Blog Lukáša Perného

Špeciálne pre blog.pravda uverejňujem už publikovaný rozhovor s predsedom Matice slovenskej Dr. Mariánom Gešperom, ktorého úlohou bolo najmä priblížiť aktivity Matice slovenskej širšej verejnosti. Rozhovor bol medzičasom zverejnený aj na Matica.sk a na blog ho uverejňujem pri príležitosti jeho čerstvého obhájenia titulu PhD. Rozhovor vyšiel v roku 2022.

MEDAILÓN: JUDr. Marián Gešper, PhD. je druhýkrát zvoleným predsedom Matice slovenskej od roku 2017 a stal sa tak nasledovníkom takých osobností slovenskej národnej kultúry ako Štefan Moyzes, Pavol Országh Hviezdoslav, Matúš Dula či Vladimír Mináč. Časopis DOTYKY je zameraný predovšetkým pre mladých ľudí a mladí ľudia sú budúcnosťou každej organizácie (a Matica slovenská ako najstaršia kultúrna ustanovizeň má budúcnosť, iba ak bude myslieť aj na budúcnosť).

Súčasnému predsedovi Matice slovenskej sa podarilo značne postúpiť pri omladzovaní a zmodernizovaní Matice slovenskej, a to na pozadí vážnych útokov niektorých štátnych orgánov na MS. Marián Gešper priniesol do nej nové témy, nadviazal významné spolupráce s osobnosťami a inštitúciami. Aj vďaka organizátorským a diplomatickým schopnostiam získala Matica slovenskú podporu v NR SR a aktivity tejto kultúrnej ustanovizne vzdorujú útokom pseudoliberálnych aktivistov.

Marián Gešper je tiež aktívny ako spisovateľ. Je plodný v publicistickej tvorbe, píše tiež štúdie, odborné biografické články, odborné články k právu, kultúrnym a cirkevným dejinám. Tieto články uverejňoval v periodikách Slovenské národné noviny a Slovenské pohľady, ale aj v Magazíne Slovensko, Bulletine slovenskej advokácie, Evanjelickom poslovi spod Tatier a ďalších. Počas svojho pôsobenia urobil kus práce pre pripomínanie často i zabudnutých národných osobností a udalostí národných dejín.

***

LUKÁŠ PERNÝ: Na poslednom Valnom zhromaždení Matice slovenskej, ktoré sa konalo 9.10.2021 v Liptovskom Mikuláši, ste presvedčivo obhájili post predsedu Matice slovenskej, ako ste podľa vás presvedčili delegátov, že ste dostali takú výraznú podporu?

MARIÁN GEŠPER: V rámci matičnej 160-ročnej tradície kandidát nielen na predsedu, ale do výboru MS by mal byť človek, ktorý dlhodobo pôsobí v ustanovizni a aktívne je s ňou roky zžitý. Matičné voľby nie sú voľby do NR SR, či voľby, aké poznáme pri politických stranách. Matiční kandidáti sa neposudzujú podľa predvolebných programov posledných dní, ale už od prvých krokov, ktoré v Matici urobili. Myslím, že matiční delegáti mi vyjadrili vysokú podporu preto, že poznajú moju činnosť už ako predsedu mládežníckeho záujmové- ho odboru Mladá Matica (2010 – 2016) i neskôr podpredsedu a od roku 2017 ako predsedu MS. Členom Matice som už dve desaťročia. Verím, že ma podporili, lebo vedia, čo mám za sebou, čo som pre Maticu a matičné hnutie doteraz urobil. Chcem zdôrazniť, že voľby predsedu na valnom zhromaždení nemožno vnímať ako politickú „kortešačku“. Nie sú o ľúbivých sľuboch či antikampani kandidáta, ako to vidíme pri voľbách od samospráv až po NR SR. Veľmi si vážim delegátov a delegátky na VZ MS, že neskĺzli do politicko-mediálnej roviny a zachovali úctu i dôstojnosť valného zhromaždenia.

