Založ si blog

Hľadanie definície Československého psychedelického filmu

 Existuje slovenská psychedélia, ktorá je spätá so slovenskou tradíciou spojenia s prírodou, rozprávkami a folklórom? Je tento subžáner unikátny v rámci svetovej kinematografie?

Šesťdesiate roky – mladí ľudia veria v radikálnu duchovnú, umelecko-kultúrnu revolúciu sveta, tancujú s kvetmi vo vlasoch a počúvajú psychedelickú hudbu, zaujímajú sa o východné filozofie, v uliciach zároveň zúria protesty proti establišmentu a vojne vo Vietname, vznikajú študentské hnutia, komúny a kontraštruktúry.  Na pôde kultúrneho kvasu vyklíčila rastlinka hudobnej kultúry psychedelického rocku a vo filme kraľuje experimentálny prístup tzv. novej vlny. Filmári novej vlny sa pridávajú spolu s robotníkmi, filozofmi a umelcami ku protestom vo Francúzsku. Vznikom žánru psychedelického rocku v 60. rokoch, 20. storočia a pod vplyvom rozmachu psychedelickej psychoterapie sa dostáva do umeleckého diskurzu psychedélia ako estetický prvok, ktorý je možné hľadať v rôznorodých umeleckých prejavov (vrátane filmového umenia). Nasledujúci článok sa snaží predostrieť analógie psychedelických estetických prvkov vo filmoch Československej novej vlny v spojení s magickým realizmom, nadrealizmom a surrealizmom; taktiež psychologických a absurdných filmoch, sociálnych drámach, rozprávkach a komédiách, ktoré vznikli na území Československej socialistickej republiky (so zameraním prevažne na Slovenskú časť tvorby). Ide hlavne o úvod do problematiky s cieľom poukázať na tento fenomén, ktorý sa vyskytol aj v Československej kinematagrafii.

Predslov – definovanie psychedélie ako prvku v umeleckom diele a psychedelické prvky v dejinách svetového filmu

Psychedelický film vo svete

Psychedelický film vo svete

Dejiny filmu sa už pri zrode rozdelili na dva smery: dokumentárny Lumiérovský a dejový-fantázijný Mélièsovský (napríklad práca s trikmi vo fantasy filme Cesta na mesiac z roku 1902, ktorý po kolorizovaní dostal psychedelický nádych a bol prvý svojho druhu). Čo je to psychedélia? Vznikla v intenciách výskumov psychedelickej terapie, no preslávila ju najmä hudba. Hudobný žáner psychedelický rock (gr. ψυχή; angl. soul, spirit; lat. anima; sk. duša, dýchať, vanúť) je umelecký žáner pôsobiaci zážitkovo na ľudské (ne)vedomie, evokujúc v istom zmysle halucinogénne stavy, ktoré sa však snaží navodiť jeho rozšírením alebo prehĺbením prirodzenejšou formou. Kľúčová je v tomto kontexte idealita zvláštnych stavov (ne)vedomia navodená prostredníctvom hudobnej semiózy súvisiacej s rôznymi spôsobmi zvýznamňovania skutočnosti. Ale kým psychedelický rock je jasne definovaný ako hudobný žáner 60. rokov, samotná psychedélia je akýsi prvok, ktorý sa môže analogicky vyskytovať v širokom spektre kultúrnych, vedeckých a umeleckých prejavov (hudba, vizuálne umenia spojené s módou a filmom, literatúra, divadlo alebo psychológia). V istom zjednodušení by sa dalo povedať, že psychedélia je jav alebo moment v hudobnej tvorbe, ktorý spôsobuje zmenený stav (ne)vedomia.“[1] (viac v knihe nižšie uvedenej) Kým surrealizmus vznikol ako smer moderny na pôde psychoanalýzy, psychedélia má svoje korene v experimentoch s halucinogénmi H. Osmonda, objavení indiánskych halucinogénov a odlišnom vnímaní reality. V rámci vizuálneho umeleckého prejavu psychedélia súvisí najmä s vplyvom svetla a farieb na ľudskú percepciu. Pôvodný filmový surrealizmus pracoval so snom, halucináciami a fantáziou najmä po stránke sémantických odkazov (v rámci možností doby a čiernobieleho filmu; príkladmi sú Le Sang d’un Poète od Cocteaua alebo Andalúzsky pes od Luisa Buñuela a Salvadora Dali). Expresionizmus (žáner, ktorý vznikol v Nemecku) priniesol do psychedelického filmu nielen kategóriu estetiky škaredosti, ale aj silné emocionálne znázornenie, o ktorom budeme hovoriť v časti o slovenskej psychedélii (sú MetropolisDr. Caligari proto-psychedelic movies?).

Fotografie z avantgardných filmov svetovej kinematografie od surrealizmu po expresionizmus Trip To The Moon (1902), Andalucian Dog (1928) Le Sang d’un Poète (1930), Metropolis (1927), a The Cabinet of Dr.Caligari (1920)

Ak už môžeme hovoriť o filmoch so psychedelickým prvkom, jeden z atribútov by mala byť farba a ak nie farba, tak zmocňovanie atmosféry psychedelickou hudbou, prípadne špecifickým (miestami šialeným) prejavom hercov alebo vo filme hľadáme istý druh transcendentálneho odkazu. Prečo práve farba? Tzv. liquid light shows, ktoré sa rozvíjali v šesťdesiatych rokoch mali veľký vplyv na ľudské vedomie: „Podľa výsledkov v laboratória Psychologickej fakulty univerzity v Cambridge stroboskopické svetlo umocňovalo účinok halucinogénnych drog, ako je napríklad meskalín. Dokonca sám priekopník psychedelických drog Adouls Huxley mal pri blikajúcich svetlách rovnaké pocity ako pri užívaní halucinogénov.“[2] Huxley v knihe Brány vnímania hovorí: „Vypadá to, že pro universální vědomí jsou takzvané druhotné charakterové znaky ve skutečnosti na prvním místě. Na rozdíl od Lockova pojetí jsou barvy důležitější a hodny většího zájmu než hmotnosti, pozice a rozměry. Rovněž mnoho mystiků vnímá podobně jako uživatelé meskalinu nadpřirozeně zářivé barvy nejen svým vnitřním okem, nýbrž také v obyčejném světě kolem sebe.“[3] Huxley si všíma význam farby ako vyššie transcendentálneho kódu ľudského (ne)vedomia. S príchodom farebného filmu sa teda zvyšujú aj účinky obrazu ako kódu, ktorý otvára istú „komnatu“ vo vnímaní. Surrealistický film by sme mohli teda buď nazvať ako nad-žáner a psychedéliu ako akúsi nadstavbu resp. súčasť tohto žánru, ktorá ho rozširuje o ďalšie dimenzia vnímania. Vo svetovej kinematografii sa za jeden z najvýznamnejších filmov tohto subžánru dá označiť The Trip z roku 1967 (filmová deskripcia halucinogénneho stavu) alebo Psych-Out z roku 1968.

