V budove Slovenskej Matice (originálny názov Matice slovinskej) sa konala slávnostná akadémia k 160. výročiu slovinskej Matice za prítomnosti a záštity slovinskej prezidentky Nataše Pirc Musar, predsedu Matice slovinskej Aleša Gabriča, predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera, predsedu Matice srbskej Dragana Stanića, predsedu Matice chorvátskej Mira Gavrana, predsedu Matice čiernohorskej Ivana Jovovića, ale aj významných spisovateľov a kultúrnych dejateľov Slovinska ako spisovateľ Dušan Jelinčič či ex-predseda Matice slovinskej akademik Milček Komelj.
Matica slovenská a Slovenská Matica
SLOVENSKÁ DELEGÁCIA V SLOVENSKEJ DRŽAVE
Slovenskú delegáciu okrem predsedu MS tvorili tajomník MS Peter Schvanter, vedecký tajomník MS a predseda Slovanského odboru MS Pavol Madura, riaditeľ Členského ústredia MS Martin Hájnik, ja ako predseda Kulturologicko-filozofického odboru MS, podpredseda Spolku slovenských spisovateľov a predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského a zástupca riaditeľa tlačiarní Neografia Štefan Topľanský. Podujatia sa zúčastnil aj zástupca slovenského veľvyslanca v Slovinsku Peter Bak.
Delegácia vyrazila v raných hodinách z Bratislavy, do Slovinska dorazila v poobedných hodinách, pričom prvým programom bola slávnostná večera v prítomnosti zástupcov Matíc Slovenska, Slovinska, Srbska, Chorvátska a Čiernej Hory.
Nasledujúci deň sa konala slávnosť k 160. výročiu vzniku Slovenskej Matice. Prezidentka – ktorá prevzala zároveň aj čestnú záštitu nad slávnosťou – vo svojom príhovore okrem iného pripomenula uvedomelých jednotlivcov, ktorí svojou prácou a často aj dobrovoľnými príspevkami umožnili existenciu a nerušené fungovanie tejto významnej inštitúcie. Predseda Matice slovinskej Aleš Gabrič sa vo svojom príhovore obzrel za históriou Matice slovinskej a vyzdvihol jej snahu o založenie Ľubľanskej univerzity a SAZU. Matica slovenská v Martine v zastúpení Mariánom Gešperom na podujatí ocenila Maticu slovinskú pri jej mimoriadnom jubileu a odovzdal Alešovi Gabričovi vzácne faksimile z Archívu Matice slovenskej v Martine, ale aj Zlatu cenu Matice slovenskej. Spisovateľ Dušan Jelinčič vystúpil s príhovorom k 160. výročiu Matice pod názvom Cesta do konca noci alebo najtemnejšia hodina je tesne pred svitaním. Dušan Jelinčič (nar. 1953 ) je spisovateľ a novinár z komunity slovinskej menšiny v Taliansku z talianskeho Terstu . Je tiež horolezcom alpského štýlu a prvým horolezcom z Terstu, ktorý kedy zdolal vyše 8000 m vysoký himalájsky štít. Pracoval v sekcii slovinského jazyka regionálnej služby RAI pre Friuli Venezia Giulia. Jelinčič napísal aj množstvo esejí, publikovaných v prevažne slovinských literárnych časopisoch ako Sodobnost a Nova revija.
Hudobnú časť, ktorá bola uvedená hymnou Slovinska z pera “slovinského Štúra” France Prešerna, zabezpečili tenor Žiga Čopi, klaviristka Beáta Ilona Bercza, soprán Talita Sofija Komelj a sestry Patricija a Klára Avšič.
***
Slovinský Štúr Prešern zverejnil hymnu zvanú Zdravlijici (Prípitok) o nezávislosti Slovinska až roku 1848, hoc vznikla ešte v roku 1844. Jej text znie:
Nechajte tie národy žiť
ktoré chcú vidieť deň
kam Slnko chodí,
zmiznú všetky známky sváru,
aby rodák slobodný bol,
a so susedom bez nepriateľstva žil!
