Rozhovor s bývalým tajomníkom Miroslava Válka. Dr. Ladislav Skrak o novej Galérii Matice slovenskej a o činnosti Výtvarné odboru MS

21. júna 2023 11:27, Prečítané 4 180x, PhDr. Lukáš Perný, PhD., dejiny umenia, umenie

O naplnenej vízii pretvorenia priestorov v bratislavskej Matici
Rozhovor s Dr. Ladislavom Skrakom, kurátorom Galérie Matice slovenskej v Bratislave

Matky zakladateľky Galérie Matice slovenskej a iniciátori Galérie (zľava Marína Erceg, Lukáš Perný, Martin Kvašňovská, Jana Cvetanovova, Martina Bégerová, Ladislav Skrak, Brigita Lehoťanová, Jana Koštiaľová, Silvia Hlavová)

Matky zakladateľky Galérie Matice slovenskej a iniciátori Galérie (zľava Marína Erceg, Lukáš Perný, Martina Kvašňovská, Jana Cvetanovova, Martina Bégerová, Ladislav Skrak, Brigita Lehoťanová, Jana Koštiaľová, Veronika Ursínyová, Silvia Hlavová)

Dr. Ladislav Skrak pôsobil Slovenskej rade pre umeleckú kritiku u ministra kultúry SSR Miroslava Válka, v súčasnosti je predsedom Výtvarného odboru Matice slovenskej, Klubu výtvarníkov a výtvarných teoretikov a tajomníkom Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB. Rozhovor vyjde aj v SNN.

Matica slovenská v Bratislave otvorila svoju exkluzívnu galériu, v ktorej vystavujú tak významní národní umelci ako napríklad Vincent Hložník, Ján Kulich, Tibor Bártfay, Mária Medvecká a osobnosti ako Stanislav Harangózo, Emil Semanco, Ľubomír Zelina, Zuzana Hložníková, Milan Medúz a taktiež mladé talentované osobnosti súčasnej tvorby ako Martina Kvašňovská, Martina Bégerová, Veronika Ursínyová, Jana Cvetanovová, Jana Koštiaľová, Maria Štrompach, Andrej Šóka či Brigita Lehoťanová, Silvia Petrová a ďalší. Výstava ako aj samotná galéria vznikla z iniciatív prof. Leikerta, Dr. Ladislava Skraka a mojej maličkosti, čiže autora tohto blogu. V tejto súvislosti prinášam rozhovor s kurátorom výstavy Dr. Skrakom.

Pôsobili ste dlhodobo vo významnej funkcii v rámci výtvarného umenia a priamo pod Miroslavom Válkom, ministrom kultúry SSR. Čo považujete za svoj najväčší životný úspech na poli výtvarného umenia?

Nenazval by som to významnou funkciou, pretože vzápätí po absolvovaní štúdia vedy o výtvarnom umení (1975) nastúpil som formou stáže na MK SSR. V danom čase čerstvý absolvent nemohol pôsobiť na ústrednom orgáne štátnej správy, ale mal som tú výsadu a povinnosť spracovať výhľadovú koncepciu rozvoja výtvarnej kultúry na Slovensku. V danom čase som mal za sebou úspešne obhájenú diplomovú prácu na tému SNP vo výtvarnom umení a bol som jediný poslucháč odboru, ktorý skončil štúdium s červeným indexom. Zároveň som sa stal tým pracovníkom ministerstva, ktorý sa uplatnil priamo v činnosti Zväzu slovenských výtvarných umelcov (ďalej iba ZSVU) a garantoval som prijímanie absolventov a mladých výtvarných umelcov, ale aj teoretikov za členov tohto zväzu. Bolo to v čase, keď stav členskej základne bol značne narušený vylučovaniami a predsudkami. Až neskôr stal som sa tajomníkom nielen Slovenskej rady pre umelckú kritiku (Šmatlák, Rosenbaum, Kováčik, Števček, Mináč, Mokrý, Procházka, Kákoš, atď.), ale aj tajomníkom Slovenskej rady pre mladú umeleckú generáciu (Dvorský, Bednárik, Mistrík, Harangózo, Vallo, Vavro, D. Kállay, atď.). Vraj som mal mladú umeleckú generáciu pod kuratelou, ale šlo bezvýhradne o napomáhanie tvorivému rastu tých, ktorí na to mali, a ktorým bolo vhodné aktívne napomôcť v realizovaní tvorivých schopností.

