Šesťdesiate roky sú obdobím experimentov, vzniku nových hudobných žánrov, filmovej novej vlny, ale aj prapočiatkov elektronickej hudby či vo výtvarnom umení pop-artu. Nasledujúce desaťročie je neprávom podceňované, nakoľko na mnohé z týchto experimentov nadviazalo v pestrých kultúrnych kontextoch. Rozvoj nastal v 70. rokoch napríklad v oblasti tzv. art rocku/progresívnom rocku, funku, hard rocku a ďalších žánroch. Špecificky nemeckým fenoménom je tzv. kraut-rock alebo kosmische music či teutonic rock. Do tohto žánru sa zaraďujú skupiny NEU!, FAUST, TANGERINE DREAM, KRAFTWERK, CLUSTER, ASH RA TEMPEL, POPOL VUH, AMON DÜÜL II, HARMONIA a napokon legendárny CAN.
O tejto problematike som písal vo svojej prvej knihe Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I. (od s. 49), ktorá je k dispozícii online a časť z nej bude použitý aj v tomto blogu. Druhú časť knihy sa mi zatiaľ nepodarilo napísať.
Tento pomerne rôznorodý štýl čerpá z hudobného minimalizmu, fusion a free jazzu, avantgardy, psychedélie či acid rocku, ktoré mixuje do žánru, ktorý predurčil budúci hudobný vývoj. Korene žánrov ako ambient, elektronická tanečná hudba, techno, indie electronic, new age, post-punk, post-prog, post-rock môžeme nájsť práve v kraut-rocku. Korene kraut-rocku je možné nájsť v aj avantgardných smeroch vážnej hudby 20. storočia (tie experimentovali so zvukom a farbou, čím dali podnet na vznik úplne nových žánrov ako industrial, noise, ambient, New Age, techno, trance alebo lo-fi. Zmes prvkov týchto žánrov kreoval samotný kraut-rock, ktorého sa stali súčasťou.
Kraut-rockový žáner teda eklekticky kombinuje psychedelický rock, avant-gardu s elementami elektronickej hudby (syntetizátory) a konkrétnej hudby do tvrdej štruktúry anglo-amerického rocku. Samotný názov žánru odkazuje na ironické označenie Nemcov britskými žurnalistami. Pre konkrétnu predstavu o tomto žánre uvádzam vlastný mix.
Kraut-rock je tiež spojený s revoltami roku 1968, najmä antikapitalistickými a mierovými hnutiami povojnovej generácie, ktorá odmietala vojnu vo Vietname a napokon sa snažila dištancovať od nemeckej imperiálno-šovinistickej minulosti. Azda najznámejšou kraut-rockovou skupinou je ikonický Kraftwerk (avšak známy je až zo svojej neskorej podoby), menej známou, no pre odborníkov ikonickou je skupina CAN, s ktorou vystupoval pozoruhodný zjav menom Damo Suzuki. Kenji Suzuki (鈴木健次, Suzuki Kenji, 16. január 1950 – 9. február 2024), lepšie známy ako Damo Suzuki (ダモ鈴木), bol japonský hudobník, ktorý bol známy najmä ako hlavný spevák nemeckej krautrockovej skupiny CAN.
Zomrel pred pár dňami, 9. februára 2024 na zákernú chorobu.
***
Damo Suzuki sa narodil v Kobe (Japonsko), túlala sa po Európe (busking) a pred nástupom do kapely CAN trávil čas životom vo švédskom Gräsmarku a nemeckom Kolíne nad Rýnom .
Keď Malcolm Mooney (prvý spevák CAN) opustil skupinu po nahraní svojho prvého albumu Monster Movie, Holger Czukay a Jaki Liebezeit sa stretli so Suzukim v Mníchove. Sedeli vonku v pouličnej kaviarni, pozvali ho, aby sa pripojil k skupine a hneď v ten večer s nimi vystúpil.