Prešern sa stal prvým významným európskym básnikom romantickej éry. Deň Prešernovho úmrtia je v Slovinsku štátnym sviatkom.
***
Na udalosti boli prítomné aj slovinské médiá, vrátane štátnej televízie, ktoré pripravili niekoľko reportáží. Výrazne zarezonovala aj prítomnosť prezidentky. V závere podujatia bolo prezentované prehlásenie, určené najmä európskym inštitúciám, na ochranu jazykov, tradícií a kultúrnych identít v dobe globalizácie.
Vo večerných hodinách sa konala druhá, literárna-hudobná časť podujatia, kde vystúpili poprední slovinskí literáti Miljana Cunta, Uroš Zupan či Brane Senegačnik. Hudobný program zabezpečili Amadej Lah, Meira Smailovič, Tara Bregant a Mate Beštek.
SLOVENCI A SLOVÁCI, SLOVENKY A SLOVENKY
Zaujímavosťou je, že Matica slovinská sa po slovinsky nazýva „Slovenská matica“. Taktiež, Slovinci sú „Slovenci“, ženy sa v Slovinsku nazývajú „Slovenky“ a rovnako napr. ich hory sú „Slovenske gory“. Dokonca Slovinská akadémia vied a umení sa nazýva „Slovenska akademija znanosti in umetnosti“. Slovinci často používajú slová, ktoré sa na Slovensku používajú v rámci dialektov alebo ako synonymá – napr. hiša či budova (u nás chyža) či jutri (u nás jutre čiže zajtra). Slová vďaky vyjadrujú ako chvála, zdravia sa Dober dan, dobrú chuť znamená Dober tek, na zdravie je na zdravje, rezne sú šnicle či kotlety a spolky nazývajú družstvá. Pre zaujímavosť, čo je symbol silného germánskeho vplyvu, slovo áno hovoria ako ja. Zaujímavosťou je tiež používanie starých slovanských slov – štát sa napríklad nazýva država.
Vedeli ste, že Slovinsko je jeden z mála štátov, ktorý uznáva kult Napoleóna Bonaparte? Citujem:
„Slovinsko, zaradené v rokoch 1809 až 1813 do tzv. Ilyrských provincií, je v tejto dobe jedným z mála štátov mimo Francúzska, kde je oslavovaný Napoleon. Po jeho porážke prevzalo vládu opäť Rakúsko a Viedenský kongres (1814-1815) opäť znamenal návrat k cenzúre. … Slovinčina vyrastá práve na základe skúsenosti z Ilýrskych provincií… Medzi hlavné zmeny, ktoré francúzske impérium prinieslo, patrili prepracovanie administratívy, zmena školského systému – vytvorenie univerzít a zo slovinčiny sa stal vyučovacím jazykom – a používanie napoleonského zákonníka a trestného zákonníka.“
Mimochodom prvé diela v Slovinčine vychádzajú už v 16. storočí.
Predseda MS Marián Gešper vo svojom príhovore pripomenul významné historické a kultúrne súvislosti medzi Slovenskom a Slovinskom, ktorými sú názvom rovnaké Matice oslavujúce 160. výročie iba s rozdielom niekoľkých mesiacov, podobné štátne vlajky a spoločná cyrilo-metodská tradícia. Nesmieme zabudnúť ani na dávne spoločné korene v Samovej ríši z roku 623, v ktorej boli spoločne predkovia Slovákov, Slovincov, Moravanov, Čechov a Lužických Srbov. Minulý rok to bolo 1400 rokov od vzniku tohto predštátneho útvaru západných Slovanov. Pri oficiálnych diskusiách zdôraznil aj vplyv Slovákov Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika na zakladateľov Matice slovinskej či mnohé ďalšie spoločné historické súvislosti.