Úradník má široký priestor napomáhať v oblasti umenia, ak jej rozumie. Mal som napríklad možnosť zadávať úlohy pre oblasť zahraničných stykov a navrhovať aké výstavy, aké umelecké aktivity, aké tradičné hodnoty by mali byť súčasťou kultúrnej výmeny. Spomínam si na situáciu, keď sme chystali výstavu slovenskej gotiky v Grand Palais v Paríži. Pán minister Válek sa spýtal, aká je situácia príprav. Kurátor Dr. Karol Vaculík avizoval, že spišská diecéza nechce zapožičať originály. Na druhý deň mi pán minister Válek odkázal, že je to vybavené. Chystali sme tiež zjazdy ZSVU. Vtedajšiemu tajomníkovi ani dnes takmer nevedia prísť na meno (Ivan Schurmann), avšak dohodli sme (regulačne), že kľúč delegátov bude fifty fifty medzi autormi z oblasti voľnej výtvarnej tvorby a dizajnu. Zabránili sme tomu, aby výtvarné umenie bolo nepraktické a príliš jednostranné z hľadiska intelektuálnych aktivít (pseudostranícke).

Ako vznikla myšlienky založenia Výtvarného odboru Matice slovenskej? A aké boli jeho najväčšie úspechy?

Výtvarný odbor vznikol v októbri 2011. Povedané otvorene, uskutočnili sme transfer výtvarných osobností, ktorých sme mali združených v rámci odbojárskeho zväzu, a ktorí sa hlbinne zapodievali odkazom našich národných dejín, vrátane cyrilo-metodských tradícií, štúrovského odkazu atď. Samozrejme, pribudli ďalší, napr. majster Klimčák, pani Zuzana Hložníková, Andrej Smolák, Marián Polonský, Emil Semanco, ktorí znamenali ďalší bonus pre profilovanie výtvarného odboru Matice slovenskej z hľadiska jej vlastných ideálov. Výtvarný odbor inicioval a usporiadal v rokoch 2012 až 2014 súbor výstav Posvätný odkaz – Cyril a Metod v slovenskom výtvarnom umení (ako nesporne pozoruhodné turné k 1150. výročiu príchodu vierozvestcov na naše územie). Stalo sa tak na dvoch fakultách v Nitre, v Leviciach, v Rimavskej Sobote, v Prievidzi, v Snine, v čase ústredných osláv výročia v Primaciálnom paláci v Bratislave, v Benuškovom dome v Martine, v STM Košice. Osobitnú pozornosť na základe vyslovného želania umelca sme venovali výstavám majstra Klimčáka v čase samotného cyrilo-metodského výročia v Dvorane MK SR, a neskôr v Košiciach. Našou prioritou v časoch štúrovského výročia bolo ďalšie reprezentatívne podujatie: výstava Ľudovít Štúr vo výtvarnom umení – Dielo, pocta a portrét. Výstavný celok sa uplatnil v Prievidzi, v Banskej Bystrici, na Úrade vlády SR a v Primaciálnom paláci v Bratislave, a v januári 2015 v Turčianskej galérii v Martine. Podstatou veci je, že obidva výstavné celky koncipované ako námetovo určené súbory autorov a diel vzišli z nadšenej iniciatívy osobnosti ako T. Bárfay, J. Kulich, A. Račko, K. Patakiová, S. Mikuš, S. Harangózo, M. Medúz a ďalší, ktorí na báze našich výstav završovali alebo obnovovali svoj matičný výtvarný potenciál.

Na vaše aktivity nadväzuje aj novotvorená Galéria Matice v Bratislave. K dispozícii máme aj vzácne diela z expozície SZPB. Ktorých autorov, ktoré obrazy a prečo práve tieto obrazy ste vybrali do novo-otvorenej Galérie Matice?