„Objavil som ho, keď spieval alebo sa skôr nahlas modlil. Sedeli sme s Jakim na záhradke kaviarne, keď sa priblížil Damo. Povedal som Jakimu: Toto bude náš nový spevák,“ spomína člen CAN Holger Czukay. Czukay navrhol Damovi hosťovanie na koncerte. Damo pripomínal najskôr meditujúceho mnícha a potom bojujúceho samuraja. V koncertnej sále zostalo asi 30 ľudí a medzi nimi napr. herec David Niven, ktorý „si zrejme myslel, že sa ocitol na príšernom happeningu.“
***
Prvé nahrávky s Damom sú vydané na albume Soundtracks, na ktorom spieva v dvoch skladbách aj Malcolm Mooney. Emblematickým albumom nielen v tvorbe skupiny, ale aj v dejinách experimentálnej rockovej hudby je album Tago Mago z roku 1970. Czukay ho označil ako tajomný album, na ktorom sa snažili obsiahnuť „hudobný svet od svetla k temnote.“ Signifikantná skladba albumu, melancholická Paperhouse, sa dostala do povedomia aj vďaka jej premiére v relácii Beat Club. Skladá sa z dvoch častí: klasickej blues-rockovej balady spievanej magicky nezrozumiteľným spevom Suzukiho, ktorú strieda inštrumentálna pasáž psychedelického šamanizmu pozostávajúca z lámaných beatov Jaki Liebzeita. V závere sa vráti k mikrofónu Suzuki s expresionistickým spevom, čím skladba končí.
Suzuki bol s Canom od roku 1970 do roku 1973 a nahral množstvo hudobnými kritikmi uznávaných albumov ako Tago Mago, Future Days a Ege Bamyası. Čo je však najväčší paradox tohto zjavu, Suzukiho improvizované texty neboli spievané v žiadnom jazyku. Tago Mago spĺňa všetky atribúty, ktoré musí mať kraut-rockový album (experimentálna elektronika prepojená s industriálom, ambientom a noise; cyklické psychedelické skladby vyvolávajúce tranz a taktiež precíznu prácu s atmosférou). CAN mali po vydaní albumu na koncertoch pravidelne vypredané. Album Ege Bamyasi z roku 1972 s popartovým obalom (plechovka) ukrýva ďalší skvost prínosu nemeckých hudobníkov do sveta experimentálnej hudby. Na albume je na jednej strane cítiť vplyv etnickej hudby a na druhej prínos drum machine (One More Night, Spoon), ktorá sa stala ústredným vyjadrovacím prostriedkom niektorých kraut-rockových skupín. Zásadnými skladbami na albume sú Vitamin C (kombinácia lámanej basgitarovej linky a bicích dopĺňanej syntetizátorom a Damovým hysterickým spevom) a Spoon, ktorá kombinuje automatickú drum machine so živými bicími Jakiho Liebzeita.
Posledný album, na ktorom so skupinou spieval Damo Suzuki, je Future Days z roku 1973, na ktorom sa skupina zamerala viac na ambientnú hudbu (významnou je ambientná skladba s pop štruktúrou Moonshake).
Po odchode Dama Suzikiho sa skupina zamerala na hranie inštrumentálnej elekro-psychedelickej hudby a pod vplyvom nových technológií zmenila svoj zvuk. Členovia sa v skupine častejšie striedali, napriek tomu spolu spolupracovali v rámci svojich sólových albumov a podnikli niekoľko spoločných tzv. reunionov.
Damo z CANu odišiel v roku 1973 a k hudbe sa (po vystriedaní iných zamestnaní! vrátil až o desať rokov. Vytvoril „Sieť Dama Suzukiho“ – počas turné predvádzal živú improvizačnú hudbu s rôznymi miestnymi hudobníkmi, takzvanými „Sound Carriers“, uvádza anglická Wiki. Po spevákovi (a jeho predchodcovi z CAN) je pomenovaná skupina americká garážova skupiny The Mooney Suzuki. Od roku 1997 koncertoval až do svojej smrti. Do sféry večnosti odišiel vo veku 74 rokov.
***
Ako bubeník musím ešte špeciálne oceniť bubeník CAN Jaki Liebezeita, ktorý ma osobne inšpiroval aj pri vlastnej tvorbe. Jeho originálne, až tranzovo-šamanistické techniky založené na monotónnom hraní výrazne ovplyvnili zvuk skupiny CAN. Jaki odišiel ako 78-ročný v roku 2017.
Celá debata | RSS tejto debaty