Blog Lukáša Perného

Tradičné matičné augustové slávnosti sa tentokrát niesli v duchu úcty k ženám, ktoré tvorili slovenskú kultúru, obetovali sa pre národ a zanechali silné posolstvo. Matica symbolicky odhalila – pri príležitosti dvestoročnice – bustu jednej z nich Anne Jurkovičovej-Hurbanovej, priekopníčke slovenského divadelného herectva, dcére zakladateľa prvého európskeho úverového družstva Samuela Jurkoviča, manželka Jozefa Miloslava Hurbana či matke Svetozára Hurbana Vajanského. Jurkovičová zároveň podporovala štúrovcov a taktiež bojovala proti predsudkom voči ženám.

Popularizačný článok o Anne Jurkovičovej si môžete prečítať na Matica.sk

O otcovi A. Jurkovičovej Samuelovi Jurkovičova vyšla kniha
SAMUEL JURKOVIČ: STOPÄŤDESIAT ROKOV ŽIVOTA VEČNÉHO

O manželovi Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, taktiež štúdia pre Matica.sk
(v spolupráci s Rudolfom Dupkalom)

O vnukovi Vladimírovi Ladislavovi Hurbanovi, dokumentárny film z produkcie IÚ MS 

Súčasťou videoreportáže je kompletný záznam divadelnej dramatizácia Petra Vrlíka zo života Jozefa Miloslava Hurbana (Peter Schvantner) a Aničky Jurkovičovej (Janka Jenčová). Symbolicky zahrala prvú známu slovenskú herečku profesionálna herečka Janka Jenčová (pôsobí napr. v prešovskom projekte Viola). 

Ako uvádza súčasný predseda Matice Dr. Gešper, „stále sebavedomejšie ženy, panie, dámy a dievčence, odchované v štúrovských evanjelických a národne uvedomelých katolíckych rodinách a komunitách, dospeli aj v konzervatívnejšom slovenskom prostredí k vyššej forme organizovanosti založením spolku slovenských žien Živena, ktorý vznikol po boku Matice slovenskej roku 1869 v Turčianskom Sv. Martine ako súvekom národnokultúrnom centre Slovenska… Matica a Živena, ergo matičiarky alias živeniarky, vedno spolu kráčajú (na rok tak bude tomu presne 155 liet) spoločnou cestou na národa roli dedičnej. Práve so spolkom Živena a živeniarkami sú spojené osudy viacerých významných žien, pochádzajúcich z popredných národnobuditeľských rodín, ako boli Anna Halašová-Mudroňová, Drahotína Kardossová-Križková, Etela Bohúňová, Helena Turcerová-Devečková alebo Jela Krčméry-Vrteľová, ktorých okrúhle výročia si roku 2024 taktiež pripomenieme. Všetky sa výrazne angažovali v slovenskej kultúre, vede a umení, a v humanisticko-modernistickom procese emancipovania našich žien.“

Slávnostného odhalenia sa zúčastnili napr. Lucia Kurilovská, Roman Malatinec, Michal Bartek, Zuzana Plevíková, zástupcovia MK SR a ďalší vzácni hostia samospráv a evanjelickej cirkvi ECAV. Som veľmi rád, že konečne prišli aj niektoré médiá hlavného prúdu, ktoré podujatia Matice (na rozdiel napr. od médií mestských, krajských či alternatívnych) doteraz pomerne často ignorovali.

Matica si ženy mimoriadne váži, čo dokazuje aj v praxi, nakoľko práve na vyhlásený ROK ŽIEN V NÁRODNOM HNUTÍ symbolicky do radov matičných zamestnancov pribudli dve talentované kultúrne pracovníčky: nová riaditeľka vydavateľstva, publicistka, vydavateľka, prekladateľka, dcéra spisovateľa a etnografa Viktora Majerika Ingrid Majeríková (mimochodom, moderovala aj podujatie) a nová riaditeľka Krajanského múzea, prozaička, poetka, Katarína Koláriková Koňariková, ktorá je zároveň predsedníčkou Spolku Slovákov z Bulharska.

V roku 2024 tiež Matica zorganizovala veľkú vedeckú konferenciu k ROKU ŽIEN V NÁRODNOM HNUTÍ, ktorú zorganizoval vedecký tajomník Dr. Pavol Madura. Podujatie s medzinárodným presahom podporilo aj MZV SR. Výstupom z podujatia bude aj samostatná publikácia. Súčasťou publikácie bude aj moja kulturologická štúdia o slovenských ženách výtvarníčkach.

Rok 2024 ešte prinesie ďalšie zaujímavé výročia. Pred nedávnom so Matica pripomenula Cyrila Daxnera (pozri aj: Vyšla prvá kniha o pozoruhodnom Cyrilovi Daxnerovi, premiéru mala aj divadelná hra Rozsudok nad Dr. Cyrilom Daxnerom), medzi osobnosťami s okrúhlymi výročiami sú však aj Ladislav Novomeský, Ivan Horváth, Janko Jesenský či Ladislav Ťažký.

