Blog Lukáša Perného

Víťazstvo a odkaz boja proti fašizmu vo výtvarnom umení, príhovor predsedu Klubu a kurátora výstavy PhDr. Ladislava Skraka

Slovenské výtvarné umenie má svoju vnútornú diferencovanosť v téme Povstania a oslobodenia Slovenska. Týka sa to jednak pomníkov a pamätníkov na pamätných miestach týchto udalostí, ale tiež námetových vrstvení. Začína najmä podnetom a zobrazením osobnosti Jána Nálepku, ktorý sa stal ako jediný už v čase 2. svetovej vojny Hrdinom Sovietskeho zväzu. Naša výstava ho pripomína pozoruhodným artefaktom, porcelánovou vázou s portrétom hrdinu, ktorý rodičom darovalo mesto Ovruč v polovici 50-tych rokov. Okrem Júliusa Nemčíka, ktorý ilustroval literárne a memoárové predlohy /Miloš Krno,  V. Šalgovič/ v období záveru 50-tych rokov vznikol symbolický pomník v Ovruči doplnený vynikajúcou portrétnou bustou sochára Pavla Bána. Nadviazali naň v pomníkovej tvorbe Ján Kulich a v portréte Teodor Baník, v maľbe František Šesták. Vývinovo boli však na počiatku sovietski inžinieri architekti, ktorí už v období rokov 1944-1945 vytvorili rozsiahly súbor architektonických pomníkov a pamätníkov, jednak ako súčasti cintorínov, ale aj samostatných, symbolických diel. Iba v súčasnom období sa pokročilo vo výskume autorov a typológie diel, a to v súvislosti s pamiatkovou obnovou, ale aj „bojom“ proti choromyselným aktivitám, ktoré mienia siahať najmä na symboly. Ide o dobové symboly tried, z ktorých žltá päťcípa hviezda je symbolom inteligencie. Tento typ diel sa vyskytuje v dosahu pôsobenia 2. a 4. ukrajinského frontu. Azda ten najkrajší je v Banskej Bystrici a pokročilo sa aj v zisťovaní autorstva týchto vzácnych pamiatkových objektov /Vajnštejn, Tyčinin, Gurjanov, atď./  Ďalšia vrstva, a vrchol vývinu zároveň, to je Dukla a Slavín. Ale týka sa to aj cintorínov vo Zvolene. Išlo o záver 50-tych a začiatok 60-tych rokov 20. stor., pričom hodnoty týchto memoriálov znamenali aj iniciatívy a mená autorov ako Josef Grus, Ján Kulich, Ján Svetlík, Alexander Trizuljak, Ladislav Snopek, Rudolf Pribiš. Nadväzovalo sa na tie geniálne inociatívy, ktoré znamenalo meno sochára Jozefa Kostku /Pomník Červenej armády, Hviezdoslavovo nám. v Bratislave/. No a do témy vzápätí vstupujú rodiaci sa maliari  monumentalisti,  zhodou okolností obaja niekdajší príslušníci 1. čs. armádneho zboru Ludvíka Svobodu  – Ladislav Gandl a Karol Drexler. Vstupný exkurz patrí sa zavŕšiť menami tých, ktorí sa venovali téme – v maľbe Vincent Hložník a Ferdinand Hložník, Ján Ilavský, a samozrejme aj v grafike  – Orest Dubay, Ľudovít Fulla, Vincent Hložník, Albín Brunovský. A pripomeňme množstvo kvalitných ilustrátorov. Skvelý dovätok týchto iniciatív, to je Alej hrdinov na Dukle. Vynikajúceho súboru potrétov a bust sa zhostili sochári Ján Kulich, Alexander Trizuljak, Arpád Račko a Ladislav Berák. Pri prezentovaní a popularizovaní, ale najmä poznávaní tohto vzácneho historického a vynikajúceho umeleckého odkazu sme pokročili na báze knižných publikácií. Jednak vo voľnej edícii Memoriabilita/Spomienky 1. a 2., ako aj Pasportizácia pomníkov a pamätníkov SNP a oslobodenia Slovenska. Napomohli sme tiež spracovaniu a uvedeniu do života mimoriadne hodnotného kompendia Kniha pamäti  Slovensko, ktoré vznikalo na základe diplomatických aktivít a odborej práce litovského vojenského historika Jurijusa Trakšjalisa.