„Archív MS prezradil, že máme bohatú korešpondenciu, výmenu kníh a mnohých iných vedeckých súvislostí už od 19. storočia. Vytvorili sme faksimile, ktoré odovzdám. Prajem počtom malému, ale duchom veľkému slovinskému národu pod Alpami, veľa úspechov v hospodárskych, ekonomických aj politických súvislostiach. Prajem Slovenskej Matici v Ľubľane aby naďalej strážila svoj národ, pretože dobre vieme, že žijeme v nepokojnej Európe, v nepokojnom svete a udržanie našej štátnosti a kultúry je rovnako zložité ako jej vybojovanie v 19. alebo 20. storočí…“ uviedol Gešper, ktorý vzápätí odovzdal Alešovi Gabričovi Zlatú medailu Matice slovenskej s vyobrazení Karola Kuzmányho a Štefana Moyzesa, a symbolicky si podal ruku aj s prezidentkou Slovinska (slovenskou prezidentkou) Natašou Pirc Musar.
Predseda Matice slovinskej, predseda Matice slovenskej a prezidentka slovenská
Matica slovenská aktívne spolupracuje so zahraničnými Maticami jednak pravidelným organizovaním Kongresov Matíc a inštitúcií slovanských národov (minulý rok sa konal v poradí piaty, a to pri príležitosti 160. výročia Matice slovenskej v Martine, aj s prítomnosťou Matice slovinskej v Ľubľane), a jednak publikovaním zborníkov z Kongresov a časopisu Slovanský obzor, ktorý vychádza aj v rôznych jazykových mutáciach (šéfredaktorom je Pavol Madura). V rámci podujatia bola tiež nadviazaná kultúrna výmena medzi slovinskými spisovateľmi a matičným časopisom Slovenské pohľady.
Vráťme sa ešte k slovinskej Matici resp. Slovenskej Matici. Veľa sme sa dozvedeli na samotnej večeri so Slovincami. Slovinská Matica ma niekoľko pilierov, avšak pramálo zamestnancov. Na rozdiel od slovenskej nemá miestny odbory (ekvivalent s miestnymi odbormi je napr. v chorvátskej Matici). Slovinská Matica ma niekoľko pilierov alebo sekcií (odseki):
- historický
- prírodovedný a inžiniersky
- pre slovinský (slovenský) jazyk
- filozofický
- vydavateľský
OSOBNOSTI SÚČASNEJ MATICE A SLOVINSKEJ KULTÚRY
Predsedom Matice slovinskej je dr. Aleš Gabrič, podpredsedami sú akad. prof. dr. Alojz Kralj a prof. dr. Vesna Mikolič. Dr. Aleš Gabrič je historik, ktorý skúma najnovšie kultúrne a politické dejiny Slovinska. Je zamestnaný v Inštitúte najnovších dejín v Ľubľane. Je autorom viacerých historických prác a početných vedeckých a odborných príspevkov, najmä o dejinách Slovincov v 20. storočí, vrátane niekoľkých článkov o dejinách vlasti slovinskej. Do činnosti Slovenskej matice sa zapájal účasťou na ňou organizovaných sympóziách a uverejňovaním príspevkov v jej publikáciách. Vzhľadom na tému svojho výskumu sa významnou mierou podieľal na príprave kompilácie Slovenska matica – 150 rokov práce pre slovinskú kultúru. V Slovenskej matici je členom predstavenstva a viacerých jeho sekcií, uvádza oficiálna stránka.
Tajomníčkou Slovenskej Matice je Dr. Ignacija Fridl Jarc, ktorá je zároveň významnou filozofkou. DR. Ignacija Fridl Jarc ukončila štúdium komparatistiky a filozofie na Filozofickej fakulte v Ľubľane. Publikovala viac ako tristo recenzií, poznámok a štúdií o súčasnej slovinskej a svetovej dráme, próze a divadle. V roku 2000 získala cenu Stritar pre mladého kritika za kritickú prácu. Zúčastnila sa mnohých odborných porôt. V roku 2006 získala doktorát z Platónovej teórie pravdy z pohľadu krásy a umenia. Jej odborná bibliografia obsahuje rozsiahle články o Platónovej filozofii a estetike svetla v antickej filozofii, ako aj monografiu Jazyk vo filozofii starých Grékov (2001). Ako prekladateľka zo starej gréčtiny sa podieľala na slovinskom vydaní Fragmentov predsokratikov. Počas svojej profesionálnej kariéry pôsobila ako samostatná pracovníčka v oblasti kultúry, asistentka na katedre filozofie, vedúca edičného a dizajnérskeho programu a zástupkyňa riaditeľa. Od 1. mája 2018 sa stala tajomníčkou-redaktorkou Slovenska matica. V marci 2020 dočasne pozastavila túto funkciu a prevzala funkciu štátnej tajomníčky na ministerstve kultúry. Po skončení svojho mandátu sa od 1. septembra 2022 vrátila do funkcie tajomníčky-redaktorky Slovenskej matice. Má dokonca stránku na slovinskej Wikipédii.
