Blog Lukáša Perného

„Ľudia nevedia čo sa deje a nevedia ani to, že to nevedia.“
– Noam Chomsky

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo v slovenskom preklade dokopy tri knihy významného amerického autora, Noama Chomského (v rozhovoroch s Davidom Barsamianom): Mocenské systémy, Imperiálne ambície a Čo povieme, to platí. Všetky tri publikácie sú mimoriadne užitočné pre poznanie súvislostí sveta, v ktorom žijeme. České vydavateľstvo Karolinium vydalo v českom jazyku knihy ako Kdo vládne světu?, Perspektivy moci, Disident Západu, ale preklady Chomskeo kníh vyšli aj v ďalších vydavateľstvách, čo iba dokazuje relevantnosť a záujem o tohto pozoruhodného, mimoriadne plodného a hlavne odvážneho autora. Niekoľko prekladov najnovších rozhovorov vyšlo aj na DAV DVA (Kapitalistickú logiku porazil COVID-19 – rozhovor s Noamom Chomskym, Noam Chomsky komentuje Covid-19: Ľudské životy má na svedomí neukojiteľná ziskuchtivosť). Napriek tomu, že je Noam Chomsky pre súčasný mediálny diskurz tabu (najmä pre kritiku vojnovej imperiálnej politiky USA), ide o jedného z najcitovanejších autorov medzi ľavicovými intelektuálmi.

Kto je Avram Noam Chomsky?

Avram Noam Chomsky (1928) je americký lingvista, analytický filozof, historik, sociálny kritik a politický aktivista, hlásiaci sa k anarchosyndikalizmu a anarchokomunizmu (libertárnemu socializmu). Spolu so Slavojom Žižekom, Fredricom Jamesonom a Alainom Badiouom patrí k najvplyvnejším žijúcim západným ľavicovým mysliteľom.

Vydal okolo 100 kníh o vojne, politike, masmédiách, lingvistike. Vyvinul teóriu transformačnej gramatiky – za tú získal doktorát v roku 1955. Bojoval proti vojne vo Vietname, niekoľko krát bol zatknutý za aktivizmus, zapojil sa do hnutia Occupy, bojoval proti terorizmus obhajoval bezpodmienečnú slobodu prejavu, dodnes je kritikom americkej zahraničnej politiky, neoliberalizmu, kapitalizmu, médií a izraelsko-palestínskeho konfliktu. Je kritikom rovnako kapitalizmu, ako aj marx-leninizmu – východisko našiel v anarchokomunizme. Západné krajiny nepovažuje za demokratické, dlhodobo považuje súčasný systém za diktatúru Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a GATT.

Získal celý rad ocenení ako Cena Americkej psychologickej asociácie za význačný vedecký prínos v psychológii (1984), Orwellova cena (1987), Kyoto Prize in Basic Sciences (1988), William James Fellow Award (1989), Helmholtz-Medaille (1996) a ďalších. Za najvýznamnejšie diela sú považované Syntaktické štruktúry, World Orders Old and New Aspects of the Theory of Syntax, Manufacturing Consent: The Political Economy of the Mass Media a ďalšie.

Jadro filozofického odkazu

Chomského analýzy súčasného globálneho systému podobne ako Jamesonové a Wallersteinové pomáhajú sociálnym filozofom štrukturálne uchopiť problémy súčasnej sociálnej filozofie, ktorá sa bude musieť vyrovnať s extrémnou nerovnosťou, problémom popierania ľudskej dôstojnosti, stratou legitimity politikov v občianskej spoločnosti (Chomsky považuje USA za štát jednej strany, republikáni aj demokrati sú podľa autora iba predĺženou rukou biznisu, finančných a firemných záujmov; v západných krajinách nemá 80% ľudí žiadnu kontrolu nad ekonomických rozhodnutiami, ktoré sú v rukách najbohatšej elity). Východisko z tejto situácii vidí Chomsky v organizovanej spolupráci veľkého množstva ľudí v prospech spravodlivosti. Chomskeho koncept vychádza z liberálne-socialistických a anarchistických ideí (Bakunin).

Zakladá na kontrole výrobných prostriedkov pracujúcimi, spoločnosti robotníckych rád a automatizácie ťažkej práce. Chomsky sa v definovaní ideálneho spoločenstva spolieha na vysoko organizovanú spoločnosť rôznych štruktúr – pracoviská, spoločenstvá, rozmanité podoby dobrovoľnej spolupráce.

