Blog Lukáša Perného

Autor blogu a Christian Vander

Počas októbra 2015 odohrala monumentálna skupina Magma koncert v Prahe-Palác Akropolis v rámci 45TH ANNIVERSARY – ENDLESS TOUR.

Prepáčte mi prehnanú nadnesenosť a úprimnosť môjho spísania zážitku, ale nie som schopný písať o čomsi tak silnom bez emócií. V živote sa totiž málokedy stáva, že sa plnia sny. Takmer každý človek má ten svoj vzor, ktorý mu dáva nádej, že to čo robí ma zmysel. V živote mám týchto vzorov veľa, ale v oblasti bicích nástrojov, kompozície a spirituálneho chápania hudby je to jednoznačne Christian Vander. Vanderov štýl kompozície je hudba stvorená ako majstrovská architektúra, hudba obdarená „duchom vesmíru“. Ako akreditovaný hudobný žurnalista som sa dostal ku samotnému veľkému géniovi a k celej kapele Magma. Zëbëhn straïn de Geuštaah – inšpirovaný duchom vesmíru, teda Christian Vander je skromný a milý človek. Vzdal som hold nebeskému hlasu Vanderovej manželky Stelly Vander, bez ktorej by Magma nikdy nebola Magmou v takej forme, ako ju poznáme. Dokonca sa mi podarilo odovzdať hudobnému géniovi vlastné CD s tribute skladbou pre Vandera a Magmu. Bola pri tom aj Sandra Poláková, vďaka ktorej skupinu Magma poznám.  Šírenie posolstva Magmy je skutočne ako istá forma zasvätenie do nového typu hudobného náboženstva napojeného na hypermodernou civilizáciou zabudnuté duchovno a archetypy v nás. Nechcem sa opakovať a písať znova celý príbeh Magmy, ktorý nájdete v už publikovanom článku. Koncert zabezpečila Agentúra A.M.P.,, ktorá mi zároveň umožnila akreditáciu (za čo by som im chcel verejne poďakovať) a držím palce pri zorganizovaní ďalších skvelých podujatí. Hneď do úvodu článku uvádzame video od Michaela Dimitrova:

Atmosféra pred koncertom a stretnutie s Vanderom

Cesta vlakom z Bratislavy bola mimoriadne rýchla. Na koncert som cestoval spolu s kamarátmi, fanúšikmi nadpozemskej Magmy z ktorých jedna bola už zasvätená do príbehu a druhého čakal onen pompézny iniciačný rituál – prijatie členstva rodu vyvolených a duchom vesmíru obdarených Kobaïanov. Cestovanie bolo naplnené filozofickými rozhovormi a v našich dušiach sa odohrával napätý boj medzi radosťou a silným očakávaním životného zážitku. Prichádzame na pražské hlavné nádraží, je krásny jesenný deň. Prechádzame historickými uličkami a hľadáme Palác Akropolis. Prejdeme krásnym parkom vyvoňaným jesennými farbami a postupne sa blížime ku historickej budove Akropolis. Veľký nápis Magma zvýšil napätie a do predkoncertného ošiaľu ma dostali tóny Mekanïk Destruktïw Kommandöh, ktorý práve kapela nacvičovala. Tóny doznievali akoby spoza astrálneho sveta, kam ešte ľudská duša nesmie. Do koncertu bola asi hodina a pol, tak sme si sadli do spriazneného baru. Malé pivo som ani nedopil, pretože som si chcel tento posvätný rituál užiť s čistou hlavou a pocítiť tak tranzový stav z hudby čo najprirodzenejším spôsobom. Organizátorky som sa spýtal, či by bolo možné odovzdať Vanderovi darček. Odpovedala mi, že sa spýta kapely a ak to pôjde tak mi dá vedieť pred koncertom. Atmosféra hustla, veľký okamih sa blížil. Stav, ktorý som cítil pripomínal stav pred spoveďou.

Keď som sa dozvedel, že môžeme ísť za ním, veľkým Vanderom, roztriasli sa mi kolená a srdce mi bilo ako pred najsilnejším okamihom života – a veru tento okamih ním aj bol. Pomaličky sme vchádzali po schodoch smerom ku zákulisiu, nervozita stúpala a potom tam boli – celá kapela Magma. Tá kapela, ktorú som počúval stovky hodín, inšpirovala ma v bubnovaní, vo filozofickom a možno až teologickom chápaní hudby. Ledva, ledva som zo seba vybľabotal a koktavo povedal po anglicky, že je to pre mňa najsilnejší okamih života, podal ruku svojmu vzoru a odovzdal Vanderovi CD so slovami „it my gift to you Christian and Magma.. you are my big inspiration. Magma is something like my religion…“ Vander sa pousmial, urobili sme si fotku a odišiel som s neskutočne silným pocitom, ktorý sa v podstate ani nedá zdeliť. Vander pre mňa nie je iba hudobník, ale Bohom obdarené médium, ktoré spája duše. Hudobník, ktorý vytvoril hudbu sfér, univerzálnu reč vesmíru. Vander ma naučil chápať hudbu ako spirituálnu očistu, ako modlitbu, ako meditáciu a istý spôsob vyznávania veľkosti Boha, čohosi čo nás presahuje. Obrovské poďakovanie Romekovi Hanzlíkovi a jeho kolegynke, ktorá mi umožnila prístup ku veľkému Vanderovi. Do smrti im za to budem vďačný.

