Blog Lukáša Perného

Matica slovenská bola pri oslavách 260. výročia Antona Bernoláka v Nových Zámkoch,
živý vstup a reportáže robila aj verejno-právna televízia

Bernolákovci, generácie Všeslávie, štúrovci, memorandisti, národniari, legionári, hlasisti, davisti, zakladatelia republiky – to všetko (a ďalšie hnutia) sú generácie a hnutia významných slovenských národných dejateľov, ktoré sa zapísali zlatými písmenami do slovenskej kultúrnej stavby. Na počiatku tohto dejinného procesu – ktorý naprieč vekmi vytvára vzájomne súvisiaci sled udalostí a osobností, a ktorého zmyslom a vyústením je existencia slovenského národa, tak kultúrna, ako i politická, ale aj jeho medzinárodné uznanie – stál vzdelaný katolícky kňaz, jazykovedec, kodifikátor prvého slovenského jazyka ANTON BERNOLÁK, ktorého 260. výročie si pripomenula Matica slovenská na slávnostnom kultúrnom podujatí v Nových Zámkoch. Narodil som sa v tomto meste, preto malo toto podujatie pre mňa mimoriadny význam.

ŽIVOT A DIELO ANTONA BERNOLÁKA

„Slováci, píšte po slovensky! Tu máte slovo moje o reči vašej…“
– Anton Bernolák

Anton Bernolák (* 3. október 1762, Slanica – † 15. január 1813, Nové Zámky) sa narodil do oravskej šľachtickej rodiny v obci Slanica, ktorá je dnes pod hladinou Oravskej priehrady a zostal po nej iba Slanický ostrov umenia, kde stojí Kostol Povýšenia svätého Kríža. Veľkosť Bernoláka dokazuje, že bol mimoriadne talentovaný študent, ktorý najskôr v Ružomberku, neskôr v Bratislave, Trnave a vo Viedni študoval celý rad odborov od rétoriky, cez filozofiu až po poetiku. Bernolák mal široké vedomosti v oblasti dejín, medicíny, estetiky, hudby aj politiky.

Pôsobil spočiatku v Čeklísi, ktorý sa dnes vďaka davistovi Danielovi Okálimu nazýva Bernolákovom, následne v Trnave ako tajomník arcibiskupského vikariátu (tu zakladá slávne Slovenské učené tovarišstvo) a napokon v Nových Zámkoch, kde vo veku 50 rokov zomiera na infarkt. Bernolák zomiera v depresii, zničený požiarom svojej fary, spormi s mestom, ako aj prepracovanosťou. Prvým dielom v bernolákovčine bolo Fándlyho dielo Dúverná zmlúva, ktoré Fándlymi pripravilo nemálo problémov a napokon sa vďaka nemu dostal do sporu s J. I. Bajzom, ktorého Bernolák bránil.

Do dejín slovenskej kultúry sa Bernolák zapísal ako prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny a ako prvý prišiel s ideou, podľa ktorej slovenská spisovná reč musí vychádzať z ľudu. Taktiež ako prvý inicioval vydávanie kníh v novom spisovnom jazyku. K jeho najvýznamnejším dielam patria Kritická filologická rozprava o slovenských písmenách, Grammatica Slavica, Etymológia slovenských slov, Ňečo o epigrammatéch a Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí.

Bernolák nezostal iba národným dejateľom. Jeho odkaz sa dostal až za hranice planéty Zem nakoľko je po ňom pomenovaná planétka 13916 Bernolák. Bol nepochybne ideovým dieťaťom osvietenstva (ovplyvnili ho osvietenské reformy Márie Terézia a cisára Jozefa II.) a práve dosiahnutie vzdelaného a múdreho národa bola Bernolákova vízia a cieľ jeho činnosti. Moderný slovenský svojbytný národ by možno ani neexistoval, ak by nebolo prapočiatku práve v Bernolákovej usilovnej činnosti, na ktorú neskôr nadviazali štúrovci. Bližšiemu sa rozboru života a diela venuje vo svojom najnovšom článku docent Július Lomenčík v rámci profilov osobností na Matica.sk.

