Blog Lukáša Perného

Keď človek aktívne tvorí, občas príde doba, kedy treba sumarizovať a bilancovať. Už v minulosti som na svojom blogu sumarizoval články publikované v printe (Rozhovory pre Slovenské národné noviny, Rozhovory, recenzie a komentáre pre Slovenské národné noviny II. Recenzie, kritiky, umelecké odporúčania v Literárnom týždenníku). Od aktívnej spolupráce so 📰  Slovenskými národnými novinami a 📰  Literárnym týždenníkom som napísal desiatky článkov, ktoré môžu byť inšpiratívne pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o veci verejné, kultúru, umenie, filozofiu, politológiu či všeobecne spoločenské vedy.

Už publikované texty (s výnimkou niektorých, ktoré ešte nie sú online a s výnimkou najnovších textov, ktoré sú v predaji) si môžete zdarma prečítať na stránke Academia.edu. Konkrétne linky uvádzam v dolnej časti článku. Kompletný zoznam mojej tvorby nájdete v CREPČ, PULIB a mojej oficiálnej stránke.

Súčasťou tejto tvorby sú rozhovory s bývalou ministerkou školstva (Martina Lubyova), filozofmi a teológmi (Rudolf Dupkala, Ján Husár), spisovateľmi, hudobníčkami, výtvarníčkami, herečkami, fotografkami či modelkami (Sylvia Juhászová, Alexandra Geschwandtnerova, Kristína Prekopová-Bartošová, Renata Rynikova, Ivana Matušková, Martina Pesakova). Už čoskoro vyjdu tri zaujímavé rozhovory z ktorých ukážky pre Vás uvádzam nižšie (Etela Farkašová, Roman Michelko, Miloš Jesenský). V rámci recenzovanej literatúry nájdete knihy tak odborného, ako aj populárneho rázu. 

Verím, že vás tieto články budú inšpirovať…

Ukážky z pripravovaných rozhovorov a recenzií:

📰  Rozhovor so spisovateľom Milošom Jesenským pre Slovenské národné noviny

LP: Si mimoriadne plodným autorom so zaradením medzi tzv. záhadológov. Ako je to teda s tými záhadami v slovenských dejinách, ako aj našej súčasnosti?

MJ: Už od vydania mojej knihy „Krajina zázrakov. Sprievodca po magických miestach na Slovensku“ v roku 1998 som presvedčený, že naša domovina je nesmierne zaujímavé miesto a teší ma, že sa mi o tom darí presviedčať mojich čitateľov. Žijeme si tu svoje životy, myslíme si, že dobrodružstvo možno zažiť iba v nejakých exotických krajinách a pritom je to všetko rovno pred našimi očami. Záhady, nevysvetliteľné javy, tajomné osobnosti, tajomstvá, sprisahania či zázraky – to všetko je tu prítomné po stáročia, dokonca i dnes. Tento spôsob vnímania následne pretavený do tvorivosti skutočne otvorenej mysle nám potom umožňuje nachádzať netradičné vysvetlenia, nečakané súvislosti a dostávať neobyčajné odpovede aj na tie zdanlivo banálne otázky. Fantastický realizmus znie ako nejaký oxymoron, v skutočnosti ale ním nie je, keďže už viac ako polstoročia od napísania známeho „Úsvitu kúzelníkov“ poskytuje skvelý filozofický rámec pre tento druh literatúry, v ktorej zohráva veľkú úlohu fantázia. Nedá mi v tejto chvíli nespomenúť slová nedávno zosnulého Ondreja Herca, že fantastika nie je únikom od reality, ale prienikom do jej hlbších vrstiev.

📰  Rozhovor s vydavateľom, spisovateľom, politológom Romanom Michelkom pre Literárny týždenník pri príležitosti 50. narodenín

LP: Roman, vedieš dlhodobo mimoriadne inšpiratívne vydavateľstvo, ktoré má prestížne meno. Ktoré vydané knihy považuješ za svoj najväčší úspech v kariére vydavateľa? Aké ocenenia už vydavateľstvo získalo a ktorá kniha sa aktuálne najviac predáva?