L. P.: Predsedami Matice slovenskej boli také osobnosti ako Štefan Moyzes, Hviezdoslav, Matúš Dula, Laco Novomeský či Vladimír Mináč. Sám ste spoluautorom knihy Predsedovia Matice slovenskej 1863 – 2019, ktorá vyšla v roku 2019. Aké boli ohlasy na vašu knihu?

M. G.: V spoluautorstve s doc. Pavlom Pareničkom sme v knihe Predsedovia MS obsiahli všetkých historických predsedov našej najstaršej národnej a kultúrnej ustanovizne, podotýkam aj tých posledných. Išlo o naplnenie naliehavej požiadavky matičiarov analyticky zhodnotiť dlhú matičnú cestu z pohľadu vedúcich osobností Matice slovenskej, akým predsedovia MS bezpochyby boli. V ich pôsobení v našej ustanovizne sa odrážajú aj pohnuté osudy nielen Matice, ale slovenského národa. Pôsobenie a aktivity predsedov Matice boli veľmi ovplyvnené vonkajšími politickými, sociálnymi, mocenskými a inými historickým faktormi, ktoré pomyselne tlačili nielen na ustanovizeň, ale aj na vývoj našej slovenskej štátnosti. Každý z predsedov priniesol niečo originálne do mnohovrstvového matičného organizmu a dal svoj špecifický pohľad na jej smerovanie. Treba však zdôrazniť, že do určitej miery väčšina predsedov rešpektovala kolektívnu skúsenosť, ktorá je – poviem to obrazne – zakódovaná v Matici a snažili sa jej pri- spôsobiť bez ohľadu na svoje politické a iné názory. Aj keď kníh o matičných osobnostiach je niekoľko, kniha o všetkých predsedoch Matice chýbala. Stretla sa s pozitívnymi reakciami a záujemcovia o matičné dejiny kvitovali, že nie je napísaná samoúčelne, ale ako pokus o kritické zhodnotenie matičného vývoja prostredníctvom osudov samotných predsedov MS. Kniha bola poňatá už od zárodku svojho vzniku ako určité ponaučenie pre budúce slovenské generácie.

L. P.: Ktoré z osobností predsedov Matice slovenskej vás najviac inšpirujú a čo si na nich najviac vážite?

M. G.:Je ich viacero, ale je potrebné vyzdvihnúť historicky prvého predsedu MS Štefana Moysesa, bol rozvážny s veľkým vizionárstvom, v práci prísny na seba, ale aj na svojich spolupracovníkov. Dosiahol všetky ciele, ktoré si vytýčil v prípravných krokoch založenia ustanovizne, bol veľkou morálnou autoritou, ale aj oporou vtedy mladého matičného hnutia, ale v tomto historickom období aj slovenského národné pohybu. Chcem vyzdvihnúť aj pamiatku na Matúša Dulu (1846 – 1926). Je síce trochu zabudnutý, no treba zdôrazniť neuveriteľnú vytrvalosť a životaschopnosť, či húževnatosť jeho národného snaženia. Už ako 17-ročný mladík bol regulárnym členom MS, rečnil na námestí v Martine v deň jej založenia, videl jej zrušenie uhorským polofeudálnym režimom, boril sa za práva Slovákov, často a mnohokrát aj neúspešne s maďarizačným molochom, ale dožil sa obnovy MS 1.1.1919,  kde aktívne ako už starší pán predseda pôsobil. Netreba zabúdať, že bol to Dula, čo vystavil pomyselný účet uhorskej štátnosti v pamätný deň Martinskej deklarácie 30.10.1918, čo muselo byť pre neho po toľkých rokoch bojov veľkým zadosťučinením.