Žánrovo psychedelické filmy The Trip, Psych Out, Mazacia hlava

Žánrovo psychedelické filmy The Trip, Psych Out, Mazacia hlava

image003

Ak sa vzdáme škatuliek a pripustíme jednotu surrealizmu a psychedélie v spojení s magickým realizmom, môžeme pripustiť, že psychedélia je prvok, ktorý sa pravidelne vyskytuje v dejinách (od tranzového bubnovania pravekého človeka, antické dionýzie či rímske saturnálie, cez gregoriánsky chorál; úvahy Jána Jesénia pred popravou či folklórne rozprávky). Príklady proto-psychedélie a psychedélie ako prvku v dejinách umenia (vľavo Flomariannov drevorit, vpravo proto-surrealistické obrazy H. Boscha, Wiliam Blakea, H. Fuseliho a súčasného Gigera.

Analógie psychedélie v žánroch

Psychedélia[5] je teda zároveň prvok tradičnej kultúry a rozličných fantázií, ktoré vznikali v rozprávkach, bájach; často dokonca v súvislosti s panteistickým splynutím rôznych bytostí s prírodou. Tak sa pomaly dostávame ku magickému realizmu, ktorý vznikol v hispánskom prostredí. Podrobne sa magickému realizmu venovala Kristína Klemanová, ktorá odkazuje na primárne zdroje popisujúce tento žáner.[6] (magický realizmus) „sa objavil ako reakcia proti výstrednostiam subjektivizmu a deformujúcej sile subjektu, ako sa prejavovali v expresionizme. Magický realizmus predstavoval snahu rehabilitovať objektívnu realitu.“[7] Klemmová píše: Enrique Anderson Imbert v magickom realizme vidí „zbesilosť maniakov, mystické vytrhnutia, telepatiu, halucinácie, šialenstvo. Magický realizmus je totožný s antirealizmom a mágia spočíva v umení predstierať.“[8] Práve spomenuté ingrediencie má spoločné s poetikou psychedélie a surrealizmu.[9] Nadrealizmus a magický realizmus sa líšia najmä v tom, že kým magický realizmus využíva spektrum etnologickými inšpirácii (ľudová slovesnosť, mytológie a s nimi súvisiace magické rituály, rozprávky, bájky a pod.; pr. filmov Javor a Juliana, Nevesta hôl, Živý bič; ale aj Koniec vodníkov v Čechách; seriál Arabela a celá rada filmovo spracovaných rozprávok s pôsobivou psychedelickou hudbou ako napr. Soľ nad zlato, Popolvár, či notoricky známa Perinbaba), nadrealizmus je analogický skôr „šialenosti“ a psychickému automatizmu surrealizmu (Vtáčkovia, siroty a blázni, Slávnosť v botanickej záhrade; v slovenskej literatúre napr. tvorba Dušana Mitanu). Ďalej treba dodať, že poetika nadrealizmu a magickému realizmu je používaná najmä v intenciách literárneho umenia; resp. do filmu sa dostáva až ex-post. Taktiež sa zásluhou psychedelickej rockovej a elektronickej hudby dostávajú v 60. rokoch do diskurzu cestovanie v čase a sci-fi témy (kľúčové filmy 2001: Vesmírna oddysea a Planéta opíc) či absurdné zmeny z dospelého na dieťa po zjedení špenátu v komédiách.[10] Podstatné však je prepojenie týchto prvkov (označením psychedelické) v rozličných československých filmoch od režisérov novej vlny ako V. Chytilová, J. Jakubisko, M. Forman, J. Herz, J. Jireš, J. Kadár, E. Havetta, M. Ťapák a Š. Uher.

Vyskytujú sa buď v komediálnych kontextoch (pre československú scénu je známa kombinácia komédii a rozprávok: Dívka na Košteti, ČSSR, 1971) alebo v drámach, tragédiách či psychologických a historických filmoch (Sedmikrásky, Obchod na korze, Spalovač mrtvol, Markéta Lazarová). Zaujímavou kombináciou psychedélie a paródie na socialistickým realizmus je komédia Bíla paní (1965), v ktorej sa socialistickí funkcionári snažia v praxi zapracovať do marxistickej filozofie mysticizmus a paranormálne javy.Nebolo by psychedélie v československej kinematografii, keby nebolo novej vlny, ktorá vznikla vďaka pražskej FAMU a vplyvu Francúzskej novej vlny, ktorá sa stala návodom pre režisérov, kameramanov, zvukárov, výtvarníkov a kritikov. Medzi prvé slovenské filmy novej vlny patrí existenciálny film Slnko v sieti Štefana Uhera z roku 1962 a hlavne Kadárov film Obchod na korze. Vo filme Obchode na korze (1965) hrá významnú úlohu v psychedelickom zobrazení reality hudba, mierna šialenosť hlavných postáv, psychologické a najmä snové scény, v ktorých hlavné postavy omladnú riešia filozofické otázky zla a násilia; a na konci (po smrti) spolu šťastne odchádzajú v sprievode hudby a objatí z nášho sveta. Druhým významných psychologicko-absurdným filmom Herza je Spaľovač mrtvol s Rudolfom Hrušinským z roku 1968. Film sa opätovne vyrovnáva s beštialitou fašizmu cez prizmu šialenosti a absurdností, podobne ako Obchod na korze. Detailné zábery, gradácia a dôraz na psychológiu postáv hrajú kľúčovú funkciu. Z Herzovej významnej tvorby je dôležitý farebný film Morgiana z roku 1972, ktorý využíva vizualizáciu halucinácií, snov a vízií jednej z dvoch sestier. Podobne ako mnoho filmov z obdobia prelomu 60. rokov a 70. rokov, je film zasadený do secesného 19. storočia s autentickými kostýmami. Poetickú atmosféru doladila hudba Ľuba Fišera, ktorý sa podieľal na väčšine excelentných (najmä poetických) soundtrackov československých filmov[11] spolu s Jiřím Šustom,[12] Z. Liškom, Karlom Svobodom a dvorným skladateľom psychedelických filmov – Petrom Hapkom.

