Blog Lukáša Perného

Spísať poznatky, emócie, dojmy, zážitky štvordňových veľkolepých osláv 160. výročia Matice slovenskej rozhodne nie je ľahká úloha. V prvom rade som veľmi rád, že na naše podujatie KONEČNE dorazila aj RTVS a ešte radšej, že prišla aj Česká televize. Matica dokonca prenikla po veľmi dlhom čase aj do hlavného prúdu, dokonca až do sveta.

Absencia hlavných predstaviteľov štátu samozrejme neprekvapuje, na druhú stranu treba oceniť, že prišli všetci tí, ktorým na národnej kultúre a Matici záleží a snažia sa ju všemožne podporovať.

Počas Kongresu Matíc a inštitúcií slovanských národov som získal cenné kontakty kultúrnych pracovníkov zo Srbska, Čierneho Hory, Slovinska, Slezka atď.

Nechám však prehovoriť jedného z účastníkov konferencie a človeka, ktorého si veľmi vážim, profesora Jozefa Sipka z Prešovskej univerzity:

Na oslavy prišli okrem predstaviteľov z rôznych slovenských inštitúcií zástupcovia matičných a slovanských organizácií zo Srbska, Chorvátska, Čiernej Hory, Maďarska, Poľska, Čiech, Ruska, Slovinska, Nemecka (Lužickí Srbi). Najviac teda boli zastúpení Slovania z bývalej Juhoslávie, dnes na jej území existuje 7 štátov! …Veľmi mňa zohrievali pocity bratskej súdržnosti medzi Slovákmi a Rusínmi, ktorá má svoje základy aj v čase vzniku Matice slovenskej. Ako je známe,  jej založeniu veľmi  pomohol jeden z najväčších Rusínov Adolf Dobrianský.  Na 5. kongrese matíc a inštitúcií slovanských národov vystúpili takisto zástupcovia slovenských Rusínov Vladimír Protivňák a Miroslav Bober, ktorí poukázali na viaceré stránky rusínskeho národného hnutia v minulosti a v našej dobe. Na oslavách vystúpili tiež bývalí študenti FF PU v Prešove Lukáš Perný a Erik Germuška. Opätovne sa potvrdilo, že najväčším bohatstvom učiteľa sú jeho úspešní študenti. 

Za tieto slová som veľmi vďačný.

Zo samotného kongresu som si urobil niekoľko poznámok…

Zo všetkých Matíc sveta organizuje Kongres pravidelne práve Matica slovenská a to už po piaty krát (treba však doplniť, že jeden kongres zorganizovala aj bratská Matica slovinská a to pri príležitosti je 150. výročia). Napĺňa tým posolstvo Jána Kollára o všeslovanskej vzájomnosti a kultúrnej spolupráci slovanských národov, čo som napokon vyzdvihol aj vo svojom záverečnom príspevku. Výstupom tejto spolupráce je aj časopis SLOVANSKÝ OBZOR, ktorý vedie Dr. Pavol Madura, a napokon zborník z kongresu.

Predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper, PhD. vo svojom úvodnom prejave vyzdvihol a spomenul významné osobnosti Vladimír Mináča, Laca Novomeského, ale aj ďalších dejateľov Sama Tomášika, Jána Kollára a Františka Fugu.

Po predsedovom príhovore sa prihovoril spisovateľ a predseda Matice srpskej Dragan Stanić. Predmetom jeho príspevku bolo periodikum Letopis Matice srpskej, ktoré prirovnal aj k našim Slovenských pohľadom.

Po kongrese som pánovi predsedovi symbolicky navrhol publikovanie v Slovenských pohľadoch, s ktorým súhlasil a dostali sme tiež pozvanie do Srbska. Mimochodom Srpská matica je vôbec najstaršia zo všetkých Matíc (1826).

V nasledujúcom príspevku prehovoril hlas Matice bunjevskej, čo je inštitúcia reprezentujú juhoslovanské etnikum, ktoré obýva prevažne región Bačka.