L. P.:DOTYKY začali (ako časopis pre mladú literatúru) vychádzať v roku 1989, pri- čom predtým boli prílohou časopisu ROMBOID. Priam magická symbolická kontinuita v súvislosti s rokom 2022 spočíva v tom,  že časopis je pomenovaný po básnickej zbierke Miroslava Válka (toho roku by mal 95. výročie narodenia), ten však predtým založil časopis ROMBOID, ktorý je zase pomenovaný po zbierke Laca Novomeského, teda vášho predchodcu, ktorý sa tiež inšpiroval generáciou štúrovcov. Samotný Novomeský inšpiroval tak Mira Válka (v kultúrnej politike a poézii), ako aj Vladimíra Mináča (vo filozofii dejín slovenského národa). Mináč, ktorý bol tiež symbolicky neoštúrovec, má toho roku storočnicu a napokon celý rad štúrovcov má v roku 2022 výročie dvestoročníc, na čo Matica slovenská reagovala vyhlásením ROKU ODKAZU ŠTÚROVCOV. Sám ste aktívne iniciovali podujatia k výročiam štúrovcov ako i podujatie k storočnici Vladimíra Mináča spojené s odhalením jeho busty. Ako vnímate tieto magické spojitosti medzi výročiami a myšlienkovou kontinuitou? V čom vás inšpiruje Mináč?

M. G.: Ignorovať storočnicu tak mimoriadnej osobnosti ako bol Vlado Mináč by bolo neodpustiteľné. Matica pripravila aj v spolupráci so synom Vladimírom Mináčom ml. triptych podujatí venované nášmu baťkovi a predsedovi  MS Mináčovi. Na druhej strane je veľmi smutné, že štátne inštitúcie, napríklad aj ministerstvo kultúry na to úplne zabudlo. Horšie je, že sa obišli významné výročia štúrovcov, akým boli dvestoročnice Jána Francisciho-Rimavského, Janka Kráľa, Janka Kalinčiaka, Jána Rotaridesa, Samuela Štefanoviča, či Štefana Marka Daxnera. Bohužiaľ je potrebné v tejto súvislostí pripomenúť, že sa bohorovne „opomenulo“ aj 30. výročie Deklarácie o zvrchovanosti SR z roku 1992. Kde boli najvyšší ústavní činitelia? Aby sme sa však vrátili k osobnosti Mináča. Narodil sa symbolicky sto rokov po významných štúrovcoch a nikde inde než v národoveckom gemerskom-malohontskom kraji, kde je mnoho cestičiek, ktorými kedysi kráčali hurbanovskí dobrovoľníci. Jeho osudové životné križovatky sú v mnoho podobné so štúrovcami. Bol to rovný človek pevných názorov, čestný, neintriguje, nesnaží sa potopiť svojich spolupracovníkov, ale naopak, mnohých v normalizácii zachráni, no ako to už býva, mnohí zachránení sa mu veľmi neodvďačia po 1989. Ide o veľkorysú osobnosť, národnú, ale aj ľavicovú. Aj pri tejto zdôraznenej stránke jeho osobnosti ho musíme rešpektovať a v historických súvislostiach objektívne hodnotiť. A to bez ohľadu na to, či sa považujeme za pravičiarov, či ľavičiarov, keďže baťko bol na prvom mieste predovšetkým slovenský národovec. Snáď raz naša slovenská spoločnosť dozreje a Mináča dôsledne obsiahne v dejinnej, kultúrnej a spisovateľskej celistvosti. Je mi veľmi ľúto, že sme Mináča ako pomerne mladí ľudia nezažili osobne a nemohli sme s ním viesť ideové rozhovory. Nepovažujem Mináča za kontroverznú osobnosť, je to osobnosť pozitívna, národná, veľkolepá. Inšpiratívny je aj jeho zložitý osud vo veľmi nebezpečnej dobe, v ktorej musel žiť. Rovnako významné bolo jeho pôsobenie v MS, či spisovateľská tvorba. Verejnosti je bohužiaľ neznámy húževnatý zápas Mináča za štátoprávnu rovnoprávnosť Slovákov vo vtedajšom socialistickom Československu.