image006image007Plagáty a screenschoty filmov Slnko v sieti, Vtáčkovia, siroty a blázni, Živý bič, Obchod na korze (1965), Markéta Lazarová (1967), Spalovač mrtvol (1968), Morgiana (1971), Dívka na košteti (1972)

Ak by sa dal vybrať ideálny príklad, kde sa miesia všetky psychedelické prvky, tak to je jednoznačne Sladký čas Kalimagdóry; NSR-ČSSR, 1968 od Leopolda Lalohu. Film sa natáčal v Bratislave, Budapešti a Salzburgu. Nakrúcanie trvalo od 11.7.1967 do 29.11.1967. Na filme spolupracovali nemecké štúdia Gala International a International Köln v rozpočte 2 580 673 Kčs. Režisér filmu sa premiéry nedožil, no bol ocenený čestným uznaním na 19. Filmovom festivale pracujúcich 1968. Oficiálny text distribútora znie: „Filmové spracovanie románu Jana Weissa “Spáč ve zvěrokruhu”, lyrický a pitoreskný príbeh človeka, ktorý nežije podľa času, ale podľa ročného kolobehu prírody. Na jar je skoro dieťa, v lete dospieva v muža, s jeseňou prichádza pozvoľná strata jeho vnútornej energie a zimu prespáva v zapadnutom salaši.“[13] Prečo je film možné zaradiť medzi psychedelické? Nie je to ani tak pre hudobnú zložku, no skôr pre hru so symbolmi (film prešpikovaný sémantickými odkazmi) cyklickosti času, ontologickej jednoty ľudského bytia s prírodou a hlavne nostalgiou za detstvom a zachytením detského vnímania sveta.[14] Zároveň má film proti-kapitalistické prvky: hlavná postava požiada svojho zamestnávateľa Lebdúcha z vyššej triedy (Viktor Blaho) o „veľa peňazí“ a Jonáš z následne z nich spraví lodičky, ktoré nechá plávať vo vedierku. Akoby paroduje nielen celý kapitalistický systém, ale aj aspekt pozitivistického vnímania sveta.[15] Hlavnej postave (Jonáš, Rüdiger Bahr) nikto nerozumie, pretože žije vo vlastnom svete, ktorý má svoje vlastné špecifické pravidlá. Predpohlavné obdobie,[16] ktoré symbolizuje jar prepája pre psychedéliu typický motív – návrat do detstva, optika sveta cez hravosť a čistotu. V úvodnej scéne vykradne hračkárstvo. V pohlavnom období sa stáva zvodcom slečny Pavly, ktorú si chce zobrať. Na jeseň Pavle prezradí tajomstvo o Jonášovi jeho sok Kiesewetter.[17] Z optimistického dieťaťa sa na jeseň stáva neurotický existencialista, ktorý tuho fajčí, nadáva a kľaje zimu. Symbolizuje akoby existenciálnu predsmrtnú agóniu človeka (najvýstižnejšia je halucinogénna scéna s cigaretami, alkoholom, liekmi a psychedelickou hudbou, kde je upotený a zarastajúci Jonáš v absolútnych koncoch). Keď hostia čakajú na zásnuby, na smrť unavený Jonáš podne zo schodiska. Taxík ho v zimnej časti dovedie do hôr a všetko končí scénou, kde ho v zasneženej krajine cyklický víta Kalimagdóra (Magda Vásáryová). Aj v tomto filme nachádzame motív magického realizmu – Kalimagdóra je podobne ako Malka alebo Marína posvätným symbolom, stotožneným s horskou (typicky slovenskou) prírodou. Kruh života a smrti sa uzatvorí.

Sladký čas Kalimagdóry (1968)

Sladký čas Kalimagdóry (1968)

mapa ako sa dostat k nam – kopieCOOKIE2Sladký čas Kalimagdóry je anomáliou slovenskej kinematografie; v českom prostredí reprezentujú psychedelický film novej vlny napr. Chytilovej Sedmikrásky (1966) alebo Menzelové filmové spracovanie Hrabalových Perličiek na dne (1965). Perličky na dne ukazujú napr. v časti Dom radosti svet staršieho šialeného páru, ktorý žije vo vlastnom uzatvorenom svete (napr. dom majú pomaľovaný rôznymi bizarnými kresbami a taktiež pravidelne umiestňujú parodickú maľbu Krista s krížom na križovatke, čím spôsobia masívne dopravné nehody). Tento svet naruší osoba, ktorá sa ich snaží oklamať o peniaze podpísaním poistnej zmluvy. Externý prvok sa stane integrálnou súčasťou bizarného divadla a splynie s týmto svetom absurdít. Podobne Sedmikrásky ukazujú uzatvorený svet, ktorý má ukazovať svojou internou skazenosťou zrkadlo skazenému svetu. Typickým psychedelickým prvkom je akási detská nevedomosť o zlom konaní, hravosť, opäť predpohlavné vnímanie sveta a naivnosť – ktorá sa kombinuje kontrastne s vypočítavým zneužívaním peňazí potencionálnych a neúspešných milencov z réžie hlavných postáv. Film je psychedelický nielen dejovo, ale taktiež po formálnej stránke: využívajú sa výtvarné kontrasty, experimentovanie s farbami pripomínajúce zobrazenie sveta pod vplyvom halucinogénu LSD.