Dr. Vesna Mikolič vyštudovala v roku 1989 slovinský jazyk a literatúru a taliansky jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity v Ľubľane v Slovinsku. V roku 2001 získala magisterský titul v odbore slovinský jazyk a štylistika (kurz sociolingvistiky) a v roku 2004 získala doktorát z lingvistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Ľubľane v Slovinsku (doktorandská dizertačná práca „Jazyk ako odraz etnického povedomia“ v etnicky zmiešanej oblasti Slovinskej Istrie“). Na plný úväzok je zamestnaná vo Vedecko-výskumnom centre Koper (ZRS Koper), kde vedie Ústav jazykovedy. Je členkou Vedeckej rady a Volebnej komisie ZRS Koper a Redakčnej rady vydavateľstva Annales ZRS.
Na podujatí vystúpili aj osobnosti súčasnej slovinskej literatúry. Básnik profesor Brane Senegačnik, esejista, klasický filológ a prekladateľ. V roku 1994 Senegačnik absolvoval klasickú filológiu na Filozofickej fakulte v Ľubľane, kde v roku 1995 získal aj miesto a získal doktorát a kvalifikáciu ako asistent predstavenstva. Preložil Sofoklovu hru a publikoval niekoľko esejí. Senegačnikova poézia je jedinečnou syntézou sofistikovanej estetiky, melodických veršov a vyznávania existencie. Zbierkou básní v tradičných formách, najmä sonet Na temnem prahu upa (1996), vyjadroval základné existenciálne a náboženské cítenie s vytriebenou poetikou a niekedy aj klasicky jednoduchým štýlom. Obdržal cenu Sovret (2012) a cenu Prešerenovej nadácie (2021) a 1. júna 2023 bol zvolený za mimoriadneho člena SAZU v kategórii umenie.
Uroš Zupan je slovinský básnik a prekladateľ. Vydal množstvo básnických zbierok a jeho poézia bola preložená aj do nemčiny, poľštiny, češtiny, slovenčiny, angličtiny, srbčiny a chorvátčiny. Župan sa narodil v Trbovlje v roku 1963 a žil tam, kým nešiel študovať komparatívnu literatúru a sociológiu kultúry na Univerzitu v Ľubľane. Pracuje ako prekladateľ z angličtiny, chorvátčiny a srbčiny do slovinčiny. Do slovinčiny preložil diela Yehudu Amichaia a Johna Ashberyho. V roku 1996 získal Cenu Prešerenovej nadácie za básnickú zbierku Odpiranje delte (Otváranie delty) a v roku 2000 Cenu Jenka za básnickú zbierku Drevo in vrabec (Strom a vrabec).
Miljana Cunta je slovinská spisovateľka, redaktorka a publicistka. Miljana Cunta vyštudovala komparatívnu literatúru a literárnu teóriu, ako aj angličtinu v Ľubľane, kde žije od roku 1995. V rokoch 2005 až 2009 režírovala literárny festival Vilenica a v roku 2010 literárny festival Fabula. Podieľala sa aj na projekte EÚ Živa coprnija („Živá mágia“), ktorý sa snaží oživiť kultúrne dedičstvo regiónov Pohorje a Istria prostredníctvom príbehov a integrovať ich do existujúceho turistického programu. Pravidelne publikuje články v slovinskom denníku Delo.
EXKURZ DO SLOVINSKEJ KULTÚRY, OSOBNOSTI MATICE SLOVINSKEJ A SLOVINSKEJ KULTÚRY
Počas cesty do Slovinska som sa zaujímal aj o historické, ale aj súčasné osobnosti Matice slovinskej rôznych politických razení.
