktorých vložím svoju knihu. Kultúrna revolúcia Laca Novomeského sa tak dostane do knižníc, z ktorých mnohé ako povereník pre školstvo a osvetu Novomeský sám zakladal. Kniha bude odoslaná nielen do knižníc veľkých miest (Trnava, Nitra, Žilina, Košice, Bratislava), ale aj do regiónov ako Gemer, Hont, Zemplín, Kysuce, Spiš, Malé Karpaty, Horná Nitra, Orava, Považie, Tekov, Turiec, Vihorlat alebo Žitný ostrov – mestá ako Humenné, Novomeského rodná Senica, Trebišov, Dolný Kubín, Bardejov, Svidník, Lučenec, Fiľakovo, Rožňava, Veľký Krtíš. Dva kúsky poputujú aj do bratskej českej republiky a niekoľko kusov do knižníc univerzitných a samozrejme knižnice národnej. 50 kusov zo 150 kusového nákladu tak venujem osvete. 30 kníh bolo venovaných Spoločnosti Laca Novomeského a 30 už teraz rozdaných osobnostiam a inštitúciám. Na prezentáciu knihy tak zostane okolo 40 kusov, takže človek sa ani nenazdá a 150 kníh je fuč…samozrejme, všetky knihy sú darované. S pomocou Juraja Janošovského tak odošleme tieto knihy tam, kde si nájdu svojich čitateľov. To bude moja malá kultúrna revolúcia.

Lukáš Perný: Kultúrna revolúcia Laca Novomeského

Kultúrna revolúcia Laca Novomeského: Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike

Kniha Kultúrna revolúcia Laca Novomeského nepredajne vystavená v Bratislave

Monografia s názvom Kultúrna revolúcia Laca Novomeského s podtitulom Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike skúma dielo slovenského básnika, politika, novinára, kritika, komunistického intelektuála, spoluzakladateľa skupiny DAV a povereníka pre školstvo a osvetu (1945-1950) Ladislava Novomeského. Cieľom práce bolo ucelene opísať Novomeského koncept spoločenského rozmeru kultúry, vzdelávania, vedy, náboženstva a umenia v socializme a zachytiť ako sa vyvíjali a formovali jeho postoje ku kultúre. A to z rôznych hľadísk – filozofického, politického i estetického. Iným delením je hľadanie súvislostí v štyroch dimenziách – internacionálnom, slovanskom, československom a národnom – slovenskom. Integrálnym doplnkom je prehľad jeho postojov a interpretácie historických a súdobých osobností svetovej i domácej kultúry. V textoch sa premieta aj historický kontext Novomeského pôsobenia od 20. do 70. rokov 20. storočia a celá kapitola venovaná praktickému pôsobeniu v úlohe povereníka (1945-1950).

 

Hudba

https://www.facebook.com/marek.stupavsky/videos/10208284175678883/

Marek Stupavský a Lukáš Perný hrajú Bacha s bicími

Verše a slová

Okamih

„Bergenstein stál okolo polnoci na poli. Teplý jarný vietor mu vial do dlhých havraních vlasov a pripomenul mu tú chvíľu, keď pocítil šťastie. Spomenul si na Margaret, ako tak nevinne hľadela na modrú oblohu, ako ho jej modré oči objímali láskou a nehou. Ako nadpozemská rozprávková bytosť dýchala vôňu žatvy a slnečné lúče ju bozkávali na tom krehkom odhalenom tele. Bergenstein vtedy cítil, že na tento moment do smrti nezabudne. A tak sa aj stalo. Tá chvíľa zmizla nenávratne v… minulosti. Boli mladí študenti, budúcnosť bola ďaleko a prítomnosť bola tak sladká. Teraz je všetko inak. Margaret sa práve pripravuje na týždňový pobyt v Rakúsku, kde opatruje jednu majetnú staršiu nevládnu pani. Tá paní má peňazí mnoho, no Margaret je jej jedinou blízkou osobou. Margaret je sama, lebo na rodinu nemá čas. Bergenstein, vtedy mladý umelec, ktorého zaujímala iba muzika a obrazy, dnes zničený účtovník v korporácii. Bol víkend, a mal čas na spomínanie. Spomínal na tie časy nevinnosti, spomínal na tú chvíľu, keď v rukách držal jej krásne ryšavé vlasy. Akoby sa v jeho rukách na chvíľku naozaj objavili. Suché konáre stromov sa zlovestne ohýbali vo vetre a mesto v panoráme svietilo ako jeho spomienky. Boli priďaleko. No ten pocit ho tak príjemne pohľadil…“ (ukážka)