Postmoderna vs. kritická teória

Ďalším zaujímavým momentom je Chomskeho zásadný rozhovor s Michelom Foucaltom z roku 1971, kde vedú pozoruhodný dialóg na tému ľudskej prirodzenosti, spravodlivosti a moci. Chomsky polemizuje s Foucaltom o téze, súčasného systému ako systému psychologického útlaku. Kontruje mu argumentom triedneho útlaku. Foucault mu odpovedá, že všetky pojmy o spravodlivosti vytvorila civilizácia, ktorá vytvorila rovnako nespravodlivý systém. Tento pozoruhodný rozhovor Chomského ako kritika systému v kontexte sociálnom a Foucaulta, ktorý zachádza do psychológie ukazuje zároveň rozdiel medzi postmodernou líniou (Foucault) a kritickou teóriou (Chomsky).

Chomskeho kritika systému

Chomskeho teóriu možno rozdeliť na minimálne dve tematické polia. Ako už nadpis napovedá: na jednej strane je tu Chomskeho normatívna spoločenská teória založená na ideále anarchokomunizmu a na strane druhej je tu dôsledná kritika západného imperializmu a celého globálneho svetosystému. Táto kvalitná a fundovaná kritika médií, politikov a ekonomických elít ho dostala na zoznam disidentov západu. Tento odvážny akademik sa napríklad nebál zastať ani Juliena Assangea, podporil Hnutie Occupy, postavil sa tiež proti Havlovmu kolaborantstvu so záujmami Spojených štátov amerických, ktoré dokladoval Havlovým servilným prejavom z amerického kongresu (z roku 1990). Chomsky ako znalec brutality USA voči Južnej Amerike podotkol, že východoeurópski disidenti o tieto súvislosti prehliadali.

Chomsky je súčasťou celej rady filmových dokumentov kritizujúcich americkú hegemóniu moci. Jeho mediálna kritika získala popularitu od konca 60. rokov, kedy sa postavil proti vojne vo Vietname. Chomskeho označenie disdient západu nie je len pózou. Chomsky bol v dôsledku protivojnového aktivizmu a ako jeden z nepriateľov Richarda Nixona, niekoľkokrát zatknutý.

Neprekvapilo by ma, keby sme o tridsať rokov zistili, že utajené spisy o 11. septembri boli tiež vládnou iniciatívou.
– Noam Chomsky

Ako už bolo uvedené, slovenské preklady rozhovorov s Chomskym vyšli vo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Žiaľ, väčšina z nich je už vypredaných, na strane druhej to dokazuje, že o Chomskeho je záujem.

Na Slovensku Chomskeho kritiku reflektoval napr. Ľuboš Blaha vo svojej knihe Matrix kapitalizmu, ale aj ďalší autori ako Marián Klenko, Roman Michelko, Dušan Deák, Tomáš Daněk, Eduard Chmelár (autor doslovu v knihe Imperiálne ambície), Tomáš Bóka a ďalší.

Chomsky sa zaoberal vo svojich kritikách krízou na blízkom východe, situáciou v Južnej Amerike a všeobecne imperiálnych vojen Spojených štátov amerických. Čítať Chomskeho znamená odhaliť časť pravdy o skutočnej podstate matrixu, v ktorom žijeme.

Dalo by sa povedať, že človek, ktorý žije v tomto svete a nikdy nečítal Chomskeho knihy či články s rozhovormi, vníma geopolitickú realitu tohto sveta úplne odlišne. Za Chomskeho kritikou sa skrýva humanistické, proti-vojnové a anti-imperialistické posolstvo ako jeho normatívny ideál. Utopický svet mieru a spolupráce, ktorý je tomu súčasnému na míle vzdialený. Aby sme toto posolstvo dešifrovali, musíme najskôr pochopiť, v akom svete vojen a („neviditeľného“) krviprelievania žijeme.

PhDr. Lukáš Perný, dodatočne doplnený fragment z knihy Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie

Čítajte viac tu.

Slovenské vydania Chomeskeho:

CHOMSKY, Noam: Čo povieme to platí. Rozhovory o americkej moci v meniacom sa svete. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2009; kniha je vypredaná a dá kúpiť už iba ako e-book.

CHOMSKY, Noam: Imperiálne ambície. Rozhovory o svete po 11. septembri/Interview s Davidom Barsamianom. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2008; kniha je vypredaná a dá kúpiť už iba ako e-book.

CHOMSKY, Noam: Mocenské systémy. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013