Blog Lukáša Perného

V Martine sa konal VI. kongres matíc a inštitúcií slovanských národov a konferencia k druhej vlne národného obrodenia k 230-ročnici Pavla Jozefa Šafárika

MARTIN, 10 – 12. september 2025 – V priestoroch Mestského úradu v Martine sa konal už v poradí VI. kongres matíc a inštitúcií slovanských národov, ktorý bol spojený s medzinárodnou vedeckou konferenciou k téme druhej vlny národného obrodenia (Šafárik, Kollár, Kuzmány, Palacký, Hamuljak a ďalší). Z konferencie plánuje vydať Matica slovenská bilingválny srbsko-slovenský zborník v spolupráci s Archívom Vojvodiny a Maticou srbskou. Podujatie vzniklo pod spoločnou záštitou Matice slovenskej a Ministerstva zahraničných vecí v rámci ROKU ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV.

Je pre mňa česť, že som mohol byť spoluorganizátorom tohto podujatia.

Podujatie sa uskutočnilo v kontexte 230. výročia narodenia etnografa, historika, básnika a zakladateľa vedeckej slavistiky Pavla Jozefa Šafárika, zúčastnili sa ho vedci a kultúrni pracovníci z Českej republiky (Matica moravská, Matica slezká), Srbska (Matica srbská, Archív Vojvodiny, Matica slovenská v Srbsku a i.), Slovinska (Matica slovinská, Katedra slavistiky FF Univerzity v Ľubľane), Čiernej Hory (Matica čiernohorská) či Maďarska (Slováci z Maďarska), svoje príspevky poslali aj autori z Bulharska (Bulharská akadémia vied), Nemecka (Lužicko-srbský inštitút) a Rakúska (Viedeňská univerzita). Podujatie symbolicky vyvrcholilo odhalením busty prvého zahraničného Slováka v Aleji národných dejateľov Jána Bulíka za účasti najvyšších ústavných činiteľov, poslancov NRSR a zástupcov miest, obcí, samosprávy, ambasád, kultúrnych, vzdelávacích a vedeckých inštitúcií.

Podujatie uviedli predseda Matice slovenskej Marián Gešper, pokračovali honorárny konzul Srbska Mojmír Vrlík, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Chrastina a za Ministerstvo kultúry Ľubica Strážayová. Delegáti informovali o aktuálnom dianí vo svojich ustanovizniach, predstavili ich dejiny a vízie. V rámci podujatia boli ocenení najvyššou Mimoriadnou cenou Matice slovenskej riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović, slovenský spisovateľ žijúci v Srbsku Martin Prebudila.

Konferencia bola rozdelená na zahraničnú a slovenskú časť, pričom v zahraničnej vystúpili vedeckí pracovníci matíc a univerzít, ktorí odborne spracovali vplyv Šafárika, Kollára či Hamuljaka na národné obrodenia a dejiny ostatných slovanských národov. Na podujatí bola tiež uvedená kniha Pavla Pareničku o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi. Nasledujúci deň vystúpili poprední slovenskí odborníci, pričom analyzovali odkaz Kollára a Šafárika v kontexte filozofickom, kulturologickom, literárno-vednom či politologickom.

Vplyv druhej generácie sa prejavil zakladaním matíc a inštitúcií slovanských národov – srbskej, českej, ilýrskej, slovenskej, slovinskej a ďalších. Tento odkaz presiahol až do integračnej roviny Slovanov vznikom Československej republiky či Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávie, ktorej hymnou sa stala Tomášikova pieseň Hej Slováci.

Organizátori zdôraznili, že zahraničný rozmer výstupu z konferencie bude značne rozšírený v zborníku, do ktorého prispeli aj autori, ktorí sa z rôznych dôvodov nemohli zúčastniť konferencie. Delegáti šiesteho Kongresu matíc a inštitúcií slovanských národov a účastníci medzinárodnej konferencie o P. J. Šafárikovi sa zaviazali naďalej vedecky spolupracovať a aj v súčasnosti naďalej udržiavať a rozvíjať vzájomné kontakty.

Z príhovoru autora tohto článku a spoluorganizátora: Kollárova Slávy dcéra, Šafárikove opisy a kategorizácie jednotlivých slovanských národov v Slovanských starožitnostiach, Tomášikova „hymna Slovanov“ Hej, Slovania, Kuzmányho matičná hymna Kto za pravdu horí so svojim humanistickým posolstvom o ochrane biednych a práv človeka, to sú diela a sociálne a národné idey, ktoré spájajú a inšpirujú všetky slovanské, ale svojim humanisticko-pacifistickým posolstvom aj neslovanské národy. Chcem aby toto podujatie bolo v čase vojen, konfliktov a chaosu, aj manifestom zmysluplnej kultúrnej, vedeckej, mierovej spolupráce. Preto verím, že táto konferencia, ako aj budúca vzniknutá kniha, budú pre budúce generácie dôkazom toho, že slovanské národy dokážu vzájomným spoznávaním spolupracovať, prekonávať spory, spoluvytvárať kultúru 21. storočia a inšpirovať tým aj iné národy.