Status čestných predsedov v Kulturologicko-filozofickom odbore Matice slovenskej bol inšpirovaný pôvodným Filozofickým odborom Matice slovenskej, ktorý udeľoval čestné alebo mimoriadne členstvo významným žijúcim osobnostiam slovenskej vedy. Z iniciatívy predsedu odboru vznikol triumvirát čestných predsedov, ktorých si Matica slovenská ctí ako žijúce osobnosti slovenskej filozofie a kulturológie. Návrh bol jednohlasne schválený Výborom Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej.
***
Prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD. (*22. október 1955, Zlaté Moravce) je vysokoškolský pedagóg, historik, básnik a spisovateľ literatúry faktu. Získal viacero literárnych cien doma a v zahraničí vrátane Ceny E. E. Kischa a taktiež je nositeľom Krameriovej ceny. Pôsobil ako poradca prezidenta Slovenskej republiky. Je laureátom Ceny Slovenského centra PEN 2020 za rok 2020 za knihu Mňačko a Izrael. Je predsedom Klubu spisovateľov literatúry faktu a člen PEN klubu. V marci 2024 bol ocenený MATICOU SLOVENSKOU za prínos pre slovenskú literatúru a výskum osobností slovenskej kultúry na konferencii o Ladislavovi Mňačkovi.
***
Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. (*5. júl 1944, Mýtna) je slovenský vysokoškolský pedagóg, filozof, kulturológ, literárny kritik a esejista. Publikuje pre Slovenské pohľady, Filozofiu, Literárny týždenník a ďalšie periodiká. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a nositeľom ceny Egona Erwina Kischa. Je nositeľom Svetovej ceny za humanizmus za rok 2022, ktorú udeľuje Ohrid Academy Of Humanism. Taktiež je nositeľom najvyššej Ceny Matice slovenskej, ktorá mu bola udelená pri príležitosti 160. výročia založenia.
***
Dr. h. c. Prof. PhDr. Rudolf Dupkala, CSc. (*27. august 1956, Žilina) je slovenský filozof, špecialista na dejiny slovenskej filozofie, ktorý v súčasnosti pôsobí na Inštitúte politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. V rokoch 2003 až 2011 bol jej dekanom a v rokoch 1996 až 2003 predsedom jej Akademického senátu. Pôsobil aj na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline, kde v rokoch 2016 až 2019 zastával funkciu prodekana pre vedu, výskum a umenie. Pôsobil tiež na Uniwersytete Rzeszowskim v Rzeszówe a na Vysokej škole medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove. Pozvané prednášky realizuje na viacerých akademických pracoviskách na Slovensku aj v cudzine, napr. Metropolitní univerzita Praha, Akademia Humanistyczno-Ekonomiczna w Łódźi atď. Pedagogicky a výskumne sa orientuje na problematiku dejín slovenskej a slovanskej filozofie v ich európskom ideovom kontexte. Publikuje v odborných filozofických, teologických a literárnohistorických časopisoch doma i v zahraničí. (Filozofia, Theologos, Ateizmus, Slavica Slovaca, Tvorba-T, Slovenské pohľady, Romboid, Slavie, Lelkilpasztor, Colloquia Communia, Dialogue and Universalism, Parerga, Doctrina atď.). Na konferencii k dvestoročniciam štúrovcov, ktorá sa konala v Matici slovenskej, vystúpil so zásadným príspevkom o prínose štúrovskej generácie na poli filozofie.
***
Mimoriadnymi členmi Filozofického odboru Matice slovenskej boli napr. Dr. Gula, prof. Tomko, prof. Zavarský, Dr. Dieška a ďalší. Taktiež bol tento status inšpirovaný čestnými predseda Spolku slovenských spisovateľov, ktorými sú také osobnosti ako spisovatelia Peter Jaroš či Jaroslav Rezník st. Aj Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej tak prezentuje autority a osobnosti, ktoré významným spôsobom prispeli k rozvoju slovenskej kultúry, filozofie a všeobecne vedy a literatúry.
Osobný dodatok: je pre mňa veľká česť, že ku všetkým trom osobnostiam ma viažu aj študijné skúsenosti a vynikajúce až priateľské vzťahy.
Najbližšie podujatie Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej sa koná už tento pondelok o 16:00 v DMS Bratislava a bude venované jednak storočnici Jozefa Kronera, a jednak otvoreniu výstavy Výtvarného odboru Matice slovenskej, SZPB a Klubu výtvarníkov a výtvarných teoretikov s názvom Dejiny, hodnoty a krásy Slovenska, ktorá putuje zo Štrasburgu cez Brusel až do Bratislavy. Symbolika mierovej holubice spojená so Slovenskom ako mierotvornou krajinou nie je náhodná.
Celá debata | RSS tejto debaty