Rituál…

Nebëhr Gudahtt: Christian Vander spieva

Do sály vchádzali oni – Kobaïania. Onen osvietený utopický národ, ktorý opustil Zem pretože sa už nechcel podieľať na úpadku planéty. Magma ich vytvorila – prišli na tento koncert. Ľudia s náramkami symbolu Magmy, obyvatelia fiktívnej planéty Kobaïa. Jeden z nich, Michael Dimitrov, šaman na prvý pohľad to povedal krásne: „hudba Magmy je nadpozemská, tudíž nemá žádné časové limity, můžeš je slyšet dnes nebo za 50 let a bude to stále živé a nedokážeš určit z jaké je to doby, není to tzen standart, který z 90% leze ven ze studií a koncertních sálů a klubů.“ Sála plná vlasáčov, výnimočných bytostí z ktorých sršala neskutočná aura. Stali sa súčasťou onoho očistného rituálu, kde prestáva existovať hranica medzi poslucháčom a tvorcom. Splývajú v akúsi jednotu. Podobne koncert vnímal aj recenzent z Marastmusic: „Průběhem koncertu jsem si uvědomil, že se účastním jakéhosi rituálu. Opakované zaříkávání, neznámá řeč, opakování motivů, pocit naprostého vytržení.“ A veru, bolo tomu tak. Vo Vanderovej hudby sú zakódované najstaršie princípy dosahovania hudobného tranzu ako akejsi spirituálnej očisty. Tajuplný Kobaïský jazyk akoby vychádzal z pradávnych mýtických dôb, akoby to bola reč ako znovuobjavený paleolingvistický archetyp, ktorému nemusíte rozumieť, ale stačí ho cítiť. Samotný rituál akoby tvorili dialektickú jednotu dobra a zla, temna, ale aj dobra v hudbe, akoby tu bojoval diabol aj Boh v nás. Jedno je však isté – Magma je vo svojej princípe hudba Božská a vyjadruje to najsilnejšie vyjadrenie jeho veľkosti a tým najvznešenejším a najmonumentálnejším spôsobom – gnostickým poznaním pocitov, ktoré presahujú naše racionálno. Tým najsvetlejším je určite hlas Stelly Vander, ktorý ma miestami dojal až k slzám. Ján Doskočil vo svojej recenzie pre Psychedelic.cz píše: „Šoumenství Christiana Vandera a hra na bicí je základním kamenem druhé éry Magmy; v tomto ohledu Vander opět nezklamal. Vokály byly přesné a čisté jako vždy, Rhodesky plnily svou roli (tedy hrát pořád, ale nenápadně) a vibrafonista Alziary představil svou obvyklou šílenou virtuozitu.“

Rituál…

Zaznel úvodný pokrik a spustili sa temné tóny Köhntarkösz, ktoré odštartovali najsilnejší hudobný zážitok môjho života. Postavili sa mi všetky chlpy, triasli ma zimomriavky. Köhntarkösz prenikala až tých najhlbších miest ľudskej duše… Tu už boli slová zbytočné… tranz… psychedélia… osvietenie… hlas Stelly Vanderovej akoby vychádzala spod morských hlbín a Coltraneovské jazzové improvizácie, komunikácia medzi basou, bicími a klávesmi dotvárali estetický zážitok… nasledovala novinka Slaǧ Tanƶ, kde sa hudobníci vybláznili do šialenosti…vibrafón tu plnil významnú úlohu a sólo bolo impozantné.. publikum šalelo… Stella medzi skladbami pripomenula, že gitaristu James Mac Gawa odtrhla od hudby rakovina a tak hrajú v zostave bez gitaristu. Táto zlá a zákerná choroba už so sebou zobrala veľa talentovaných hudobníkov. Musíme dúfať, že sa z toho James dostane a pomôže mu aj sila hudby, na ktorej roky spolupracoval. Tento rok opustil materiálny svet jeden z dávnych členov skupiny, saxofonista Pour René Garber a okrem toho rakovina zabila aj lídra spriaznenej kapely Gong, Daevid Allena (okrem iného zakladateľa Soft Machine). Legendy nám pomaly odchádzajú, ale nesmrteľná hudba tu po nich zostane, až dokým ľudstvo nevyhynie… a ak aj vyhynie, hudba prežije a bude sa rozliehať, kdesi medzi hviezdami v nekonečnom vesmíre… Stella Vander pred vrcholom večera iba dodala, že toto budeme poznať. A vtedy to prišlo.. zaznelo dych vyrážajúce intro Mëkanïk Dëstruktïẁ Kömmandöh: “Pozemšťané vy prokletá raso! Jestli vám tak říkam, je to proto, že si to zasloužíte! Moje věštba a svědomi mě k tomu nutí! Vaše věrolomné a hrubé skutky mě velice urážeji. Tresty, které na vás budou uvaleny, překroči hranice porozuměni! Neboť vězte: ve své nezměrne pýše a bezedné nevědomosti, odvážili ste se Mne vzdorovat, vyzývat Mne, provokovat Mne a nedbat v cele té nezměrnosti Mě! Hrozné a ničivé zloby, přinášejíc na Vás. Váš vlastní, nezměnitelný trest! Mëkanïk Dëstruktïẁ Kömmandöh.” Publikum v totálnom tranzovom opojení tancovalo do rytmiky šamanského lídra Vandera… slová boli zbytočné…

