Blog Lukáša Perného

V auguste 2025 Matica slovenská v spolupráci so Slovenskou evanjelickou cirkvou v Srbsku uskutočňila prieskum na tému sebapoznania slovenskej komunity v Srbsku-Vojvodine, srbsko-slovenských vzťahov, slovanského povedomia a duchovných tém. Rozhovory realizujú Dr. Lukáš Perný (výskumník) a Dr. Branislav Kulík (teológ a spisovateľ).

100 rozhovorov už bolo uskutočnených so Slovákmi žijúcimi v Srbsku aj s predstaviteľmi srbského národa.

Prieskumu sa zúčastnili obyvatelia takmer zo všetkých slovenských obcí a miest vo Vojvodine (Nový Sad, Petrovac, Kysáč, Stará Pazova, Selenča, Pivnica, Aradáč, Kulpín, Lalit, Padina a ďalšie). Zastúpené sú všetky generácie: od študentov a mladých rodín až po seniorov, farárov a predstaviteľov Matice slovenskej či kultúrnych spolkov. Významná časť respondentov pochádzala aj z radov srbských a slovenských intelektuálov, duchovných, pedagogický a kultúrnych činiteľov (predseda Matice srbskej prof. Dragan Stanić, riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović, srbský literárny kritik a spisovateľ Nenad Šaponja, spisovateľ, historik a tajomník Matice srbskej Dr. Milan Micić, riaditeľ Zmajovho gymnázia, na ktorom pôsobil ako prvý riaditeľ P. J. Šafárik Dr. Radivoje Petrov Stojković, spisovateľa a prekladateľka Zdenka Valent Belić, predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák, významní slovenskí duchovní, učitelia a intelektuáli z Vojvodiny, prieskum sa bude ešte dopĺňať o ďalšie mená, ktoré sa vyjadria písomne), čím sa zabezpečil obojstranný pohľad.

Prvé výsledky z ankety si môžete prezrieť na webe DAV DVA:

ANKETA S VÝZNAMNÝMI SRBSKÝMI OSOBNOSŤAMI SRBSKEJ KULTÚRY pre knihu, ukážka exkluzívne pre DAV DAV: Slováci a Srbi majú excelentné kultúrne väzby (prvá časť)

SRBI A SLOVÁCI SÚ PRIATELIA, zhodujú sa Srbi aj Dolnozemskí Slováci vo výskume pre pripravovanú knihu (druhá časť)

Vložili sme data do ChatGpt a vyšli nám nasledujúce predbežné výsledky, výsledky výskumu ešte budeme bližšie analyzovať, no už teraz je pomerne jasné, k čomu data povedú:

Náboženská príslušnosť 

• 63 % evanjelici (dominantná konfesia Slovákov vo Vojvodine).

• 23 % pravoslávni (najmä srbskí respondenti).

• 9 % katolíci (zaznamenané aj zmiešané manželstvá).

• 5 % ateisti / bez vyznania alebo neuviedli.

Slovenský kontext

• 90 % respondentov uvádza ako hlavný dôvod zachovania identity evanjelickú cirkev (kostoly, fary, náboženský život).

• 78 % poukazuje na vzdelávanie v slovenčine (školy, gymnáziá, univerzitné kurzy).

• 65 % spomína spolkovú činnosť a folklór (amatérske divadlo, spevácke zbory, tanečné súbory).

• 43 % hovorí o uzatvorenosti komunity ako obrannom mechanizme pred asimiláciou.

Hypotéza: Evanjelická cirkev + školstvo sú absolútne kľúčové piliere zachovania slovenského jazyka a identity vo Vojvodine.

• 61 % respondentov pozná pôvod svojich predkov (najčastejšie Myjava, Zvolen, Hont, stredné Slovensko).

• 39 % pôvod nepozná alebo sa nevyjadrili.

Hypotéza: Silné historické povedomie existuje, ale s generačným odstupom slabne.

• 67 respondentov (z 100) uvádza, že Slováci vo Vojvodine sú viac komunitne a kolektívne založení než Slováci na Slovensku.

• 58 respondentov seba hodnotí ako tradičnejších a pracovitých.

• Typické atribúty: úprimnosť, pohostinnosť, silná rodinná väzba, menší dôraz na individualizmus.

• Jazyk: zachované archaizmy + výrazný vplyv srbčiny, na rozdiel od Slovenska takmer nulové prenikanie angličtiny alebo češtiny.

Hypotéza: Slováci v Srbsku = viac kolektivistickí a tradiční; Slováci na Slovensku = viac individualistickí a liberalizovaní.

Sociálno-ekonomický kontext v kontexte Slovákov

• 55 % poľnohospodárstvo (najmä v dedinách).

• 25 % služby a podnikanie.

• 10 % zdravotníctvo, školstvo a kultúra.

• 7 % IT a nové profesie (najmä v Novom Sade a Belehrade).

• 3 % navrátilci späť na Slovensko.

Hypotéza: Poľnohospodárstvo zostáva dominantné, no mestské prostredie prináša diverzifikáciu povolaní.

Duchovný kontext

• Takmer 95 % Slovákov vo Vojvodine potvrdzuje význam evanjelickej cirkvi pre duchovný aj komunitný život.

• 89 % Srbov uvádza rastúci význam pravoslávnej cirkvi.

• Cirkev je vnímaná nielen ako náboženský, ale aj kultúrny a jazykovo-identitný pilier.

Hypotéza potvrdená: Bez cirkvi by slovenská komunita v Srbsku stratila jazyk i identitu.

Srbské-slovenský a slovanský kontext

• 92 % respondentov tvrdí, že Slováci a Srbi žijú priateľsky, v symbióze a vzájomnom rešpekte.

• Kollár a Šafárik sú prítomní viac symbolicky (názvy škôl, spolkov, ulíc) než aktívne v každodennom živote.

• 57 % nostalgicky spomína na Juhosláviu – ako obdobie stability, mieru a prosperity.

• Slovanská vzájomnosť je oceňovaná ako kultúrna hodnota, ale nie je už dominantnou ideológiou.

Hypotéza: Slovanská spolupatričnosť je vnímaná ako kultúrno-symbolický odkaz, nie ako reálna politická vízia.

Záverečná syntéza

• Evanjelická cirkev, školstvo a spolky = základná trojica pilierov zachovania slovenského jazyka a identity.

• Komunitárnosť a tradície sú hlavnými rozlišovacími znakmi Slovákov vo Vojvodine oproti Slovákom na Slovensku.

• Poľnohospodárstvo ostáva dominantným povolaním, no diverzita profesií v mestách rastie.

• Cirkev (evanjelická a pravoslávna) je rozhodujúca pre formovanie identity.

• Vzťahy Slovákov a Srbov sú harmonické, opierajú sa o spoločné dejiny, kultúru a rešpekt.

• Slovanská idea pretrváva viac symbolicky než prakticky, no stále má významný emocionálny a kultúrny rozmer.