Za Maticu slovinskú, ktorá sa v slovinčine volá Slovenská matica, teda rovnako ako Matica slovenská, sa prihovoril Aleš Gabrič. So slovinskými priateľmi Alešom a Vesnou Mikolič som viedol dlhé dialógy a môžem vám povedať, že toho máme skutočne veľa spoločného. Avšak kodifikáciu jazyka mali o niekoľko storočí skôr než Slováci. Jazyky sú však natoľko príbuzné, že sme prakticky nepotrebovali prekladateľa. Matica slovinská sa dominantne venuje vydavateľskej činnosti, ale napríklad aj prekladom filozofických diel (Heidegger, Machiavelli, Jan Patočka, Unamuno, José Ortega y Gasset, Aurelius Augustinus).

O lužických Srboch toho tiež veľa nevieme, navyše sa veľká ich časť asimilovala, no dodnes funguje aj Matica lužicko-srbská za ktorú sa prihovorila Anja Pohončowa. Ide o vôbec prvú predsedníčku Matice v dejinách popri Kataríne Melegovej-Melichovej, ktorá bola prvou predsedkyňou MO Matice slovenskej v Srbsku. Vo svojom pomerne rozsiahlom prejave K. M.-M. poukázala na slovenské osobnosti, ktoré pôsobili v Srbsku alebo Srbsko navštívili ako napr. Kuzmány, Hodža či Godra.

V Srbsku je aktuálne predsedom Branislav Kulík, ktorý má pod sebou 15 tisíc Slovákov žijúcich v Srbsku. Vo svojom prejave vyzdvihol Slovenská národné slávnosti a predovšetkým poukázal na to, že Matica musí plniť tak osvetovú funkciu (vzdelávať prostý ľud), ako aj intelektuálnu-vedeckú činnosť, pričom tieto funkcie musí správne vybalancovať. Toto je veľmi dôležitá poznámka k tomu, prečo sú Matice slovanskou osvetovou unikátnosťou aj vo svetovom rozmere. Taktiež Kulík uviedol, že každý tretí Slovák v Srbsku je členom Matice.

Českú republiku zastúpila na kongrese Matice slezská – s delegáciou paní Konderlovej a Drašňanovej. Zdôraznili, že Matice slezská – sa aktívne zaslúžila o budovanie škôl v slezskom kraji. Vyzdvihli tiež jej zakladateľa Jána Železného.

Za ruský projekt Nadácia vlasti vystúpili páni Grigorievič a Gannadevič, ktorí sa zamerali na históriu všeslovanstva a predovšetkým 19. storočie. Vyzdvihli tiež prvý medzinárodný kongres slavistov a historikov.

Čiernu Horu zastúpil Michal Spevák, ktorý apeloval na problém nezáujmu o zahraničných Slovákov v Čiernej Hore zo strany vládnych inštitúcií. Problematické postavenie Slovákov v Poľsku priblížil Ľubomír Molitoris a situáciu v Maďarsku spisovateľ Michal Hrivňák.

Do situácie v chorvátskej Rijeke a dejín budovania Matice v chorvátskych podmienkach zasvätila účastníkov predsedníčka MO MS v Rijeke Miroslava Gržinić.

Problematike rusínskej kultúry a predovšetkým konfliktom spojených s neuznaním práv Rusínov sa venovali Vladimír Protivňák a Miroslav Bober.

Pred záverom sa chopil slova dvojnásobný doktor Erik Germuška, ktorý zaktualizoval posolstvo Štúrovho diela Slovanstvo a svet budúcnosti. 

Družné diskusie so slovanskými bratmi a sestrami prebiehali až do večerných hodín.

Nasledoval oficiálny program slávností, ktorý vynikajúci zdokumentovala TV TURIEC. Veľkolepé slávnosti pokračovali odhalením busty zahraničného predsedu Matice Františka Fugu, inscenovaným príchodom Štefana Moyzesa, príhovormi hostí a napokon divadlom Komora.

Nasledujúci deň vyvrcholil prehliadkou folklórnych súborov, monumentálnym galaprogramom a koncertom Sľuku, Veroniky Rabada a Zuzany Smatanovej. Približný odhad návštevníkov je cez 1,5 tisíca.

V nedeľu Matica splnila svoj ekumenický rozmer tým, že boli usporiadané rímskokatolíckej, aj gréckokatolícke omše, ako aj evanjelické Služby Božie.

VIDEOGALÉRIA