image009

Chytilovej Sedmikrásky (1966)

Podobných filmov nevzniklo veľa, avšak ak by sme hľadali niečo typicky slovensky psychedelické tak sú to magicky-realistické filmy. Obdobu magického realizmu nachádzame aj v kinematografii Sovietskeho zväzu: film Sergeja Paradžanova Tiene zabudnutých predkov (ени забытых предков, 1964) je spojením folklórnych motívov východných Slovanov, psychedelickej hry farieb, experimentálnej kamery, mytológiou a symbolmi preplnenými zábermi. Analógie uvedených prvkov majú aj filmy poľského režiséra Andrzeja Żuławskeho (filmy Diabel a Tretia časť noci zo začiatka 70. rokov) alebo dokonca vo kultúre ďalekého východu – filmy Akira Kurosawu. Vráťme sa na Slovensko: u nás sú to predovšetkým Ťapákove filmy Živý bič (1966), Málka (1968)[18], Rysavá Jalovica (1970), Grečnerov Drak sa vracia (1968), filmové spracovanie Švantnerovej Nevesty hôl (1971) filmové spracovanie slovenskej ľudovej piesne vo filme Javor a Juliana (1972) Štefana Uhera a film Dáma (1967) a Tri gaštanové kone (1966) v spracovaní režiséra Ivana Balaďu. Staroslovanská mytológia, svätojánske ohne, autentickí neherci z dedín, magické prostredie slovenských hôr, Švantnerovské magické vlastnosti prírody, blúznenie, sny a halucinácie – to je niečo typické a unikátne iba pre slovenský film. Málka s B. Križanom,  M. Poliščokovou a Nevesta hôl s Máriou de Riggovou a Milanom Kňažkom v hlavných úlohách sú exemplárnymi príkladmi týchto prepojení, avšak tradíciu nachádzame už v spracovávaní témy národného hrdinu Jánošíka (až po najnovšie spracovanie, kde sa Jánošík v psychedelickej vízii ocitá pod hladinou jazera v objatí čarodejnice), či literárnej tvorbe slovenských romantikov (stotožnenie prírody, národa a mýtickej ženy v Sládkovičovej lyricko-epickej básni Marína) a symbolistov (napríklad Kraskova tvorba založená na silnej imaginácii). Málka sa mení v prírodu a príroda na Málku (Švantnerov naturizmus) a to v doprovode najskôr tranzovej píšťalkovej hudby a potom typicky modernistickej avantgardnej vážnej hudbe..

image011

Magicko-realistické slovenské filmy ako príklad slovenskej psychdeélie: Živý bič (1966), Tri gaštanové kone (1966), Drak sa vracia (1968), Dáma 1967), Málka (1968), Nevesta hôl (1971)

V roku 1969 vzniká filmová féria Ela Havettu Slávnosť v botanickej záhrade, ktorý by sa kľudne mohol označiť kategóriou (nie psychedelický) ale dokonca psychiatrický film (niektoré scény sú zobrazením sveta ľudí, ktorí sa zo sveta bláznov už nikdy nevrátili – napr. v scéne oslavy pri fontáne sa menia farby obrazu akoby pod vplyvom LSD; šialená scéna v skleníku; absurdný krst traktora prednesený s nonšalantnosťou alžbetínskeho divadla; absurdné pytačky alebo pre film výstižný, človek hľadajúci palmy; dvojzmyselný výrok „uleteli mi včely“). Film z prostredia obce Babindol je oslavou radosti, bláznovstva, vína a antického[19] hedonizmu a pričom dominantnou témou je potreba zázraku v ľudskom živote. Postavy vo filme majú rozpoltené emócie – striedajú sa scény plaču a hurónskeho smiechu. V niektorých scénach dokonca pripomína happeningy (ako z filmu Psych-Out, 1968) hippies pretransformované na prostredie bežných ľudí slovenskej dediny: špeciálne scéna fiktívneho pohrebu, kde sa slečna v truhle zahľadí dohora a v titulkách sa objaví text: Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi. Dielo je obohatené typickou cirkusantskou hudbou (resp. hodí sa termín „kolotočárska“ hudba), motívmi bábkového divadla, cirkusu a zábavy pripomínajúce hedonistické antické Dionýzie. Pierre Francúz („národné“ priezvisko anticipuje stereotyp hedonistických Francúzov) je postavou, ktorá je vlastne ľudským zobrazením slova hedonizmus: pije víno, rozdáva radosť a optimizmus, užíva sa život, robí absurdné gestá a je bláznom, ktorý spoznal prameň pravdy.[20] Film využíva netradičné avantgardné kompozičné prístupy (napr. zmena farieb a kontrastov, delenie na abstraktné kapitoly, titulkovanie scén, kontrastné priblíženia a oddialenia kamery, detaily, rýchle prestrihy, dionýzovská scéna so striekajúcim vínom v závere filmu, využite striedania fotografii do monológov, záber na zrkadlo, experimentálne kompozície scénografie ako napríklad stovky jabĺčok na novinách, dobové farebné kostýmy anticipujúce hippies éru – Julo Satinský v tmavo-ružovej, flower-power košeli). Dážď a modrá farba scény symbolicky uzatvára „slávnosť“. Slávnosť v botanickej záhrade je dokonalým príkladom slovenského psychedelického filmu 60. rokov.

