Blog Lukáša Perného

Medzi umelcov, ktorí sú zaraďovaní na čierne zoznamy tzv. cancel culture patrí aj jeden z členov legendárnej skupiny Pink Floyd. Hudobník, skladateľ a protivojnový aktivista Roger Waters vydal desivo-apokalyptický klip k novej, temnejšej verzii známej skladby Comfortably Numb z kultového albumu The Wall. Video vytvoril Sean Evans a Mix Gus Seyffert, ktorý tiež nahral basgitaru, kláves, perkusie a vokály. Waters zo skladby zámerne odstránil gitarové sóla a doplnil ju o vokálne sólo Shanay Johnson pripomínajúce Dark Side Of The Moon. Sám umelec prehlásil, že na diele pracoval ešte pred lockdownom ako na úvode k šou This Is Not A Drill.

Waters v oficiálnom popise píše, že jeho dielo bolo zamýšľané ako zvoniaci budík, ktorý nás má prebudiť k žiarivejšej budúcnosti, kde budeme viac hovoriť s cudzími ľuďmi.  Dystopický Watersov klip je pozoruhodný v tom, že využíva niekoľko sémantických motívov z jeho predchádzajúcej tvorby. Kto pozná apokalyptický film Children of Men, automaticky sa mu vynorí podobná scéna s lietajúcim prasaťom z albumu Animals a hudbou King Crimson. V zruinovanom meste, ktoré evokuje stav po jadrovej apokalypse, stojí jedna jediná rozsvietená budova (na čo asi odkazuje?) a práve popri nej sa objavuje opätovne lietajúce prasa.

Počas klipu vidí recipient zábery na pozastavených, akoby skamenených ľudí (odkaz na Pink Floyd naživo v Pompejách a katastrofu v Pompejách?). V klipe môžeme čítať aj motív odcudzenia (či už v duchu N. Postmana technologického odcudzenia v kontexte ľudí čumiacich do telefónov, ale aj v kontexte post-koronového individualizmu).No a napokon, kto pozná tvorbu Pink Floyd, určite si všimne a mystické výskajúce motívy z veľkodiela Echoes. Waters rekontextualizoval staré motívy z Pink Floydu do novej sémantiky situácie, ktorá korešponduje s hrozbami sveta, v ktorom žijeme.