L. P.: Počas pôsobenia v Matici slovenskej ste sa výrazne sústredili na kultúrno-osvetové, odborné, ale aj vydavateľské aktivity, no nezabudli ste ani na podporu matičných odborov, folklórnych a umeleckých kolektívov. Taktiež sa vám podarilo výraznejšie omladiť Maticu slovenskú aj vďaka mládežníckemu záujmovému odboru Mladá Matica, ktorá pre mládež vytvorila aj určitý manifest, ktorý ste publikoval v knihe Apoštoli národného ducha. Za vášho pôsobenia mladí a aktívni ľudia, ako napríklad mimoriadne kreatívny Ján Seman, Peter Schvantner, Marek Nemec, významne zasiahli aj do kultúrnych aktivít, propagácie inštitúcie, využívajú Facebook, YouTube, tvoria filmy, propagačné materiály atď.

M. G.:Myslím, že najdôležitejšou úlohou vedúcich predstaviteľov Matice slovenskej v každom historickom období je zabezpečiť generačnú kontinuitu a podchytiť nasledujúce generáciu slovenských národovcov. Bohužiaľ, v slovenským pod- mienkach sa na túto životne dôležitú stránku trestuhodne zabúdalo. Výchovu a prípravu mladej generácie matičných činovníkov som vždy považoval na úplnú prioritu môjho pôsobenia. V zložitej dobe ďalšia matičná generácia prevzala štafetu, a to najvýraznejšie medzi rokmi 2017 až 2019, čím sa zachránila kontinuita ustanovizne. Mladá a stredná generácia nastúpila nielen do vedenia ustanovizne, výboru, ale aj do ďalších matičných zložiek. Nespadlo to samo od seba, predpoklady na to siahajú do prelomu rokov 2010 a 2011, kedy sa vy- vinulo veľa dlhodobého programového úsilia dať mladým aktivistom šancu pre- sadiť svoje myšlienky. A to v dobe, kedy nielen mládež, ale celá spoločnosť je pseudoliberálnymi médiami vychovávaná k materializmu, vlastnému prospechu a odporu k všetkému národnému. Mladá generácia sa prejavuje aj v miestnych odboroch, v Divadelnom odbore MS, v aktivitách umeleckých kolektívoch, ale aj na pracoviskách a útvaroch ustanovizne. Výchovou matičnej mládeže myslíme nie mentorovaním, ale vytvorením priestoru pre mládež samostatne tvorivo pracovať.

L. P.: DOTYKY vychádzajú ako časopis Spolku slovenských spisovateľov. Plánom Matice slovenskej je tiež intenzívnejšia spolupráca  so  Spolkom slovenských spisovateľov. Posledne sa táto spolupráca prehĺbila aj pri príležitosti spomienkového podujatia, storočnice Vladimíra Mináča, kde sa stretli matičiari aj slovenskí spisovatelia. V minulosti SSS významne spolupracovala s Maticou slovenskou napr. v oblasti krajanskej literatúry. Do Slovenských pohľadov píše celý rad členov SSS a, naopak, v Literárnom týždenníku zase prevláda pozitívny postoj k Matici slovenskej. Novou dimenziou spolupráce medzi SSS a MS je aj tento rozhovor. Aké možnosti podľa vás ponúka spolupráca medzi SSS a MS?

M. G.:Myslím, že spolupráca a určité spojenectvo Matice slovenskej a Spolku slovenských spisovateľov je úplne prirodzené. Sme si blízki dejinným vývojom, úprimnou snahou rozvíjať slovenské národné a kultúrne dedičstvo, národnú literatúru, udržať slovenskú svojbytnosť a demokraciu, spája nás intelektuálne potenciál obidvoch organizácií, ako aj to, že veľa našich činovníkov sú členovia Matice a súčasne aj Spolku. Matica bude SSS podporovať, pokiaľ to bude možné. Myslím, že spolupráca na úrovni Slovenských pohľadov, či Vydavateľstva MS obohatí obidve naše slovenské, a podotýkam starobylé organizácie.