ŽIVOT ANNY JURKOVIČOVEJ

Rodina sa v roku 1831 presťahovala do Sobotišťa, čo je obec, kde vzniklo aj prvé úverové družstvo a prvé slovenské divadlo. Jej otec Samuel tu prijal pozíciu učiteľa a práve v Sobotišti dochádza k tragickej udalosti úmrtia Aničkinej matky. Vdovec Samuel deti vychováva v národoveckom duchu a učí ich aj k láske k umeniu. Tu sa možno zrodil jej talent aj vzhľadom na to, že Jurkovič podporoval osvetu a divadlo, čím vytvoril ideálne podmienky pre rozvoj slovenskej divadelnej kultúry. V mladosti Anna nadviazala vzťah so slovenským kapitánom Jánom Franciscim. Ten po rozchode v básni napísal: „Letela, letela, uletela páva, pri mojom dievčatku už iný sedáva…“ Anička sa napokon vydala za Jozefa Miloslava Hurbana, Štúr sa ho však snažil od sobáša odhovoriť, čo sa mu nepodarilo a zobrali sa 7. októbra 1845. Následne pôsobili na fare v Hlbokom, mieste, kde sa pred 181. rokmi kodifikovala štúrovská spisovná slovenčina. O dva roky neskôr sa im narodil Svetozár Hurban Vajanský, avšak osud pár odlúčil pre Hurbanove angažovanie sa v Slovenskom povstaní 1848 (Anna odchádza k otcovi do Sobotišťa). Potom, čo bol na Hurbana spolu s Hodžom a Štúrom vydaný zatykač, Anna čelila rôznym prehliadkam a prepadom. Za Hurbanom odišla v prestrojení do českej Rusavy (usadila sa načas u sestry Júlie). Tu sa jej narodila dcéra Božena a v decembri sa presunula do Prahy. Prichádza jar roku 1849 a Anna s Hurbanom sa sťahujú do Viedne. Po revolúcii sa usadia opäť v Hlbokom. Po Hurbanovej smrti v roku 1888, ktorá sprevádzala aj Hurbanove nedôstojné pochovanie pri plote, prežila Anna starobu u syna Konštantína v Martine, kde sa venovala návštevám ochotníckych predstavení. Zomrela 2. februára 1905 a je pochovaná na Národnom cintoríne pod nápisom verná dcéra slovenského národa.

DIVADLO A ANNA JURKOVIČOVÁ

V roku 1841 vzniká Slovenské národné divadlo nitrianske vďaka Hurbanovi a S. Jurkovičovi pričom úplne prvé predstavenie sa odohrá toho istého roku v miestnom pohostinstve. Dodnes je k tejto udalosti v Sobotišti pamätná tabuľa odhalená (pri príležitosti 125. výročia). Bol to úplný základ pre ochotnícke divadelníctvo, pričom hneď v prvej hre hrala Anička Jurkovičová ako Anička Dobrožilová v hre Starý kočiš Petra III. Jurkovič viedol o fungovaní divadla aj rukopisnú kroniku. Na základe správy TASR však treba upresniť, že Jurkovičovej prvenstvo je mýtus, nakoľko sa pred ňou v ženských úlohách predstavili ešte Anna Sokolová, Mária Balážová, Zuzana Srnková, či Lujza Krivošová. To však nič nemení na tom, že sa Jurkovičová stala symbolom, ktorý inšpiroval ženy v 19., ale aj v 20. storočí. Vráťme sa ešte k divadlu. Neskôr hrala Betušku v Klicperovom Divotvornom klobúku a Oľgu v Paupachovej tragédii Izidor a Oľga. Medzi repertoár Jurkovičovho divadla nitrianskeho patrili okrem spomínaných ešte diela: Týlov Nalezeneca Kotzebueho Gróf Beňovský. V súvislosti s Jurkovičovou a jej rodinou treba dodať, že do rodiny jej je cez Hurbanovcov, Royovcov a Horváthovcov (Hurbanov vnuk, básnik Vladimír Roy si zobral vnučku Jozefa Horvátha Vieru Švehlovú) aj Marína Oľga Horváthová (toho roku má 165. výročie), prvá slovenská dramatička a matičiarka. A tak sme sa postupne dostali k tomu, že jej je do rodiny aj Deana Jakubisková Horváthová (Marína Oľga je jej prateta), producentka, herečka a manželka Juraja Jakubiska, čím sa kruh talentov tejto významnej národoveckej rodiny uzatvára až do súčasnosti. 

Ďalšie reportáže

REPORTÁŽ STVR

KOMPLETNÝ ZÁZNAM NA STRÁNKE MS