Blog Lukáša Perného

Koniec roka 2025, čas bilancovať. Začnem od konca.

Podarilo sa konečne vydať knihu Novomeský & Horváth: Velikáni literatúry a politiky, zo Senice do sveta (informovala aj TASR), ktorú sme uviedli tesne pred Vianocami ako zavŕšenie roka (vydavatelia Matica slovenská a Spoločnosť Ladislava Novomeského). Uviedli sme ju hneď tri krát (v Matici, v Klube NOVÉHO SLOVA a v SZPB, plánujeme ešte Prahu, Senicu a Martin).

Predtým sa podarilo zrealizovať podujatie k výročiam literárnych vedcov Stanislava Šmatláka a Alexandra Matušku, no september bol symbolom veľkej medzinárodnej konferencie venovanej Kollárovi, Šafárikovi a druhej vlne národného obrodenia zvanej tiež GENERÁCIA VŠESLÁVIE. V októbri sme odvolili staronového predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera.

Toho roku sme si tiež pripomenuli 120-ročnicu spisovateľa Františka Hečka, 130-ročnicu výtvarníka moderny Mikuláša Galandu a Dr. Clementisa na podujatí k novej knihe Ľuba Olacha. Pamiatku Dr. Clementisa sme si uctili aj vyhlásením Matice slovenskej k snahám o premenovanie jeho ulice v Bernolákove.

Vyšla ROČENKA DAV DVA 2024/25, ktorá vyvolala zemetrasenie medzi tými, ktorí nás nenávidia, a to je dobre 🙂 Každopádne ročenka zosumarizovala aj všetky podujatia na poli úcty k ľavicovo orientovaným štáto-tvorným osobnostiam zrealizovaných v kooperácii Matice, SZPB, Nového SLOVA, Inštitútu ASA, Spoločnost Ladislava Novomeského, Spolku slovenských spisovateľov a ďalších organizácií. V kontexte zahraničia sa podarilo nadviazať mediálne a kultúrne spolupráce DAV DVA s Kazachstanom, Čínou a Kubou.

Boli samozrejme aj ďalšie útoky. Bolo ich niekoľko. Od sledovania a prenasledovania (až k dverám) cez anonymné maily až po napadnutie. Útoky boli aj na Maticu slovenskú, a paradoxne od tých „našich“, čo ma doviedlo k úvahe, že kretén môže byť v akomkoľvek politickom stáde, ale tí v našom sú v podstate nebezpečnejší, než tí druhí, lebo od tých sa to dá čakať. Na DAV DVA zaútočila Nadácia Zastavme korupciu, strana Progresívne Slovensko, bývalý šéf NAKA, eseťácke mimovládky a la Gerulata a rôznorodé médiá. Bolo toho veľa, ale pozitívom je, že stanovisko DAV DVA prvý raz v dejinách uverejnila TASR a jedna maďarská redakcia sa nám dokonca ospravedlnila a uverejnila opravný článok, a to dokonca v maďarčine (centrála PS totiž poslala očierňujúci text zámerne do maďarskej redakcie TASR, zrejme s cieľom ovplyvniť maďarské voličstvo). Všetko sa postupne mení, snáď aj k lepšiemu. Chceli nás vymazať, ale stále sme tu, dokonca sa aj obnovila redakcia.

Úspechy boli aj na poli výtvarného umenia. Po ukončení výstavy ŽENY V UMENÍ nasledovala veľká výstava STANISLAVA HARANGOZÓA, kde sme mu aj udelili Mimoriadnu Cenu Matice slovenskej s účasťou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, tretia výstava na pôde Galérie Matice slovenskej bola venovaná Šturovej 210-ročnici, zúčastnili sa jej predstavitelia kultúrnych inštitúcií, ale aj minister financií Ladislav Kamenický. Okrem toho bola tiež zrealizovaná výstava k 80. výročiu oslobodenia na bratislavskom hrade. V ten deň sme tiež ocenili Petra Jaroša, vystúpili ako každý rok na hrad Devín a zorganizovali multižánrové podujatie na počesť filmový Štúrom. Ocenili sme aj s Ladislav Skrak Striebornou Cenou Matice slovenskej.

Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej zorganizoval vedeckú konferenciu k storočnici filozofa Jána Bodnára, e-kniha z podujatia vyšla pred nedávnom na Google BOOKS. S Dr. Moyšovou sme v Martine odprezentovali prvú zahraničnú dizertáciu o Štúrovi (Turcerová-Devečková) a s doc. Amrbozym zrealizovali prvú rýdzo filozofickú akciu na počesť výročia filozofa S. Štefana Osuského. Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej zasadal v lete 2025 a v rámci matičných volieb (Valné zhromaždenie MS) jednoznačne podporil súčasné vedenie Matice slovenskej.

V rámci Matice som sa stal súčasťou oficiálnej delegácie medzi Lužickými Srbmi a taktiež zrealizoval dvojtýžďnový kulturologický výskum v medzi Slovákmi a Srbmi po boku Dr. Kulíka. Výstupom bude brožúra, ktorú pripravujeme. Vystúpil som tiež na konferencii v Szegede s témou Vasarely a Slovensko.

V rámci ďalších publikačných aktivít sú to texty v časopisoch SLOVENSKÉ POHĽADY, SLOVENSKO — NÁRODNÉ SPEKTRUM, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ NOVINY a v knihe MEMORIABILITY III. (dejiny Spoločnosti Ladislava Novomeského). O aktivitách všetko na FB, TWITTER (X), TELEGRAM atď.

V rámci hudobných aktivít to bolo vystúpenie na DOLNOZEMSKEJ VESELICI s Jožko Csillágom a partiou okolo skupiny EVERGREEN a hosťovačka s punkovou legendou ZÓNA A.

Štefan Kvietik ocenený Maticou slovenskou

K smutným zážitkom minulého roka patrili odchod ŠTEFANA KVIETIKA (stihli sme mu však dať Mimoriadnu Cenu Matice slovenskej) a DUŠANA ČAPLOVIČA (žiaľ, nestihol som ho už ani oceniť, ani sa mi pre chorobu nedostavil na podujatie). Rozlúčili sme sa aj s bývalým predsedom Matice slovenskej JOZEFOM MARKUŠOM a odišiel aj člen Výtvarného odboru Matice slovenskej ALEXANDER VIKA.

A aké sú plány na rok 2026? Zatiaľ neviem. Mám v pláne vrátiť sa k téme 1960s a 1970s, treba dokončiť zborník z konferencie o Šafárikovi a Kollárovi a brožúru z výskumu v Srbsku. Možno aj dokončiť knihu esejí o živote. V pláne je tiež posunutie štúrovskej výstavy do Martina a v Galérii Matice slovenskej nová kolektívna výstava výtvarníkov Matice. Nápady a plány však prídu až neskôr. Snáď, ak nevyhorím.

Do nového roka 2026 Vám prajem
najmä zdravie, spokojnosť a pokoj, radosti života
a ak je to ešte v tejto smutnej realite možné,
tak aj lásku a šťastie.