Blog Lukáša Perného

There is no g r e a t e r solitude
than that of the samurai unless
it is that of the tiger in the jungle
… P e r h a p s …

Odišiel posledný najväčší frajer svetového filmu ALAIN DELON. Umelec, ktorý spolupracoval s menami režisérov ako Visconti, Godard, Melville, Antonioni alebo Malle sa stal kultovým symbolom 60. a 70. rokov. 

Neviem, čo povedať… ako zhodnotiť celý jeho prínos do filmovej kultúry… na to si teraz ani netrúfam, navyše veľmi nerád píšem nekrológy. Skôr niečo osobné. V tomto svete sa človek často cíti odcudzene a osamelo ako Jeff Costello (jeho najikonickejšia postava z Melvillovho filmu Le Samouraï) či v súlade s jeho posledným známym citátom.

„Nenávidím túto dobu, je mi z nej na vracanie. Tento svet opustím bez ľútosti…“

Podobne sa vyjadril keď zomrel Belmondo:

„Musím přiznat, že jsem už několik týdnů věděl, že se jeho (Belmondův) stav zhoršuje… Bylo by hezké, kdybychom odešli společně, vždyť jsme spolu před 60 lety začínali… Je mi zle ze světa, ve kterém žiji…“

Delonove postavy boli rôznorodé, no najmä hlboké, často rozporuplné, existencialistické (teda existujúce v hraničných situáciách), ale popri tom vždy štýlové a elegantné. Odložil som si jeden komentár k tomuto filmu, ktorý perfektne opisuje umenie Melvilla a Delona vo filme Samuraj:

Pozoruhodne dlhé mlčanie, nedostatok dialógov doprevádzaných podmanivou hudbou pomáha udávať tón filmu a udržuje divákov v takmer meditatívnom tranze. Film nás učí ako je akcia nepriateľom napätia, akcia uvoľňuje napätie, aby ho budovala … Melville používa charakter… toto pomalé spaľovanie dokázalo byť tak dobré vďaka brilantnosti výkonu Alana Delona. Jeho metodické všedné akcie sú tým, čo buduje napätie. To pomáha pochopiť životný štýl Jeffa. Jeho mlčanie hovorí za všetko. Melville núti diváka, aby bol čo najviac ponorený do Jeffovho sveta. Film používa farbu, aby inteligentne budoval svet… svedkovia šede, nudná modrosť a smogové nebo, staré steny – sú indikátormi Jeffovho sveta zbaveného akejkoľvek radosti zo života. Jeff, ktorý sa vylúčil zo spoločnosti je stále na konci dňa skutočný…

Okrem kultového Samuraja, ktorý je skutočne prehliadkou hereckého umenia, ale aj silného vizuálneho filmového zážitku, odporúčam filmy: Le Cercle rouge (kvalitná noir Melvillovka, herecké trio Delon, Montand, Volonté v jednom z posledných filmov, kde si zahrajú s už smrteľne chorým Bourvilom), Pán Klein, Diabolsky váš (ako Pierre Lagrande/George Campo s nádhernou „diabolskou potvorou“ Santou Berger), Policajt (kvalitná neo-noir Melvillovka), Poviedka o policajtovi (legendárny duet s Trintigantom, kde sa konfrontujú reálne postavy vyšetrovateľa Rogera Bornicha a kriminálnika Emila Buissona), Zatmenie (duett s Monicou Vitti v réžii kultového Antonioniho), Borsalino (duo s Belmondom, ktoré ani netreba komentovať, rozhodne neporovnateľné s „Mikim“, „šťastie v mafiánskom svete neexistuje“), Smrť darebáka (Delon sa tu dostáva až tajným spoločnostiam, zahrá si tu po boku Klausa Kinskeho či Mireille Darc), Doktor (silný film s protivojnovou tematikou), Šok, Ledová ňadra (temno-romantický film o zamilovanosti do duševne nestabilnej ženy), Škorpión, Uspěchaný muž (Delon ako Pierre Niox obchodník s umením a starožitnoťami), Podivuhodné príbehy (ako schizofrenická postava Wiliam Wilson, duet s Bardottkou), Zavraždenie Trockého, Sicílsky klan (bez komentára), Prvá kľudná noc (ako stredoškolský učiteľ literatúry), Slovo policajta, Rudé slunce, Náš príbeh (zabudnutý, ale vynikajúci film s neopakovateľnou atmosférou), Bojovník (malou zaujímavosťou je sémantický odkaz na Samuraja v podobe prázdnej klietky a úryvku titulnej hudby), Nebuďte policajta, Vražedný tanec (tentokrát ako učiteľ tanca), Kdo nastaví kůži, Dva muži ve měste, V plném slunci a desiatky ďalších. Z novšej tvorby Frank Riva a Fabio Montale, ktoré dokazujú, že aj z televízneho seriálu dokázal Delon vykresať vysokú kvalitu hereckého umenia. Špeciálne odporúčam filmy, kde bol Delon sám producentom. Tieto filmy nesú ešte viac jeho vlastný rukopis.

A teraz niečo osobné. Netajím sa, že patril k mojim vizuálnym vzorom. Tento človek bol stelesnením vkusu, noblesy, elegancie. Delonové postavy mali štýl, nemali potetované ksichty, tunely v ušiach a nechodili v roztrhaných vyťahaných handrách. Delon a jemu podobní ikonickí herci 60. a 70. rokov vytvárali mužský ideál krásy, ktorý sa ani zďaleka nepodobá tomu, ktorý v súčasnosti preferujú masmédiá. Delon svojim štýlom určoval vizuálny vzor muža, ideál, normu, teda to, čo dnes tak zúfalo chýba.

S Delonom odišiel ďalší kúsok starého sveta… sveta, ktorý mám rozhodne radšej než ten, v ktorom žijeme.

Fyzické telo zomrelo, no nesmrteľným sa vďaka svojej tvorbe stal už za života… aj napriek tomu, že ho chceli médiá zlikvidovať a vymazať z verejného priestoru podobne ako všetkých, ktorí si dovolia mať vlastný názor na dobu, v ktorej žijeme.

16. augusta 1977 odišiel najväčší frajer populárnej hudby ELVIS PRESLEY,

18. augusta 2024 ALAIN DELON…

Namiesto slov dnes viac hudby z Delonových filmov z vlastnej produkcie…