Ďalším analogickým príkladom kľúčových psychedelických filmov sú filmy Juraja Jakubiska– od psychedelických rozprávok ako Perinbaba (1985), cez absurditu Vtáčkovia, siroty a blázni (ČSSR-FR, 1969; film o romantickom trojuholníku, nihilizme, bláznovstve s celou radou kultúrno-spoločenských konotácií); Dovidenia v pekle, priatelia! (ČSSR-TAL, 1970; vo filme striedajú živočíšne scény na vidieku, meditácie a úvahy o živote a smrti) až po mysteriózno-historickú Báthory, kde sa vyskytujú unikátne snové scény až s Jungovskými symbolmi. J. Malíček všímajúc si Jakubiskové chápanie časopriestoru píše: „Jakubisko reviduje obraz minulosti prostredníctvom intertextovej hry, v ktorej svet vtedy a tam funguje v zásade rovnako ako dnes a tu.“[21] V Jakubiskových filmoch si môžeme všimnúť (analógia s Felinim či Havettom) opäť výraznú karnevalizáciu života, valčíkovú cirkusantskú hudbu, bláznovstvo, symbolizmus, využitie kontrastných farieb, sny, vízie a halucinácie. Ako príklady by sa dali uviesť napríklad: hedonistická svadba s príznačnou hudbou Petra Hapku v Perinbabe alebo slovanské nebo v Tisícročnej včele. Scenár pre Tisícročnú včelu písal Jakubisko priamo s autorom Petrom Jarošom, ktorý taktiež patrí ku scéne slovenskej psychedélie. Generácia slovenských spisovateľov 60. rokov (Mináč, Tatarka, Mňačko, Bednár, Hečko, Ťažký, Balek a ďalší), bola ovplyvnená existencializmom (mnohí z nich sa stretli so samotným J. P. Sartrom), magickým realizmom Marqueza (sám Peter Jaroš na jednom verejnom podujatí priznal veľkú inšpiráciu so 100 dňami samoty a analógiu magického realizmu ku slovenským rozprávkam) a nadrealizmom, čo bola typicky slovenská verzia surrealizmu. Tento unikátny kokteil žánrov sa stal podnetom pre vznik niečoho, čo môžeme s odstupom času zaradiť do kategórie slovenskej psychedelickej tvorby. Jakubiskové psychedelické vnímanie sveta sa stalo vizuálnym zobrazením literárnych snáh.

image013

Online filmové ukážky: Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) (ukážka), Dovidenia v pekle priatelia (1970) (trailer), Perinbaba (1980) (ukážka)

Na Havetovej aj Jakubiskovej tvorbe sa podpísali typické črty psychedelickej kultúra, avšak sú dovedené do špecifický žánrových vyústení v podobe originálnych prvkov: kombinácia slovenskej dediny, nehercov, inšpirácia ľudovou kultúrou a mytológiami, karnevalizácia života, absurdita, snové vízie, striedania plaču a smiechu, prepojenie s prírodou.

Psychedelické motívy sa objavovali aj v historických témach. Absolútnym vrcholom v progresívnom spracovaní historickej osobnosti Jána Jesénia je Miloslava Luthera Lekár umierajúceho času z roku 1983 na motív knihy Vladimíra Kornera. Analýza tohto vysoko umelecky hodnotného seriálu by bola na samostatnú prácu. Seriál autenticky pracuje s historickou atmosférou 17. storočia, spája realitu a psychedéliu (Jeséniové sny a vízie s pozadím experimentálnej hudby či filozofické úvahy pred smrťou). Z filmov v ktorých si zahral Petr Čepek a sú poňate experimentálnou psychedelickou optikou treba ešte určite uviesť Údolí včel (1967), ktorý zobrazuje absurditu náboženského fanatizmu v kontraste s túžbou po sekularizovanom živote; Švankmajerov surrealistický film Lekce Faust (1993), ktorý zasadil mýtus o Faustovi do života bežného človeka v Československu začiatkom 90. Rokov (vo filme napr. ožívajú mohutné drevené bábky a zasahujú do reality); Petrolejové lampy (1971), ktoré rovnako ako Lekár umierajúceho času pracujú s atmosférou času a priestoru. Taktiež sú analógiu Vávrove filmy Kladivo na čarodějnice (1969) a Putování Ján Amose (1983) s L. Chudíkom v hlavnej úlohe, ktorý taktiež obsahuje psychedelické vízie – halucinácie spracované na základe Komenského diela Labyrint sveta, ráj duše.

Ján Švankmajer: Lekce Faust (1993)

Lekár umierajúceho času (1983)

Zaujímavou črtou slovenskej (avšak ťažko povedať, či psychedelickej) kinematografie je svojské spracovanie šedej každodennosti nudného dedinského života v beznádeji cez prizmu snov a nenaplnených predstáv (surrealistické a snové znázornenie vo filme). Krnáčov film Baščovanský a zať (1994) balancuje na hrane existencializmu, komédie na štýl paródie raného kapitalizmu a dedinskej každodennosti (podobne ako Dedičství), drámy a prvkami psychedelického filmu. Vo filme sa vyskytuje motív fiktívnej tajomnej komnaty na poschodí, kde Baščovanský skrýva peniaze, ktoré predstavujú vyslobodenie hlavného hrdinu z beznádejnej situácie. Niekoľko minútové sekvencie s temnou hudbou zachytávajú kamerový záber, ktorý sa blíži ku tajomnej komnate, kde hlavná postava tuší bohatstvo, ktoré je iba psychologickou fixáciou. Typickou témou slovenskej každodennosti, sociálnej existenciálnej vylúčenosti a živote na okraji spoločnosti sa zaoberá najmä Dušan Hanák, o ktorom píšu v podobnom duchu aj na ČSFD: „Hanákové filmy sú apoteózou víťazstva človeka nad sebou samým, víťazstva mravnosti a citu nad životnými podmienkami.“[22] Okrem unikátneho dokumentárneho filmu Obrazy starého sveta sa stali v jeho tvorbe významné filmy Ružové sny (1976; obsahuje taktiež poetické vízie a sny chlapca, ktorý je zamilovaný do rómky), existenciálny film o hľadaní zmyslu v nezmyselnosti 322[23]Ja milujem ty miluješ (1980) o stratenej ľudskej existencii hľadajúcej únik zo svojej situácie.