230 ROKOV OD UČENÉHO TOVARIŠTVA,
PREDVOJ CELOSLOVENSKEJ KULTÚRNEJ USTANOVIZNE

Okrem výročia samotného Bernoláka si v v roku 2022 pripomíname tiež okrúhle výročie založenia Slovenského učeného tovarišstva, čo bola vôbec prvá kultúrno-osvetová, ľudovýchovná a vydavateľská organizácia (s celoslovenským dosahom) založená v Trnave. Členmi boli také významné mená ako Juraj Fándly, Alexander Rudnay či Ján Hollý. Ako uvádza dokument RTVS, trnavská tlačiareň Václava Jelínka vydala v bernolákovčine až 22 knižných titulov. Rozsah pôsobenia tejto ľudovýchovnej organizácie siahal od Trnavy až po východné Slovensko (pobočky malo tovarišstvo v Bratislave, Nitre, Rovnom, Banskej Bystrici, Spišskej Kapitule, Solivare, Košiciach, Rožňave a dokonca i za dnešnými hranicami, teda v Ostrihome a Viedni). Ak je súčasná Matica slovenská založená na celoslovenskej kultúrnej pôsobnosti, tak bolo to práve tovarišstvo, ktoré bolo predvojom tejto vízie. Ak by sme hľadali korene publikačnej činnosti Matice slovenskej, predvojom bolo aj v tomto zmysle práve Bernolákovo tovarišstvo.

Zakladanie Slovenského učeného tovarištva (olej Andreja Kováčika 1934) – v strede Anton Bernolák, sediaci mecenáš bernolákovcov budúci kardinál Alexander Rudnay, vpravo od Bernoláka Jozef Ignác Bajza a Juraj Fándly

MATICA SLOVENSKÁ A BERNOLÁK V NOVÝCH ZÁMKOCH

NOVÉ ZÁMKY, 2. OKTÓBER 2020 – 260. výročie národného buditeľa, jazykovedca, katolíckeho kňaza a kodifikátora prvej spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka nezostalo zabudnuté a jeho odkaz bol pripomenutý v meste jeho pôsobenia a to aj s mediálnym ohlasom (živý prenos RTVS 2; dramaturgia Kristán Bezák; réžía Alan Bezák; spolu s prítomnosťou NZTV).

Podujatia sa aktívne zúčastnili predstavitelia Matice slovenskej spolu s celou radou cirkevných, kultúrnych, politických, vzdelávacích, mediálnych a osvetových organizácií. Podujatie bolo započaté slávnostnou svätou omšou v kostole Povýšenia sv. Kríža v Nových Zámkoch. Omšu celebroval Mons. ThLic. Marián Dragúň, rektor Kňažského seminára sv. Gorazda v Nitre spolu s Mons. Mgr. Zoltánom Ďurčom (viskupský vikár pre maďarských veriacich), Martinom Šalamom (školský kaplán) a to s monumentálnou hudobnou vložkou Dámskeho komorného zboru pri Katolíckej spojenej škole v spolupráci so žiakmi CZŠ A-Bernoláka (viedla Andrea Urbánová) a NMaDFS Matičiarik (viedla Zuzana Máčovská) ako aj vystúpením operného speváka PhDr. Mgr. art. Otokara Kleina, ktorý je zároveň primátorom Nových Zámkoch.

Na slávnostnej omši boli prítomní predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper ako aj Doc. Ing. Milan Belica, PhD., predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, pedagóg a ekonóm, ale aj ďalší zamestnanci a členovia Matice slovenskej. Rektor ThLic. Marián Dragúň – vo svojej kázni zameranej na otázku zmyslu viery – zdôraznil, že Bernolák svoj národ miloval a preto sa usiloval o jeho jazykové a kultúrne povznesenie. Podľa Bernoláka človek, ktorý hoc by spieval ako anjel a pracoval by ako mravec, ale neosožil ľuďom, lepšie by urobil, ak by išiel brať almužnu ku chrámovým dverám.

Chcel tým povedať, že služba pre najbližších, rodiny, národ a celú spoločnosť je nad osobným poctami a ctižiadostivosťou. Bez vyššieho spoločenského zmyslu by išlo iba o naplňovanie osobných karieristických a individualistických ambícií. Svoju kázeň uzavrel slovami: „Nech nás Boh žehná, nech ochraňuje celý náš národ a zachová nám dedičstvo otcov, živú a hlbokú vieru.“ Záznam zo živého vstupu je k dispozícii online na stránkach RTVS spolu s dokumentom o Antonovi Bernolákovi na nasledujúcom linku: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14320/357682

Podujatie dominantne organizovala Miroslava Valovičová z MO MS Nové Zámky v koordinácii s Domom Matice slovenskej v Nitre (Veronika Bilicová). Nasledovalo kladenie vencov, ktorého sa zúčastnili nielen kultúrne, osvetové, politické, vzdelávacie a ďalšie organizácie, ale aj občania mesta, čím sa akoby symbolicky naplnila Bernolákova vízia, ktorú vo svojej kázni zdôraznil Marián Dragúň:

„Hoci by si spieval ako anjel a nemiloval ľudí, a pracoval si ako mravec a neosožil ľuďom, lepšie urobíš, keď sa posadíš ku chrámovým dverám a brať almužnu. Inými slovami, vyjadruje to, čo povedal sv. Pavol… bez lásky by som ničím nebol, bez lásky človek zostáva žobrákom a Bernolákova viera ho viedla k pastoračnej láske, jeho srdce bolo naplnené slúžiacou láskou, ktorá išla za hranice povinného a predpísaného.“

V novozámockom Dome kultúry výstúpilo VZ Enthea a Divadlo Paradox s krátkou divadelnou sekvenciou o odkaze Antona Bernoláka (v koordinácii s NMaDFS MATIČIARIK). Podujatie uviedol predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ktorý prínos Bernoláka vyjadril v metafore domu, ktorého základy postavil práve Anton Bernolák:

„Ak náš pomyselný slovenský dom národa a svojbytnosti je budovou, tak múry sú štúrovské, strecha z roku 1993 (štátoprávna Slovenská republika), tak jednoznačne sú pevné, silné, historické, kamenné, duchovné základy sú bernolákovské. Bez tejto generácie, keď Slováci nemali štátne orgány, administratívne hranice, vlastné univerzity, keď slovenčina bola len jedným jazykom habsburskej monarchie, vtedy sa rozhodla generácia mladých katolíckych intelektuálov, že povznesú tento národ… Bernolák je osobnosť, ktorá sa radí do pantéonu slovenských národných činovníkov. Je rovnocenný so Štúrom, Moyzesom, Kuzmánym, Hlinkom, Rázusom a ďalšími… Spojil úlohu kňaza, národného buditeľa ako aj vodcu slovenských ľudových vrstiev. Zomiera mladý, vyčerpaný a trochu mi to pripomína osud Františka Fugu, ktorý taktiež urobil veľa pre Slovensko a zomiera vyčerpaný… ale aj mnoho ďalších, ktorí obetovali veľa pre osud národa a zomierali v ťažkých chorobách a niekedy aj prenasledovaní…“

Gešper zdôraznil, že okrem štúrovského Tatrína je aj Bernolákovo Slovenské učené tovarišstvo predchodcom Matice slovenskej. Vyzdvihol aj prínos Ján Hollého, Alexandra Rudnaya a ďalšie osobnosti bernolákovského hnutia. Hlavná organizátorka Miroslava Valovičová pripravila špeciálnu prezentáciu o pôsobení Antona Bernoláka v Nových Zámkoch. Mimoriadne inšpiratívne boli aj slová moderátora podujatia, ktorý zdôraznil význam Antona Bernoláka pre slovenské dejiny a že je hrdý na to, že môže toto podujatie moderovať. Po kultúrno-umeleckom podujatí nasledoval slávnostný obed a voľná diskusia.

VYJDARENIE REKTORA MARIÁNA DRAGÚŇA
PRE SLOVENSKÉ NÁRODNÉ NOVINY A MATICU SLOVENSKÚ

Pri príležitosti slávnostného podujatia bol oslovený rektor, ThLic. Marián Dragúň s otázkou pre Slovenské národne noviny a Maticu slovenskú.

Lukáš Perný: Rád by som sa Vás spýtal ako vy osobne vnímate prínos Antona Bernoláka pre slovenské národné dejiny, slovenskú národnú kultúru ako aj pre dejiny katolíckej cirkvi na Slovensku?
Marián Dragúň: Bernolák mi je osobne blízky aj z toho dôvodu… akoby bol mojim kolegom… kolegom kňazom. Viem a vnímam, čo je úlohou katolíckeho kňaza… jeho poslanie… a keď som sa bližšie zoznamoval s jeho životom, tak som vnímal s akým mimoriadnym nadšením dokázal slúžiť ľuďom a ako miloval svoj národ. Išiel do krajnosti, zomieral veľmi mladý, vyčerpaný odbornou a vedeckou (jazykovednou) prácou, ale aj prácou pastoračnou. V tomto zmysle je mi vzorom človeka, ktorý nežije pre seba, ale ktorý sa snaží ponúkať ostatným dobro, ktoré prežil. V tomto je pre mňa veľkým vzorom veriaceho človeka, vzorom kňaza, ale aj človeka v jeho ľudských hodnotách.
Lukáš Perný: Takže vyzdvihujete najmä jeho obetu pre národ…
Marián Dragúň: Áno. Obeta pre národ, je to hlavné posolstvo.

Predseda Matice slovenskej, ale aj ďalší matičiari vystúpili aj v rozhovoroch pre RTVS (link bude doplnený dodatočne). Videozáznam z príhovorov, divadla, linky na mediálny ohlas ako aj ďalšie informácie budú doplnené dodatočne po aktualizácii článku v najbližších dňoch.