Začnem hneď človekom, ktorý poznal Kollára a Šafárika. Davorin Trstenjak (8. novembra 1817 – 2. februára 1890) bol slovinský spisovateľ, historik a rímskokatolícky kňaz. Študoval na lýceu v Maribore a neskôr v Grazi, kde sa stal prívržencom ilýrskeho hnutia, romantického národného kultúrneho hnutia, ktoré sa šírilo zo susedného Chorvátska a presadzovalo kultúrne a jazykové zjednotenie južných Slovanov. Trstenjak úzko spolupracoval so slovinsko-chorvátskym básnikom a etnológom Stankom Vrazom. Trstenjak bol ovplyvnený teóriami Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika, dvoch vplyvných slovenských filológov, ktorí hlásali panslovanské ideály, napísal niekoľko historických kníh, v ktorých tvrdil, že Slovania boli najstarším národom v Európe (predchodca tzv. Venetická teória), uvádza anglická Wikipédia. Ďalej sa dozvedáme, že Trstenjak bol aj spisovateľ a básnik. Písal typicky romantickým spôsobom podľa vzoru France Prešerena a Josipiny Turnograjskej. V roku 1863 patril medzi spoluzakladateľov prestížneho vydavateľstva a vedeckej spoločnosti Slovenska matica.
Franc Miklošič (20. novembra 1813 Radomerščak – 7. marca 1891 Viedeň), bol štajerský a rakúsky lingvista a filológ, zaoberajúci sa slovanskými jazykmi, a politik slovinské národnosti, počas revolučného roku 1848 poslanec rakúskeho Ríšskeho snemu. V roku 1852 vydal štúdiu Vergleichende Lautlehre der slavischen Sprachen, ktorú pochvalne hodnotili František Palacký a Pavol Josef Šafařík. Počas revolučného roku 1848 sa výrazne zapojil do politického diania. V roku 1848 bol predsedom spolku Slovenija, napísal jeho prevolanie, v ktorom sa vyslovil za vznik slovinského kráľovstva v rámci Rakúska a za jazykovú rovnoprávnosť v školách aj na úradoch. Zaslúžil sa o rozvoj slovinčiny. V roku 1849 po niekoľko mesiacov pomáhal s prekladom zákonníka do slovinčiny, pričom stabilizoval slovinskú právnu terminológiu.
Lovro Toman (10. august 1827 – 15. august 1870) bol slovinský romantický národno-revolučný aktivista počas revolúcie v roku 1848, známy ako osoba, ktorá v Ľubľane na Wolf Street 8 po prvýkrát v histórii zdvihla slovinskú trikolóru (na nemeckú vlajku vztýčenú na vrchu Ľubľanského hradu). Neskôr pomohol založiť Slovenskú Maticu. Bol slovinským národným konzervatívnym politikom a členom rakúskeho parlamentu. Spolu s Janezom Bleiweisom a Etbinom Henrikom Costom bol súčasťou vedenia staroslovienskej strany.
Fran Levstik (28. septembra 1831 – 16. novembra 1887) bol slovinský spisovateľ, politický aktivista, dramatik a kritik. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov politického hnutia Mladí Sloveni. Levstik bol prvým významným spisovateľom slovinskej epickej prózy. Medzi jeho najznámejšie diela patrí poviedka Martin Krpan From Vrh (slov. Martin Krpan z Vrha), ktorá sa stala klasickým dielom slovinskej literatúry, a itinerár Cesta z Litije do Čateža (Popotovanje iz Litije do Čateža ), ktorý je zároveň literárny manifest. V kritickej eseji Napake slovenskega pisanja odhalil svoje názory na vývoj slovinského spisovného jazyka. Levstik bol jedným z hlavných predstaviteľov Mladých Slovincov, progresívnej a radikálnej politickej skupiny podobnej mladým Čechom v Českých krajinách, ktorá spochybňovala vtedajší vplyv konzervatívcov na čele s Janezom Bleiweisom v rámci Slovinského národného hnutia. V neskorých rokoch sa zblížil s panslavistickými ideálmi.