image016

322 Existenciálny film Dušana Hanáka: 322 (1969)

Medzi podobné diela patrí Uherov film Pásla kone na betóne (1982), Rapošova tragikomédia Utekajme už ide! (1986) s Mariánom Zedníkovičom alebo Jakubiskov Sedím na konári a je mi dobre (1989). Na poli poetizmu a „psychedélie každodennosti“ sa nachádza aj Šulíková Záhrada. Poetické spracovanie reality reprezentuje aj maďarsko-slovenský film na motívy Ladislava Balleka v réžii Zora Záhona, Pomocník (1982), ktorý svoj poetizmus aplikuje do prostredia juhu Slovenska. Podobne poeticky spracovaná je aj Južná pošta (1987) v réžii Stanislava Párnického – vo filme sa kombinuje naturalizmus, poetizmus alebo lyrická baladickosť a expresionizmus. V rámci akejsi žánrovej čistoty poetizmu treba uviesť film Jaromila Jireša Valerie a týden divů (ČSSR, 1970) podľa básnika Vítěslava Nezvala so snovou hudbou Ľ. Fišera. Podobným príkladom sú poetické filmové spracovania hlavných romantický diel: Erbenove Kytice (ČR, 2000) a Máj Karla Hyňka Máchu (ČR, 2008). Oba filmy v podstate obsahujú psychedelické a surrealistické prvky (rozprávky sú svojim spôsobom prototypom psychedelického vnímania sveta)[24] a krásne pracujú s farbami a svetlom.

Záver

Filmové umenie ponúka nekonečné možnosti interpretácií, nekonečné možnosti hľadania nových významov, nových súvislostí a kontextov. Jeho recepcia je náročná a žiadny ľudský tvor nedokáže z hľadiska svojej krátke existencie poňať všetky diela. Toto audiovizuálne médium je na rozdiel napríklad od výtvarného umenia či fotografie striktne viazané na čas a aktívnu percepciu. Preto je skutočne náročné analyzovať a recepciou si prežiť všetky zaujímavé a dôležité filmové diela. Každý ľudský jedinec sa za svoj život dostane k určitej časti z koláča toho, čo nám umenia ponúkajú. Život je však príliš krátky na pozeranie nekvalitného a neautentického umenia. Preto je filmová a vlastne aj celkovo umelecká kritika veľmi dôležitá pri výbere tej správnej, autentickej a kvalitnej filmografie. Téma slovenského filmu je dostatočne obšírna na podrobnú vedeckú analýzu. Táto práca je iba malým exkurzom do sveta psychedelického a experimentálneho filmu s tým, že je písaná s predpokladom objavov ďalších zásadných a významných filmových diel v rámci tohto žánru.

Výsledkom tejto práce má byť bod, od ktorého môžeme v umenovednom pátraní pokračovať a to je dokázanie existencie žánru typicky slovenskej psychedélie vo filme ako niečoho výnimočného a kultúrne špecifického, čím sa môžeme identifikovať a vyčleniť v multikultúrnom svete (aj keď sa často prelína s tvorbou českou a preto je nemožné tieto dva národy dokonca aj v umení oddeliť, čo je samozrejme pozitívne). Môžeme ju nazývať nadrealizmom, slovenským surrealizmom, magickým realizmom či orientálnym manierizmom, ide v podstate vždy o to isté len v rozličných pestrých farbách. Je to slovenská psychedelická filmová tvorba.

Literatúra

KLEMANOVÁ, K. 2013. Magický realizmus slovenského filmu (Leopold Lahola-Sladký čas Kalimagdory, ČSSR/Slovensko 1968 a Nevesta hôľ, Martin Ťapák,ČSSR/Slovensko 1971). Bakalárska práca. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. Filozofická fakulta. Katedra divadelných, filmových a mediálních studií. 2013
LUKAVSKÁ, E. .„Zázračné reálno“ a magický realismus. Alejo Carpentier versus Gabriel García Márquez. Praha : Host, 2003. s. 12-13. ISBN 80-7294-100-3 (Cit. podľa KLEMANOVÁ, K. Magický realizmus slovenského…)
MALÍČEK, J. 2010. Revízia sociokultúrnych mýtov vo filmoch Jánošík – Pravdivá história a Bathory. In PTÁČEK, L. Současný český a slovenský film – pluralita estetických kulturních a ideových konceptu. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-244-2605-1
MILES, B. 2007. Pink Floyd 1964-1974. Praha: Volvox Globator, 2007. 179 s. ISBN 8072076567
PERNÝ, L. 2014. Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov v kulturologickej perspektíve. Nitra: FF UKF. 2014, ISBN 978-80-558-0677-8
analýza uvedených filmov
internetové zdroje (ČSFD.cz)

Citácie a odkazy

[1] Pozri bližšie PERNÝ, L. 2014. Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov v kulturologickej perspektíve. Nitra: FF UKF. 2014, ISBN 978-80-558-0677-8

[2] MILES, B. 2007. Pink Floyd 1964-1974. Praha: Volvox Globator, 2007. 179 s. ISBN 8072076567, s. 117

[3] „U člověka vysoce vyvinutý cit pro barvu je pouhý biologický luxus – neocenitelně mu drahý jakožto intelektuální a duchovní bytosti, ale zbytečný k jeho přežití jakožto živočišného druhu. Soudě podle jistých adjektiv, která Homér vložil do úst hrdinům trojské války, tak ve schopnosti rozeznávat barvy stěží předčili včely. Takže přinejmenším z tohoto pohledu je pokrok lidstva přece jen obrovský. Meskalin zvýrazňuje všechny barvy‘ a člověk je pak schopen vnímat nespočet různě jemných odstínů, vůči kterým je za normálních okolností úplně slepý… Červené knihy zářily jako nějaké rubíny, stály zde svazky smaragdové, knihy svázané v bílém nefritu, jiné byly z achátu, z akvamarínu či žlutého topasu, byly tu i lazuritové knihy. Jejich barvy byly nebývale intenzivní, plné svého vnitřního obsahu. Vypadalo to, jako by se tyto knihy chtěly přímo vznést z polic, aby ještě více upoutaly mou pozornost.“ HUXLEY, A. Dvere vnímania. s. 4