Ozrejmime o akých autorov a diela ide. Sú to jednak busty M. M. Hodžu (Bártfay) a L. Novomeského (Kulich), ale napríklad aj autorský otlačok drevorezu V. Hložníka Vojna. To dielo je desivé a majster Hložník v ňom varuje a vyzýva k pokoju a mieru. Máme tu ojedinelý súbor diel majstra S. Harangozóa (Štúr, Cyril a Metod, devínsky monument), symbolické portréty M. Medúza (J. Murgaš, K. Sokol), maľbu a grafiku Ľ. Zelinu a Z. Hložníkovej, súbor diel M. Polonského, E. Semanca, A. Smoláka, atď.

Súčasťou výstavy sú aj mladší autori a najmä autorky. Čim sa vyznačuje ich tvorba?

Spomeňme prv ich mená. Napríklad M. Kvašňovská, A. Šóka, V. Rusnáková, M. Bégerová, S. Petrová, B. Lehoťanová a mnohé ďalšie. Spomínam to preto, že meno autora má mať svoj cveng. V týchto prípadoch to začína platiť. Ide o životaschopné umelecké zjavy, ktoré už autorsky vystavovali doma i v zahraničí. Primkli sa k nášmu národno-historickému odkazu, resp. v plnej miere v ich tvorbe orchestruje to, čomu ako ideál hovoríme tvorivá sloboda. Teda ide o diela rozvíjané na báze voľnej tvorby.

Môže podľa Vás výtvarné umenie pomôcť etablovaniu Matice? Ak áno, tak čím konkrétne… Skúste predstaviť svoju víziu, čo ďalej s VO MS a aké máte najbližšie plány?

Odpoviem Vám dvojjedine. Nemám rád pojem vízia, ale nie celkom. V istej chvíli sprevádzal som šéfa prezidentskej kancelárie G. Husáka v ateliéri majstra V. Hložníka. Povedal, že celú noc pracoval, že je doslova unavený, lebo koncipoval vízie (!) – videnie svätého Jána na ostrove Patmos. Aby bolo zrejmé o čo ide, je to biblická Apokalypsa. Až neskôr francúzsky dokumentaristi nazvali Druhú svetovú vojnu Apokalypsou. Tento zrejmý derivát transfer nebol náhodný. V. Hložníka za Druhej svetovej vojny spomínal z Londýna aj V. Clementis ako umelca, ktorý naozaj varoval pred desivosťou vojny. A dopovedzme, že išlo aj o pojem žať. Keď sa generál Čatloš chcel vyhovárať, že slovenskí vojaci nemajú byť na východnom fronte, argumentoval tým, že na Slovensku je žatva a že majú prísť domov pomáhať a pracovať.

Samozrejme, náš Výtvarný odbor sa naozaj pousiluje, aby Galéria v sídle Matice slovenskej bola živou výstavnou sieňou. Okrem iného máme závery nášho VZ, ktoré nám nakazuje, že máme pomáhať Matici pri obnove jej pamiatkového fondu (napr. Necpaly). Radi by sme, tak ako sa nám to darilo na pôde SZPB, uskutočnili národno-historický výstavný celok, ktorý by navštívil aj slovenské enklávy vo svete. Aby nám nezhynuli. Principiálne sme do Matice vstúpili, aby sme obnovili jej tvorivú podstatu. Kultúrna politika je zákaz politizovať, venovať sa umeniu a tvorivým schopnostiam… ale najmä v plnej miere napomáhať riešiť aj tie konflikty, ktoré politika so sebou prináša a ťažia intelekt a svedomie. Povedané nakoniec, naše nové výstavné iniciatívy sa uskutočnili vďaka dôslednosti nášho žiaka z Katedre kulturológe FF UKF, ktorý reanimoval intelektuálne prostredie Matice, ale v tomto konkrétnom príklade aj vďaka matkám zakladateľkám, teda výtvarníčkam, ktoré mienili svojim pôvabom a kvalitami oživiť, omladiť osobnostný pôdorys činnosti Matice.