Josip Vidmar (14. októbra 1895 – 11. apríla 1992) bol významný slovinský literárny kritik, esejista a politik. V rokoch 1944 až 1946 bol predsedom Slovinskej ľudovej rady pre oslobodenie (slovinský parlament). V rokoch 1952 až 1976 bol prezidentom Slovinskej akadémie vied a umení a v rokoch 1950 až 1964 vedúcim Inštitútu literatúr akadémie. Vidmar bol prezidentom Juhoslovanskej federálnej komory národov (neskôr komory republík a provincií). Bol blízkym priateľom chorvátskeho spisovateľa Miroslava Krležu. V Slovinsku mal od polovice 50. do polovice 70. rokov veľký vplyv na kultúrnu politiku titovského režimu. Vidmar preložil diela z ruštiny, francúzštiny, taliančiny, nemčiny, češtiny, chorvátčiny a srbčiny do slovenčiny, väčšinou divadelné hry; diela dramatikov: Alexej Arbuzov, Gogoľ, Gribojedov, Krleža, Molière, Nušić, Puškin, Alexej Tolstoj a ďalší autori.
Juš Kozak (26. júna 1892 – 29. augusta 1964), známy aj pod pseudonymom Jalanov, bol slovinský spisovateľ, dramatik a redaktor. Preslávil sa najmä svojimi autobiografickými románmi, akými sú Celica (Celka) o jeho skúsenostiach s politickým väzňom a Lesena žlica (Drevenka) o živote počas 2. svetovej vojny. Počas 2. svetovej vojny spolupracoval s Frontom oslobodenia slovinského ľudu. V roku 1942 bol zatknutý fašistickými úradmi taliansky okupovanej provincie Ľubľana. Po talianskom prímerí sa zapojil do partizánskeho odboja. Po vojne sa venoval písaniu. V rokoch 1946 až 1947 bol šéfredaktorom literárneho časopisu Nový svet. Ako redaktor Ľjubljanskeho zvonu otvoril časopis marxistickým a komunistickým autorom, ktorí publikovali svoje články pod pseudonymami. V rokoch 1948 až 1955 pôsobil ako režisér Činoherného divadla v Ľubľane. Zomrel v Ľubľane. V roku 1961 sa stal členom Slovinskej akadémie vied a umení a v roku 1963 získal Prešerenovu cenu.
Ivo Urbančič (12. novembra 1930 – 7. augusta 2016) bol slovinský filozof. Mnohí ho považujú za jedného z otcov fenomenologickej školy v Slovinsku. Urbančič napísal niekoľko prác o dejinách filozofie v Slovinsku.
Etbin Henrik Costa (18. októbra 1832 – 28. januára 1875) bol slovinský národný konzervatívny politik a spisovateľ. Spolu s Janezom Bleiweisom a Lovrom Tomanom bol jedným z lídrov staroslovienskej politickej strany. Costa bol aktívny v mnohých slovinských kultúrnych, politických a športových združeniach. Okrem iného pôsobil ako predseda Slovenskej Matice a slovinskej sekcie Sokolského hnutia.
Albin Prepeluh (22. februára 1881 – 20. novembra 1937) bol slovinský ľavicový politik, novinár, redaktor, politický teoretik a prekladateľ. Pred prvou svetovou vojnou bol popredným slovinským marxistickým revizionistickým teoretikom. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vyhlásení štátu Slovincov, Chorvátov a Srbov sa zamestnal v Slovinskej komisii pre sociálnu starostlivosť, kde pracoval pod dohľadom kresťansko-socialistického mysliteľa Andreja Gosara. Bola to jediná verejná politická funkcia, ktorú kedy v živote zastával. V polovici 20. rokov sa stal aj redaktorom vo vydavateľstve Slovenska matica, ktorú viedol jeho priateľ Dragotin Lončar. V roku 1902 si písal s nemeckým marxistickým teoretikom Karlom Kautským o možnostiach aktivizácie roľníctva v prospech socializmu. V tom istom roku založil časopis Naši zapiski, v ktorom propagoval radikálny socialistický reformizmus. Časopis sa čoskoro stal hlásateľom mladých slovinských reformných sociálnych demokratov, medzi ktoré patrili Anton Dermota, Dragotin Lončar a Josip Ferfolja.