[4] commons.wikimedia.org/wiki/File:Flammarion_Woodcut_1888_Color_2.jpg

[5] Psychedélia je v tomto kontexte prvok tradičnej kultúry a rozličných fantázií, ktoré vznikali v rozprávkach, bájach, povestiach, ľudovej slovesnosti; často dokonca v súvislosti s panteistickým splynutím rôznych bytostí s prírodou. Už od samotnej etymológie slova (psyché: duša), ide o umenie vysoko previazané s duševným zážitkom pri vnímaní kultúrneho artefaktu, resp. ma nesmierny vplyv na (ne)vedomie a podvedomie, Jungom chápanú kolektívnu pamäť ľudstva a ide do hlbokej podstaty nielen konkrétnej kultúry, ale všetkých kultúr. Je tesne spätá s šamanizmom, rituálnymi praktikami predkov, komunikácie s Platónskym alter-svetom, cyklickým vnímaním času – jednotné vnímanie Hegelovej špirály dejín v prítomnosti, jednoty človeka a vesmíru, človeka a prírody. V umeleckom prostredí nesmierne súvisí s nevedomými predstavami, silnú zážitkovosť, tranzovosť a aj meditatívnosť diela.

[5] Naturizmus alebo lyrizovaná próza je prúd slovenskej prózy v 30. a začiatkom 40. rokov 20. storočia; pričom hlavným znakom je využitie umeleckých prostriedkov lyriky (využíva metaforu, personifikáciu, prirovnania, synekdochu, epiteton) a východisko z človek prírodne mysliaceho (nadväznosť na romantizmus). Magický realizmus je prúd a typ modernej prózy, ktorý je založený na magickom a mytologickom výklade skutočnosti, ale v podstate je veľmi blízky naturizmu (vychádza z hispánskeho prostredia – Marquez – a jeho ideu rozvíjali autori v našom prostredí odkazujúc na slovanskú mytológiu a rozprávky). Nadrealizmus a magický realizmus sa líšia najmä v tom, že kým magický realizmus využíva spektrum etnologickými inšpirácii (ľudová slovesnosť, mytológie a s nimi súvisiace magické rituály, rozprávky, bájky a pod), nadrealizmus je analogický skôr „šialenosti“ a psychickému automatizmu surrealizmu (Vtáčkovia, siroty a blázni, Slávnosť v botanickej záhrade; v slovenskej literatúre napr. tvorba Dušana Mitanu). Ďalej treba dodať, že poetika nadrealizmu a magickému realizmu je používaná najmä v intenciách literárneho umenia; resp. do filmu sa dostáva až ex-post. Symbolizmus, ktoré slovenskú verziu reprezentujú napr. Ivan Krasko, Janko Jesenský sa stal taktiež významným podžánrom slovenskej psychedélie pre bohaté využívanie semiotiky. A samozrejme, ak budeme hľadať korene tejto jednoty, ich spojitosť je možné nájsť v romantizme – Sládkovičova Marína, Erbenove Kytice alebo Máchov Máj.
Expresionistická línia vnímania slovenskej psychedélie sa prejavila v intenciách typickej slovenskej emocionálne zafarbenej a hysterickej mentality a má tradíciu už v kinematografii (Jánošík). Taktiež si slovenská psychedélia z expresionizmu „zapožičala“ estetiku škaredosti (Tavo v Neveste hôl).
Orientálny manierizmus je filmový žáner, ktorý spracúva uvedené žánre do filmovej podoby; pričom by sa dal bez problémov nazvať aj psychedelický film a preslávili ho najmä Jakubisko, Havetta a Hanák. Slovenské filmové tragédie a tragikomédie taktiež obsiahli uvedené prvky. Táto téma by samozrejme bola na oveľa podrobnejší popis, podstatné však je, uvedomiť si jednotu a špecifickosť prepojenia uvedených žánrov a to nie v postmodernistickom chápaní chaotického žánrového mixu, ale naopak, jeho jednoty.

[6] KLEMANOVÁ, K. 2013. Magický realizmus slovenského filmu (Leopold Lahola-Sladký časKalimagdory, ČSSR/Slovensko 1968 a Nevesta hôľ, Martin Ťapák,ČSSR/Slovensko 1971). Bakalárska práca. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. Filozofická fakulta. Katedra divadelných, filmových a mediálních studií. 2013

[7] LUKAVSKÁ, E. .„Zázračné reálno“ a magický realismus. Alejo Carpentier versus Gabriel García Márquez. Praha : Host, 2003. s. 12-13. ISBN 80-7294-100-3 (Cit. podľa KLEMANOVÁ, K. Magický realizmus slovenského…)

[8] KLEMANOVÁ, K. 2013. Magický realizmus slovenského filmu (Leopold Lahola-Sladký časKalimagdory, ČSSR/Slovensko 1968 a Nevesta hôľ, Martin Ťapák,ČSSR/Slovensko 1971). Bakalárska práca. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. Filozofická fakulta. Katedra divadelných, filmových a mediálních studií.. 2013, s .15

[9] Rozdiel medzi prvkami psychedélie, surrealizmu a prvkami magického realizmu či nadrealizmu by sa dal prirovnať ku analógiám medzi rock and rollom (životný štýl a hudba, „biely“ rhytmn and blues), bigbítom (špeciálne československý termín pre rockovú a pop-rockovú hudbu 60. rokov), rhytmn and blues (pôvodne určené pre hudbu afro-američanov) a twistom (twist je špeciálne určený pre tanec, i keď hudobne je medzi swingom a rock and rollom).

[10] V rámci ČSSR – seriál Návštevníci; filmy Cesta do praveku, Tajemství hradu v karpatech, Což takhle dát si špenát, Akce Bororo, Pane vy jste vdova, Zabil jsem Einstiena pánove; Zítra vstanu a opařím se čajem; film ČSSR-FR z roku1973 La Planète sauvage).