L. P.: Nakoľko sú DOTYKY predovšetkým časopis o literatúre, bolo by zaujímavé predstaviť vaše literárne vzory. Iste, u vás ako predsedu Matice slovenskej budú prevažovať slovenskí autori, no určite vás inšpirujú aj osobnosti svetovej literatúry…

M. G.:Zo slovenských autorov ma už v ranej mladosti štýlom písania a originálnosťou príbehov zaujal Ladislav Ťažký, som veľmi rád, že som mal možnosť sa s ním stretnúť aj pri dlhšom rozhovore. Jeho tvorba má veľký význam aj pre náš dejinný národný pohyb, keďže je aj pútavou kronikou udalostí, ako je vojnové obdobie, po vojnové roky až po súčasnú slovenskú spoločnosť. Ladislav Ťažký bol aj úprimný a aktívny matičiar. Vždy som sa zaujímal o tvorbu Jaroslava Petra Jaroša, ale aj zvláštnej osobnosti Ladislava Mňačka. Zo zahraničných autorov ma zaujali známi spisovatelia ako Umberto Eco, Gabriel José García Márquez, či Arturo Pérez – Reverte. Zo slovanských Lev N. Tolstoj, Ivan A. Bunin, Michail A. Šolochov, ale aj Boris L. Pasternak. Dosť ma prekvapila kniha Vasilij S. Grossmana Život a osud. Eseje Vlada Mináča, ako je Dúchanie do pahrieb, Zobrané spory J. M. Hurbana, či Hovory M ma vždy pozitívne šokovali svojou aktuálnosťou, a to celých desaťročiach od ich napísania.

L. P.: Ako som už vyššie naznačil, Matica slovenská vyhlásila rok 2022 ako ROK ODKAZU ŠTÚROVCOV. Ktoré z týchto osobností by ste vyzdvihli najviac, čim sú inšpiratívne pre dnešok a prečo by sme si ich mali pripomínať?

M. G.:Štúrovská generácia je podľa mňa najvyspelejšou, morálne najčistejšou a najintelektuálnejšou generáciou v našich dejinách s projektami, ktoré majú presah až do našich dní. Bez nasadenia štúrovcov a založenia prvých inštitúcií v našej národnej kultúre a politike by dnešná Slovenská republika jednoznačne nevznikla. Oni vytvorili prvý reprezentatívny politický orgán Slovenskú národnú radu 1848, založili Maticu slovenskú 1863, vytvorili vojenskú tradíciu 1848 až 1849, vôbec prvú politickú stranu Slovákov – vtedajšiu Slovenskú národnú stranu 1871. Dali základ slovenského školstva, literatúry, kodifikovali slovenčinu. To sú silné piliere, bez ktorých by slovenská štátnosť dnes nebola. Nemožno zabudnúť, že vytvorili na svoju dobu veľmi vyspelé politické programy od Žiadostí národa slovenského až po Memorandum z r. 1861. Ich Slovenské národné noviny, Slovenské pohľady, či Cirkevné listy sa vydávajú dodnes. Veľmi inšpiratívny je Štefan Marko Daxner, ktorý bol spolutvorcom už spomínaných národných dokumentov, iniciátorom celonárodného zhromaždenia v Liptovskom Svätom Mikuláši a Slovenského národného zhromaždenia v Turčianskom svätom Martine na pozadí Memoranda. Tiež členom prvej národnej ustanovizne Tatrína a spoluzakladateľom samotnej Matice a Slovenskej národnej strany. Na Daxnerovi sa mi páči nielen jeho húževnatosť, česť, odvaha, ale i dôslednosť jeho práce, organizačné schopnosti, prepojenie právnického vzdelania a národno-politických programov, ktoré tvoril. Veľkolepá osobnosť s pevným národným demokratickým i sociálnym presvedčením. Takíto ľudia a politici nástojčivo chýbajú v dnešnej spoločnosti, ale aj rozorvanej a nešťastnej Európe.

L. P.: Ak Mladého človeka nadchnú aktivity Matice, na koho by sa mal obrátiť a akým spôsobom by sa mohol v Matici angažovať?