***

Príhovor predsedu SZPB Doc., RSDr., PhDr. Viliama Longauera, CSc. predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov

V rámci osláv 80. výročia Slovenského národného povstania, iba nedávno, v auguste až októbri minulého roku sme v reprezentačných priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR vzdali našu úctu a pripomenuli nielen slávnu udalosť našich národných dejín, ale aj konkrétne námetové, dejové portrétne a ideové podoby dejinnej udalosti. Dnes nadväzujeme na tieto umelecké vrstvenia a historické podnety, keďže iba ďalší vývin, oslobodzovanie Slovenska Červenou armádou, Rumunskou kráľovskou armádou a 1. československým armádnym zborom priniesli to vykúpenie ujarmeného ľudu Slovenska spod nadvlády teroru, fašizmu a vojny.Ide tentoraz o oslobodenie, o oslobodzovanie Slovenska. Aj tu je späté s pomníkmi a pamätníkmi na miestach krutých a víťazných bojov, na mnohých pamätných miestach našich miest a obcí. Medzičasom sme vykonali mnoho pre hlbšie poznanie tohto dejinného odkazu, a to navzdory všetkým tým, ktorí nám namiesto pomoci podsúvajú svoje zlomyseľné vízie a bránia v plnej miere osláviť naše spoločné víťazstvo nad fašizmom a neľudskosťou. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov rád napomohol vzniku ojedinelých a vzácnych publikácií, ktoré ako Memoriabilita/Spomienky hlboko načreli do vývinu spoločenských a umeleckých tradícií boja proti fašizmu. Pripomenuli odkaz najvýznamnejších a nezabudnuteľných osobností a predstaviteľov týchto tradícií. Osobitne to platí o výtvarných osobnostiach – maliaroch, sochároch, grafikoch a architektoch, ktorí sa vynikajúco zhostili svojej  mravnej povinnosti a vytvorili diela a sformovali základ tradície, ktorá značne prispela európskemu významu a pokrokovému smerovaniu slovenského výtvarného umenia. Náš Klub výtvarných umelcov a teoretikov vykonal mnoho pre prezentovanie a oživenie tohto umeleckého odkazu. Považujeme za vhodné a potrebné, aby sa k týmto snahám pripojili aj ďalšie, najmä galerijné a múzejné inštitúcie Slovenska. Pokročili sme tiež v historickom a umenovednom spracovávaní, v pasportizácii pomníkov a pamätníkov k téme Slovenského národného povstania a oslobodenia. A to dokonca v medzinárodnom meradle. Tak ako sme úspešne obstáli v prostredí Európskeho parlamentu v Štrasburgu, tak sme napomohli vzniku kompendia Kniha pamäti – Slovensko, ktorá súborne prezentuje predovšetkým pamiatkový výtvarný fond pomníkov a pamätníkov venovaný cintorínom, hrobom, pamiatkovým objektom padlých príslušníkov Červenej armády na našom území. Napriek povahe nášho Zväzu, ktorá je organizáciou dedov, starých otcov a  otcov, považujeme za svoju morálnu povinnosť  venovať sa tejto závažnej výchovnej práci, aby sa nestratili a aby sa uskutočňovali aj naďalej tie ideály, ktoré znamenala porážka fašizmu a víťazstvo v 2. svetovej vojne. Stále nám ide o ľudskosť a mier. O hodnoty života mladej generácie.