Vasilij Melik (17. januára 1921 – 28. januára 2009) bol slovinský historik, ktorý sa zaoberal najmä politickými dejinami slovinských krajín v 19. storočí. Najprv sa venoval hospodárskym dejinám, potom prešiel k dejinám politickým, najmä dejinám právnych a politických inštitúcií. Významná je najmä jeho štúdia o voľbách v Slovinsku v rokoch 1861 až 1918. Venoval sa aj výskumu dejín každodenného života, najmä obdobia modernizácie a industrializácie slovinského vidieka v Kraňsku a Dolnom Štajersku. V 80. rokoch spolupracoval s vydavateľstvom Slovenska matica na kritických vydaniach spomienok významných slovinských politikov 19. storočia vrátane Ivana Hribara a Josipa Vošnjaka, uvádza Wiki.
Tine Hribar (narodený 28. januára 1941r) je slovinský filozof a verejný intelektuál, známy svojimi interpretáciami Heideggera a jeho úlohou pri demokratizácii Slovinska v rokoch 1988 až 1990, známej ako Slovinská jar. Je manželom autorky, esejistky a politickej komentátorky Spomenky Hribarovej. Hlási sa k politickej pravici, antiklerikalizmu. Písal do časopisov Slovenskej Matice.
Oton Župančič (23. január 1878, Vinica – † 11. jún 1949 Ľubľana) bol slovinský básnik a dramatik, jeden zo štvorice vedúcich predstaviteľov slovinskej moderny. Jeho prvá básnická zbierka Čaša opojnosti (1899, Čaša opojenia) je poznamenaná náladami a pocitmi fin de siècle; Župančič v nej do slovinskej poézie uviedol voľný verš. V ďalšej zbierke Čez plan (1904, Rovinou) sa ozývajú tóny novo chápaného vlastenectva, ktoré sa potom naplno rozozneli v zbierke Samogovori (1908, Monológy). Utrpenie slovinského národa za 1. svetovej vojny vyslovil v zbierke V zarje Vidove (1920, Do letných úsvitov). Po mnohoročnom odmlčaní, kedy sa venoval hlavne prekladateľskej činnosti – preložil celkom 18 Shakespearových hier a radu prozaických i básnických diel z literatúry francúzskej, nemeckej, ruskej i českej – vydal po oslobodení 1945 zbierku Zimzelen pod snegom (1945), zhrňujúcu tvorbu z rokov okupácie a 2. svetovej vojny.
Drago Jančar (narodený 13. apríla 1948) je slovinský spisovateľ, dramatik a esejista. Jančar je jedným z najznámejších súčasných slovinských spisovateľov. V Slovinsku je známy aj svojimi politickými komentármi a občianskou angažovanosťou. Jančarove romány, eseje a poviedky boli preložené do 21 jazykov a publikované v Európe, Ázii a USA.Najpočetnejšie sú preklady do nemčiny, nasledujú české a chorvátske preklady. Jeho drámy uviedli aj viaceré zahraničné divadlá, pričom doma sú často považované za vrcholy slovinskej divadelnej sezóny. Žije a tvorí v Ľubľane. V rokoch 1987 až 1991 pôsobil Jančar ako prezident Slovinského centra PEN a prostredníctvom tejto úlohy tiež aktívne podporoval vznik slovinskej demokracie. Jančarova próza je ovplyvnená modernistickými vzormi. Jednou z ústredných tém jeho diel je konflikt medzi jednotlivcami a represívnymi inštitúciami, akými sú väznice, galeje, psychiatrické liečebne a vojenské kasárne. Preslávil sa lakonickým a vysoko ironickým štýlom, ktorý často využíva tragikomické zvraty.