RM: Asi najväčší úspech je, že som vytrval. Vytrvalosť je jedna z najdôležitejších vlastností, ktoré musí vydavateľ mať. Paradoxne najúspešnejším titulom, ktorý sme vydali, boli Myšlienky k sebe Marca Aurelia, kde bol sumárny náklad cez 7500 kusov. Ďalším veľkým míľnikom bolo vydanie diela Etely Farkašovej Scenár, ktoré vyhralo prestížnu súťaž Anasoft litera. Verím však, že zabodovať môže aj ďalšie Farkašovej dielo Záchrana Sveta podľa G. Som, samozrejme, rád, že naše vydavateľstvo dostalo aj viacero ocenení za preklad. Cenu Jána Hollého za preklad memoárov Nabokova Pamäť, prehovor získal Otakar Kořínek, ktorý preložil aj ďalšie dielo jeho dielo Lužinovu obranu, ktorá bola za preklad ocenená prémiou tejto ceny. K oceneniam, ktoré sme získali za našu prácu, patrí Hlavná cena Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu za
dielo Antona Hykischa Verte cisárovi. Ale za tých osemnásť rokov bolo toho oveľa viac, získali sme množstvo Cien Ivana Krasku, ich laureáti. A. Šeliga, J. Klus, R.
Tomáš, P. Garan, M. Dzúr, K. Džunková, M. Grmanová a nakoniec aj M. Chudík sú dodnes dôstojnou súčasťou slovenskej literatúry. Som veľmi rád, že u nás vychádzajú, aj diela Pavla Dinku, brilantného verejného intelektuála, ktorý je v slovenskom kontexte veľmi nedocenený, ale každý jeho literárny opus je – aspoň pre mňa ako čitateľa – literárnou udalosťou. … Historické cestopisy, Nestor, všetky knihy Etely Farkašovej, najznámejšie diela Ladislava Ťažkého, ktoré u nás vychádzali v reedíciách, prózy Jaroslava Klusa… to je celý rad kvalitných autorov a mnohé kvalitné diela, ktoré vydalo naše Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov (VSSS) a ktoré obohatili slovenský knižný trh, som ani nestihol spomenúť, za čo sa autorom ospravedlňujem.

LP: Vydávali ste aj celý rad prekladov zo svetovej tvorby. Ktoré by si najviac vyzdvihol?

RM: Veľmi silnú rezonanciu malo aj vydanie druhej najznámejšej dystopie v dejinách svetovej literatúry Huxleyho Prekrásny nový svet. Som rád, že sa mi podarilo kreovať edíciu Pohľady za horizont, v ktorej vyšli tri knihy od „svedomia Ameriky“ Noama Chomského, svetových mysliteľov ako Baumana, Singera, Becka, Peffera, ale aj od vizionárov typu Alberta či Schweickarta. Taktiež som veľmi rád, že sme v edícii Svetových mysliteľov vydali aj diela od Motaigna, Diderota, Rousseaua, Montesquieua a mnohých ďalších. Mňa ako čitateľa najviac oslovil Stefan Zwieg dielom Svedomie proti násiliu. Geniálny portrét Jána Kalvína z pera majstra biografickej literatúry. Obsahuje dokonalú analýzu totality, manipulácie, ovládania, je to brilantná štúdia o moci a jej zneužití. Z tohto súdku je aj kniha Rozjímanie o Veľkom inkvizítorovi. Projekt, ktorý som vymyslel a zrealizoval, aj keď až na tretíkrát. Túto približne štyridsaťstranovú poému o Veľkom inkvizítorovi z Dostojevského románu Bratia Karamazovci reflektovali najvýznamnejší slovenskí dostojevskológovia. Som rád, že aj vďaka tomuto edičnému počinu máme na najvyššej filozofickej úrovni zreflektovaný hádam najvýznamnejší klenot svetovej literatúry.

📰 Rozhovor so slovenskou spisovateľkou a filozofkou Etelou Farkašovou pre Literárny týždenník

LP: …dá sa podľa Vás svet (z)meniť svet a pretvoriť človeka k lepšiemu tak, ako tomu verili utopisti?
EF: Otázka, či je možné (z)meniť svet a človeka k lepšiemu, patrí k tým, na ktoré podľa mňa pravdepodobne nikto z nás, hoci by si to akokoľvek prial, nepozná jednoznačnú odpoveď, nastoľovali a riešili ju rôzne filozofické i spoločenskovedné smery od antiky až po súčasnosť – aby sme ostali len v európskom priestore. O čo iné usiloval Platon, Aristoteles, osvietenskí a aj ďalší filozofi, ich ambíciou bolo sformulovať obraz ideálnej spoločnosti a s tým súvisiaci obraz ideálneho ľudského jedinca. Viac ako dve tisícročia snov, túžob po lepšom svete, a viac ako dve tisícročia sociálnych utópií, aj tak by sa dala charakterizovať ľudská história, napriek všetkému v nej pretrváva
nádej…

…
LP: Utopisti verili v postupnú evolučnú transformáciu sveta k harmónii. Je to podľa Vás možné? Alebo sú všetci idealisti, ktorí veria v zmenu vnímaní podobne ako vaša G.?