***

Príhovor predsedu Národnej rady SR p. Richarda Rašiho do bulletinu-katalógu výstavy Víťazstvo a odkaz boja proti fašizmu venovanej 80. výročiu oslobodenia Slovenska

Tak ako nad hrobmi padlých vojakov a dôstojníkov Červenej armády na bratislavskom Slavíne aj tentoraz, v spojitosti s významným umeleckým a historickým podujatím, ktoré otvárame dnes na pôde bratislavského Hradu, považujem si za česť a vážnu intelektuálnu a mravnú povinnosť uctiť si pamiatku padlých a hrdinov víťazného protifašistického boja. Aj pri tejto príležitosti patrí sa pripomenúť, že vďaka nim sa vrátila na Slovensko sloboda a mier. Naozaj platí vážna historická pravda – na Slavíne sú náhrobky 6 845 vojakov Červenej armády. Historická pravda je len jedna. Majme k nej rešpekt, bráňme ju a šírme
pri formovaní vedomia najmladších generácií. Nedopusťme, aby sa opäť prebúdzali ideológie, ktoré vyrastajú z koreňov zla a zaplavujú spoločnosť trpkými plodmi nenávisti.Vidíme mnohé snahy o prepisovanie dejín, o ich účelové prekrucovanie a poľudšťovanie fašistickej ideológie. Nemožno popierať masové vyvražďovanie, koncentračné tábory či do tla spálené dediny, akými boli napríklad Ostrý Grúň či Kľak.

O tom všetkom svedčia diela popredných slovenských výtvarných umelcov – pomníky a pamätníky na mnohých pamätných miestach Slovenska. Bolo by rovnako neúctou k umeleckému odkazu a dielu takých osobností ako Orest Dubay, Ladislav Snopek, Vincent a Ferdinand Hložník, Ján  Kulich, Jozef Kostka, Ľudovít Fulla, Mária Medvecká, Arpád Račko, Elena Lazinovská, Dagmar Rosulková, Klára Patakiová, Tibor Bartfay, atď. atď., ak by sme tieto hodnoty zlomyseľne skrývali po depozitoch galérií a múzeí a zanedbali, zanedbávali naše povinnosti vychovávať nie pseudo-hodnotami a derivátmi, ale skutočnými dejinami a vrcholnými hodnotami. Práve diela týchto umelcov a umeleckých tradícií nesporne súvisia s dejinným odkazom skutočnej tragédie 2. svetovej vojny, a najmä víťazstvom ľudskosti a mieru nad zvrhlosťou a barbarstvom fašizmu.

Ak by sa podarilo na východ od našej vlasti dosiahnuť mier ešte v tomto roku, kedy si pripomíname 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny, nieslo by to silnú symboliku a nádej pre všetkých ľudí v Európe. Politika, dejiny a umelecké posolstvá si vyžadujú najmä hlboké princípy a svoju česť. Volajú aj po oprávnenej sláve v našich pokrokových, protifašistických tradíciách. Týka sa to aj súčasných konfliktov a ťažení v európskych pomeroch a snaženiach. Budeme musieť ešte veľa vykonať, aby sme prekonali militaristické a neúctivé prístupy v povedomí Európy a jej inštitúcií. Slovensko má právo na svoje protivojnové záujmy a ideály. Naozaj je našou povinnosťou pripomínať, že naša vlasť je skutočnou kolískou demokracie a má svojich nezabudnuteľných hrdinov – boja proti fašizmu, boja za demokraciu a pokoj v súžití národov. Nádej je našou povinnosťou.

***

Matičiari a národovci v boji proti fašizmu – príhovor predsedu Matice slovenskej JUDr. Mariána Gešpera venovaný otvoreniu výstavy Víťazstvo a odkaz boja proti fašizmu

Najstaršia národná a kultúrna ustanovizeň Slovákov nezabudla pomyselne na svoje deti, statočných matičiarov, ktorí sas odvahou zapojili do odboja proti nemeckému nacizmu i pangermanizmu počas druhej svetovej vojny a obetovali v boji za národ to najcennejšie. Domáceho protifašistického odboja sa zúčastnili stovky matičiarov a to od radových členov, cez regionálnych funkcionárov miestnych odborov až po vedeckých pracovníkov MS v Martine. Koniec koncov Matica slovenská a samotné mesto pod vtedajším názvom Turčiansky Svätý Martin sa nachádzali v jednom z centier odbojového hnutia. Burcovali Chalúpkovým Mor ho!