A napokon ešte z dejín Slovinskej Matice:
Ide o je druhé najstaršie vydavateľstvo v Slovinsku, založené 4. februára 1864 ako inštitúcia pre vedecký a kultúrny pokrok Slovincov. Matica slovinská vznikla na návrh viacerých slovinských vlasteneckých spolkov a jednotlivcov z Mariboru, ktorí naliehali na založenie inštitúcie, ktorá by vydávala pokročilú odbornú literatúru v slovinčine, podporovala rozširovanie kultúry medzi Slovincami a rozvíjanie vedeckej terminológie v slovinčine. Pri svojej práci Matica vychádzala z príkladov podobných inštitúcií v iných slovanských krajinách (v Chorvátsku, s Srbsku, Česku a na Slovensku). Konzorcium bolo založené so súkromným kapitálom, ako aj s kapitálom vojvodstva Kraňsko a niekoľkými kultúrnymi združeniami. Na jeho založenie sa významnou mierou finančne podieľal aj rakúsky cisár František Jozef I.
Svoj vrchol dosiahla inštitúcia začiatkom 20. storočia. V tom čase fungovalo ako bežné vydavateľstvo na voľnom trhu, vydávalo knihy pre širokú verejnosť, z ktorých sa mnohé stali bestsellermi; súčasne plnila aj úlohu akadémie vied, pestovala vysokú kultúru a udržiavala úzke kontakty s Juhoslovanskou akadémiou vied a umení v Záhrebe, Srbskou akadémiou vied a umení v Belehrade, ako aj podobnými inštitúciami v r. Praha, Krakov, Londýn a Petrohrad.
Počas 1. svetovej vojny bol spolok zatvorený a jeho majetok skonfiškovaný rakúsko-uhorskými úradmi. Údajnou príčinou bolo vydanie knihy Gospodin Franjo („Pán Franjo“) od slovinského autora a dôstojníka rakúsko-uhorskej armády Fran Maselja (krycie meno: Podlimbarski), ktorá bola silnou satirickou kritikou rakúsko-uhorskej okupácie Bosny a Hercegoviny.
Počas Juhoslovanského kráľovstva rozšírila svoju vydavateľskú činnosť a v roku 1938 bola jedným zo spoluzakladateľov Slovinskej akadémie vied a umení. Počas talianskej okupácie vedenie Matice spolupracovalo s Frontom oslobodenia slovinského ľudu. V roku 1944 ju nacistické nemecké úrady zatvorili. Koncom roku 1945 komunistické orgány Slovinskej ľudovej republiky umožnili obnovenie spoločnosti. Väčšinu jej majetku štát znárodnil, no inštitúcii bolo umožnené pokračovať vo fungovaní a neskôr dostala značné dotácie.
K opätovnému oživeniu činnosti inštitúcie došlo aj v 80. rokoch, keď začala systematicky vydávať preklady významných západných filozofov a politických teoretikov ako Heidegger, Machiavelli, Jan Patočka, Unamuno, José Ortega Gasset, Aurelius Augustinus a kompletné diela Nietzscheho.
Mnoho významných osobností pôsobilo ako redaktori a kancelári (hlavní tajomníci) inštitúcie. Najvýznamnejšími z nich boli spomenutí Fran Levstik, Josip Vidmar, Juš Kozak, France Bernik a Drago Jančar. S inštitúciou spolupracovalo niekoľko ďalších, medzi nimi filozofi Ivo Urbančič a Tine Hribar, historik Vasilij Melik a politický teoretik Albin Prepeluh.
Videá z podujatia
@lucasperny_ 160 rokov Matice slovinskej #slovenia🇸🇮 #slovenia #slovenianmatica #slavic
@lucasperny_ 160 tokov Slovenská Matica v Lublane #slovenianmatica #music
@lucasperny_ Ľubľana #ljublana #maticaslovenska #slovakmatica #tourism #slavic #city #slovenia🇸🇮 #slovenia #slovakia
@lucasperny_ V slávnostných priestoroch slovinských vedeckých inštitúcií #slovenia #lublana
S tymto narodom by sme mali utvorit... ...
Tieto dve štáty si mnohí často pletú. Pre nás... ...
Celá debata | RSS tejto debaty