EF: Filozofia ma naučila, že treba sa pokúšať myslieť v súvislostiach a komplexne, preto som presvedčená, že medzi celkom (nech už je ním spoločnosť alebo vesmír)
a medzi jeho jednotlivými časťami existujú väzby a vzájomné pôsobenia, preto narušenia častí sa môžu prejaviť na celku a naopak. Z toho vyplýva, že ani individuálne
úsilia o nápravu parciálnych úsekov sveta nevychádzajú nazmar a môžu prispievať k postupnej pozitívnej transformácii sveta ako celku. Absolútna harmónia či harmonizácia je ilúzia, no to neznamená, že sa nemáme pokúšať o jej čiastočné napĺňanie, v tomto duchu sú rozpracúvané takzvané „nové“ utópie, ktoré sa vzdali
nárokov na univerzalizmus, no podporujú úsilie o postupné čiastkové zlepšenia.

📰 Dvojrecenzia ženskej literatúry – Etela Farkašová Scenár, Daniela Příhodová, Schizofrénia – pre Slovenské národné noviny

Zneviditeľňovanie ako prechod k zániku, ako fenomén, s ktorým sa vyrovnávajú ľudia, ktorí od nás odchádzajú. Recenzované autorky nám nielen sprostredkovávajú prežívanie starších ľudí, ale zároveň dokazujú, že aj v neskorom veku možno vytvoriť plnohodnotné diela a prispieť tak do slovenskej kultúrnej stavby. Takmer každá kniha
skrýva nejaké tajomstvo, či už odkaz zo života tvorcu diela alebo skryté ideové posolstvo či skúsenosť. … Ženská kritika súčasnej doby je od tej mužskej značne odlišná. Ukazuje realitu inou optikou – senzitívnejšou schopnosťou vnímať maličkosti z inej perspektívy. Obe knihy otvárajú mimoriadne závažnú tému – nastavujú zrkadlo celej spoločnosti v tom, ako si neuvedomujeme utrpenie a ťažké prežívanie života u starších ľudí a to aj napriek tomu, že nás to všetkých čaká.

📰 Martin Buber: Cesty do utópie – pre Slovenské národné noviny a Literárny týždenník

Židovský filozof náboženstva, prekladateľ, žiak Diltheya a Simmela, autor populárneho diela Ja a ty – Martin Buber – napísal v roku 1946 knihu Cesty do utópie, ktorá bola až v roku 2021 preložená do českého jazyka a vydaná vydavateľstvom Přestupní stanice. Zo sociálno-filozofickej knihy sa vynára otázka: Sú anarcho-komunitarizmus, asocianizmus, družstevníctvo alebo decentralizovaný samosprávny socializmus alternatívou pre riešenie spoločenských problémov? … Buber volá po znovuzrodení obce, spoločenstva, pospolitosti ako alternatíve voči individualizmu. Nové formy sociálnych vzťahov možno podľa Bubera dosiahnuť upevnením kooperatívnych prvkov v spoločenstvách – iba slobodné a decentralizované združenia môžu zdola priniesť vzájomnú zodpovednosť. Centralizáciu akceptuje iba tam, kde to vyžadujú podmienky. Iba naplno štrukturovaná pospolitá spoločnosť (na základe faktickej reštrukturalizácie cez družstvá) môže podľa Bubera prevziať dedičstvo štátu.

📰 Rodney G. Peffer: Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť – pre Literárny týždenník