M. G.:Mladý človek sa môže jednak angažovať na úrovni miestneho odboru, ktorý pôsobí v jeho meste a obci, alebo v mládežníckom záujmovom odbore Mladá Matica, resp. aj v niektorom z folklórnych, či iných umeleckých kolektívov, ktoré pôsobia v Matici. Talentovaný mladý Slovák môže aj publikovať v rôznych matičných časopisoch. Záujemca sa môže o bližšie informácie obrátiť na Členské ústredie MS v Martine, kontakt je možné nájsť na webe matica.sk.

L. P.: Sám ste autorom zaujímavej knihy Apoštoli národného ducha. Ide o výber z vašej publicistiky, ktorý tvorí biografické, kultúrno-historické články, črty, reflexie a štúdie, ktoré analyzujú známe ako i neznáme osobnosti a míľniky slovenských dejín nielen devätnásteho, ale aj dvadsiateho storočia. Vo vašich článkoch môže čitateľ nájsť kontinuitu, akúsi na prvý pohľad neviditeľnú niť medzi generáciami národných buditeľov – štúrovcov, národniarov, ako aj legionárov a protifašistických bojovníkov. V knihe nájde čitateľ nielen známe historické fakty, ale čitateľsky pútavé perličky zo života osobností národného života. Pozoruhodné na knihe je, že nachádzate aj medzinárodné súvislosti národného hnutia na Slovensku, napr. s bojovníkmi v zahraničí, ako napr. M. Collins v Írsku. Plánujete na túto knihu nadviazať? Aké sú vaše najnovšie plány v oblasti literárnej tvorby?

M. G.:Jednoznačne mám v pláne niekoľko knižných profétov. Bohužiaľ, množstvo povinností, ktoré vystali predo mnou po minulých útokoch na Maticu, obrana našej najstaršej národnej a kultúrnej ustanovizne a ekonomické problémy z pandémie vyčerpali množstvo času, ktoré som mohol tomuto venovať. Mám pomerne obsiahly materiál venovaný užšej problematike osudom Slovákov, mnohí boli aj neskorší matičiari, našich legionárov, ktorí bojovali v prvom odboji 1914 až 1920 za oslobodenie Slovenska od rakúsko-uhorskej tyranie a stáli pri vzniku republiky. Chcel by som pokračovať aj v ďalšej časti Apoštolov národného ducha. Dosť som sa pohrával s myšlienkou napísať kroniku národného pohybu na zabudnutý slovenský Zemplín od začiatku 19. storočia až po dnešok, to si však vyžaduje množstvo času.

L. P.: Aké sú teda plány Matice (i vás osobne ako jej predsedu) do budúceho roka, prípadne i ďalších rokov?

M. G.:Posledné obdobie bolo pre Maticu slovenskú veľmi vážne. Predovšetkým sme od roku 2017 navracali autoritu ustanovizne v spoločnosti a sústredili sa  na kultúrne, odborné a vydavateľské aktivity, nevenovali sme sa kontroverzným témam, ale naopak témam, ktoré slovenskú spoločnosť spájajú, vyhli sme sa straníckej politike, zacielili sme sa na spoluprácu s krajanskými organizáciami a rozvoj matičných miestnych odborov, ale aj folklórnych a umeleckých kolektívov. Bohužiaľ, pandémia dostihla aj Maticu slovenskú s následnou finančnou krízou. Vážne boli aj útoky štátu a niektorých médií na MS v posledných dvoch rokoch. Činnosť, ktorú sme nemohli realizovať počas obmedzení, chceme posunúť do ďalšieho obdobia. Podceniť nemôžeme ani generačnú kontinuitu Matice, pre- to budeme pokračovať v omladzovaní matičných štruktúr, čo sa nám doteraz darilo. Plány Matice sú však podobne ako v minulosti strategické a zamerané na desaťročia dopredu. Prispôsobíme sa požiadavkám moderných foriem práce hodných 21. storočia, ale od principiálnych vecí týkajúcich sa obrany slovenskej národnej a občianskej spoločnosti ustupovať nemôžeme. Budeme posilňovať dobrovoľnícku činnosť miestnych odborov, ale aj rozvíjať matičnú vedu, ktorá je dnes veľmi potrebná.