..ľudia v absolútnom tranzovom opojení tlieskali asi 20 minút… kapela sa vrátila a zahrala bonus.. Zombies… mrazivý tanec duchov ukončil rituál. Ľudia sa nevedeli spamätať, tlieskali v tranze ako šialení, ale kapela sa už nevrátila. Taktiež by som rád, pripomenul zásluhy zvukára Magmy a excelentnú svetelnú stroboskopickú šou, ktorá umožnila ešte silnejší zážitok z koncertu.

Nadčasový odkaz Magmy – ak sa nepoučíte, zahyniete!

Odovzdávanie darčeku

Príbeh prvých albumov Magmy je mimoriadne aktuálny. Odkaz a príbeh vesmírnej opery je pre dnešok neuveriteľne inšpiratívny: Ľudia nasadajú do raketoplánu aby opustili zničenú planétu Zem. Vo vzdialenej budúcnosti sa udiali tie najpesimistickejšie predpovede a z dekadencie ľudstva sa snažia pozdvihnúť iba niektorí, ktorých hlasy sú nevypočuté a nedokážu zastaviť totálnu degradáciu ľudskej civilizácie. Týchto zopár jedincov postaví vesmírnu loď a opúšťajú planétu Zem aby vybudovali novú civilizáciu. Po mnohých bojoch s pozemšťanmi sa im podarí uniknúť, usadia sa na planéte Kobaïa, kde objavujú nové spôsoby využitia energie. Dosiahnu vysokého stupňa v technológii a vytvoria harmonickú, utopickú spoločnosť. Po niekoľkých rokoch Kobaïania zachránia vesmírnu loď a dozvedajú sa o opakovaných pohromách na Zemi. Pozemšťania ovplyvnení civilizáciou Kobaïov na nich naliehajú aby propagovali a aplikovali nový sociálnu filozofiu na planéte Zem. Skupina Kobaïov po mnohom premýšľaní súhlasí, že vráti pozemšťanov na ich planétu a dostane sa do styku so svojimi predkami. Príbeh druhého albumu 1001° Centigrades tvorí príbeh o tom, ako sa bývalí pozemšťania snažia opäť vrátiť na planétu Zem a zachrániť ju. Na začiatku sú Kobaïania vítaní, no hneď na druhý deň sú Kobaïania väznení a ich loď je zabavená. Spôsobil to prejav predstaviteľa Kobaïov o potrebe očisty, aby sa ľudia mohli sami zdokonaľovať a riešiť svoje problémy. Z planéty Kobaïa sú zorganizované záchranné akcie potom ako dostanú pozemšťania ultimátum. Väzni sú prepustení vďaka unikátnej Kobaïskej zbraní, no sú rozhodnutí sa nikdy na Zem nevrátiť.
Odkaz tohto príbehu je aj symbolický – zakladajme teda Kobaïe, utopické ostrovy, ktoré vzdorujú úpadku našej civilizácie.

Trilógiu Theusz Hamtaahk ukončuje MDK, vlajkový albumom Magmy: je o odsúdení ľudstva za jeho nečestnosť, vulgárnosť, neskromnosť. Takto ľudstvo popisuje prorok Nebëhr Gudahtt (v rámci rituálu hraný Vanderom) ako inšpirovaný duchom sveta alebo duchom vesmíru v neobmedzenej múdrosti. MDK je ako trest pre tých, ktorí sa nepoučili, horiaci Babylon, koniec ľudstva, apokalypsa. Nebëhr Gudahtt je človek, ktorý prehovorí ľudom na Zemi, aby sa zachránili pred konečnou záhubou a očistili svoje mysle a komunikovali s najvyššou vesmírnou bytosťou Kreuhn Kohrman. Nebëhr Gudahtt ich vyzve ku obetovaniu vlastných životov v prospech záchrany planéty a očistenia.

Je fascinujúce, že Magma vytvorila skutočných Kobaïanov – Marek Zilavy – ktorý prijal iniciačný rituál, a skúsení Kobaïania Josef Čech, Michael Dimitrov, Ladislav Muller, Josef Čech, Elfy, Matus Yak. Všetkých tých, ktorí prišli na tento koncert a absolvovali iniciačný rituál. Počas záverečného burácajúceho tlieskania sa ešte stretli naše pohľady. Keď som videl posledný krát Vandera odchádzať z pódia, bola to pre mňa veľmi silne emocionálna chvíľa. Na tento zážitok nikdy nezabudnem.

Osobný zážitok, splnený sen. Merci Magma!