Takmer 500 stranová hrubá kniha Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť (s podtitulom Štúdie o morálnej, politickej a právnej filozofie) z edície Pohľady za horizont od kalifornského filozofa Rodneyho G. Peffera ukrýva zásadný filozofický problém – zakódoval nemecký filozof Karol Marx (ako dialektický materialista a anti-moralista) vo svojej spoločenskej koncepcii teóriu pre filozofickú morálnu obhajobu sociálnej spravodlivosti? Aké štádia ukrýva vývoj Marxovho myslenia? Ako interpretovať Marxa z pohľadu súčasnej analytickej filozofie? Autorom predslovu a hlavným iniciátorom vydania tejto mohutnej knihy je slovenský filozof Ľuboš Blaha, ktorý sa v čase vydania knihy usiloval o prepojenie marxizmu a sociálne orientovaného liberalizmu (teórie sociálnej spravodlivosti Johna Rawlsa). Ako pripomína Blaha, analytický marxizmus, ku
ktorému možno okrem Peffera radiť aj Roemera, Cohena, Elstera, Wrighta, Buchanana, Fiska, Husámiho či Millera, je špecifickou anglo-americkou formou marxistického myslenia, 1 ktoré je silne previazané s hodnotami sociálneho anglosaského liberalizmu a metodológiou analytickej filozofie (s. 13). Práce týchto autorov sú príznačné pevnými logickými postupmi, deduktívnym spôsobom uvažovania, pričom hľadajú odpovede ako skĺbiť socialistické hodnoty s metodológiou individualizmu a racionálnej voľby (predovšetkým reagujú na argumenty sociálneho liberála Johna Rawlsa a jeho koncepciu tzv. závoja nevedomosti, ktorým Rawls vytvoril určitý predpoklad pre teoretickú obhajobu sociálnej spravodlivosti založenú na v podstate individualistických predpokladoch typických pre západné myslenie).

Publikované texty v Slovenských národných novinách a Literárnom týždenníku

Zoznam doterajších rozhovorov Slovenských národných novinách:

☑️ PERNÝ, L., MOLNÁROVÁ, M.: Filozofia je hĺbka duše. In: Slovenské národné noviny, roč. 35, 3/2021. ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., ŽÍLÍKOVÁ-MANDÁKOVÁ, M., ŽILÍK, R.: Živé slovo odhaľuje genóm predkov. In: Slovenské národné noviny, 51 – 52/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., LUBYOVÁ, M.: Úcta k tradíciám nie je odmietanie modernosti. In: Slovenské národné noviny, 50/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., MATUŠKOVÁ, I.: Nadčasové myšlienky štúrovcov možno použiť dnes. In: Slovenské národné noviny, 49/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., JUHÁSZOVÁ, S.: Ak človek miluje umenie, musí tvoriť, lebo inak nedokáže žiť. Farbami v obrazoch vyžaruje životný optimizmus. In: Slovenské národné noviny, 42/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., RYNÍKOVA, R.: Herectvo je poslanie šíriť umenie, radosť, smiech, ale aj slzy. In: Slovenské národné noviny, 38/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., DUPKALA, R.: Nedokončené je horšie ako nezačaté. In: Slovenské národné noviny, 34/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., TURISOVÁ, G.: Nemôžeme čerpať len z anglofónnej kultúry. In: Slovenské národné noviny, 34/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., PEŠÁKOVÁ, M.: Nevzdávajte sa na ceste za vlastným príbehom. In: Slovenské národné noviny, 31/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., HUSÁR, J.: Biblia je najsociálnejší dokument, aký ľudstvo má. In: Slovenské národné noviny, 27/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., ŽAKOVÁ, L.: Z ťažôb sa treba aj vyspievať. In: Slovenské národné noviny, 25/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., PREKOPOVÁ, K.: Hľadanie slov na otváranie nebies. In: Slovenské národné noviny, 22/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., GESCHWANDTNEROVÁ, A.: Láska je súčasťou všetkého krásna v živote. In: Slovenské národné noviny, 18/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., BÁLINTOVÁ, M.: Tradície predkov treba zachovať. In: Slovenské národné noviny, 13/2020, ISSN 0862-8823.
☑️ PERNÝ, L., SIPKO, J.: Žičlivé ľudské vzťahy sú najväčšia hodnota života. In: Slovenské národné noviny, 11/2020, ISSN 0862-8823.

Eseje pre Slovenské národné noviny:

Zoznam doterajších recenzií v Slovenských národných novinách:

Zoznam doterajších článkov v Literárnom týždenníku:

Pevne verím, že váš články budú inšpirovať k otvoreniu knihy, vypočutiu hudby, rozhlasovej hry či, zhliadnutiu filmu alebo všeobecne k zamysleniu.

Na záver ešte toľko.Tvorivý človek netvorí lebo chce, ale preto lebo musí. Tvorba dáva tvorcovi zmysel existencie, no zároveň je jeho existenčnou nutnosťou. Schopnosť tvoriť je totiž dar, ale aj prekliatie spojené s večným duševným nepokojom. Tvorivý človek nikdy nepozná dovolenku, buď tvorí alebo je v pernamentnom očakávaní tvorivej chvíle.

Lukáš Perný