[11] Poetické soundtracky Valerie a týden divů, Petrolejové lampy, Adam Šangala, Adela ešte nevečerala, Tajemství hradu v Karpatech, Pozor, vizita!

[12] Poetické soundtracky Slavnosti sněženek, Postřižiny, Na samotě u lesa, Skřivánci na niti, Rozmarné léto, Ostře sledované vlaky, Sedmikrásky, Perličky na dně

[13] Sladký čas Kalimagdóry na ČSFD. Dotsupné online: http://www.csfd.cz/film/127046-sladky-cas-kalimagdory/

[14] S prvkom návratu do detstva pracuje aj hudobné psychedelické umenie; napr. Faded Picture od Seeds, See Emily Play od Pink Floyd; Pred výkladom s hračkami od Prúdov).

[15] – Povyhadzovali všetkých učiteľov.
-Neviem nič, všetko som zabudol.
-Práve to je vaša šanca.
-A má taký hrad, kde ja zakliata princezná?

[16] V jednej scéne hlavná postava odmietne ženu pri zvádzaní a začne sa hrať s lodičkou, následne jej dá facku, na čo Jonáš odpovedie: „…škoda len, že ešte nie je leto“

[17] „Veľkým tajomstvom je tento Jonáš. Všetko sa začína na jeseň, vtedy si na polícii vyzdvihne svoje husle a zahrabe sa do tejto chatrče v horách. Tam potom spí celú zimu. Táto malá na neho čaká celý rok, lebo je jediný muž, ktorého poznala. Ale on ju ledva vidí. Prichádza smrteľne ustatý a na jar odchádza. A malá čaká. Len jej meno si berie so sebou. Princezná Kalimagdóra.. tak ju volá.“

[18] Film je Málka je dosptupný online na https://www.youtube.com/watch?v=RlnCEbz-uu4

[19] Francúzove básnenie anticipujúce antiku a antické dionýzie: „…bude tam pán Bakchus a všetci jeho svätý, zostať doma s čertom sa vám neoplatí, čert nech sedí na peci, my si dáme zvei deci… vy všetci budete divákmi aj hercami…“

[20] Scéna: „Čomu veríš, to sa aj stane,“ vravel Francúz. „Ty tomu verís?“; „Ja poviem…a teraz výjde Slnko.“ ; následne zahalené močarisko následne osvieti slnko…

[21] MALÍČEK, J. 2010. Revízia sociokultúrnych mýtov vo fi lmoch Jánošík – Pravdivá história a Bathory. In PTÁČEK, L. Současný český a slovenský film – pluralita estetických kulturních a ideových konceptu. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-244-2605-1, s. 105

[22] Ja milujem, ty miluješ na ČSFD http://www.csfd.cz/film/4139-ja-milujem-ty-milujes/

[23] Slovenská psychologická dráma. Príbeh človeka, ktorý sa ocitne v nemocnici s podozrením na vážnu chorobu. Prehodnocuje svoj doterajší život a jeho strenutia s blízkymi i cudzími ľuďmi vytvárajú aj obraz spoločnosti 60. rokov, spoločnosti plnej nádejí i dezilúzií. Autor tu nastoľuje základné problémy ľudského bytia, otázky slobody, samoty, nekomunikatívnosti, hľadania vlastnej identity hrdinov a ich miesta v spoločnosti. http://www.csfd.cz/film/4134-322/

[24] Pre zaujímavosť: na filme Kytice sa scenáristicky podieľala aj Jakubiskova žena Deana Horváthová-Jakubisková

Odkaz Laca Novomeského – socialistické riešenie, je jediné východisko aj zo súčasnej krízy

15.02.2017

Už čoskoro vyjde moja druhá kniha Kultúrna revolúcia Laca Novomeského, ktorej úlohou bude priblížiť život, kultúrno-politický koncept a politické aktivity slovenského komunistického intelektuála. viac »

Svet čelí doteraz nepoznaným rizikám [rozhovor s filozofom Richardom Sťahelom]

02.02.2017

Žijeme vo svete, ktorý čelí doteraz nepoznaným rizikám, hovorí filozof Richard Sťahel z FF UKF Do DAV DVA som pripravil ďalší z rozhovorov s osobnosťami nielen ľavicového spektra. Najnovším viac »

Zlodeji medu vás presunú časom až do 11. storočia [recenzia knihy]

30.01.2017

Publikované v Slove, 30. januára 2016 O mladom slovenskom spisovateľovi, finalistovi v súťaži Anasoft litera (2011, 2014), Lukášovi Lukovi, ktorého knihu som navrhol v ankete Slova (VAŠA NAJLEPŠIA viac »

François Bayrou

Macron získal v boji o Elyzejský palác spojenca proti radikálom

23.02.2017 10:00

Tri razy sa pokúšal o Elyzejský palác, ale tentoraz sa rozhodol potlačiť osobné ambície a netrieštiť hlasy tých, ktorí odmietajú extrém.

irak, fallúdža

Iracké sily útočia na mósulské letisko ovládané džihádistami

23.02.2017 09:42

Iracké špeciálne jednotky spustili vo štvrtok ráno útok na letisko v severoirackom meste Mósul, ktoré sú v rukách militantov z extrémistickej organizácie Islamský štát (IS).

Gudni Thorlacius Jóhannesson

Island rieši, či ananás patrí na pizzu. Prezident bol proti

23.02.2017 09:36

Otázka, či je vhodné dávať na pizzu ananás, dokáže vyvolať búrlivú diskusiu.

Euro, peniaze, dane, kalkulačka

Nemecká ekonomika je na tom najlepšie za päť rokov

23.02.2017 09:22

Výkon Nemecka za minulý rok sa zvýšil o 1,9 percenta, čo je najprudšie tempo za päť rokov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 73
Celková čítanosť: 176005x
Priemerná čítanosť článkov: 2411x

Autor blogu

Kategórie