Medzi nimi boli najvýraznejšími postavami Ján Štefánik, synovec generála Milana Rastislava Štefánika, pracovník Členovského oddelenia Matice slovenskej, po vojne tajomník MS, ďalej spisovatelia Július Barč-Ivan a Ján Bodenek, sociológ a spisovateľ Alexander Hirner, teatrológ Ivan Turzo-Nosický, bibliograf Pavol Halaša, knižný grafik Dušan Šulc; so skupinou udržiavali úzke kontakty aj kultúrny historik Anton Augustín Baník, redaktor Pravidiel slovenského pravopisu, a matičný ústredný tajomník Ján Marták (po 2. svetovej vojne správca MS), pričom každý mal svoje konšpiratívne úlohy.

Ďalší sa angažovali v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici ako v budúcnosti známa slovenská herečka Naďa Hejná (vnučka národovca z 19. storočia Ambra Pietora), spisovateľka Mária Rázusová-Martáková, literárny a divadelný kritik František Oktavec, ale aj rozhlasoví pracovníci Ladislav Sára, Ivan Ďurička a Eduard Bulla. Iní matičiari na čele s Andrejom Bagarom založili Frontové divadlo. Najviac matičiarov pôsobilo v redakciách povstaleckých novín a časopisov, pričom k povstaniu sa pridala i celá redakcia martinských Národných novín. Vo verejnosti nie je veľmi známe, ale legendárny partizánsky veliteľ Viliam Žingor bol taktiež aktívnym členom Matice slovenskej. Matičná povstalecká aktivita bola činná vo všetkých regiónoch Slovenska, ale dokonca aj v zahraničí. Isto bude veľkým prekvapením, že veľký rodák zo Spiša – slovenský kapitán Ján Nálepka bol členom Matice slovenskej a v jeho knižnici dodnes zachovanej v rodných Smižanoch nájdeme množstvo matičnej literatúry. V Povstaní bojovali ďalšie slovenské osobnosti, ktoré sa po vojne stanú veľmi známe v kultúre, ale aj slovenskej politike. Za všetkých treba spomenúť predsedov MS a slovenských spisovateľov Ladislava Novomeského, či Vladimíra Mináča.

Aj výtvarné dejiny Matice majú svoje osobnosti – po oslobodení a neskôr pôsobil ako jej podpredseda národný umelec Fraňo Štefunko. Autor mnohých pamätníkov Povstania a oslobodenia Slovenska, a samozrejme aj osobností na martinskom Národnom cintoríne.V čase boja proti fašizmu pôsobil ako veliteľ protileteckej obrany Martina. Dagmar Rosulková, slávna slovenská keramikárka, spolu s manželom ako vlastníci Martinského pivovaru napomáhali pri prípravách a v čase ozbrojeného vystúpenia slovenského ľudu.

Čo robí Matica dnes? Spolu so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov a Klubom výtvarných umelcov a teoretikov má za sebou pozoruhodné výstavy k výročiam doma a v zahraničí. Výnimočné sú divadelné sekvencie z odkazu pokrokových národných dejín. Napomohla Klubu výtvarných umelcov a teoretikov pri vydaní vzácnych Memoriabilít/Spomienok 1. a 2 a vydala kompendium Bojovali za našu slobodu. Aj v pomníkovej a pamätníkovej tvorbe sa nezabudlo na osobnosti slovenskej kultúry a boja proti fašizmu: Dr. Cyrila Daxnera, Laca Novomeského, Ivana Horváta, Ľudovíta Kukorelliho, Ivana Kononoviča Baľutu.