Založ si blog

Matica je ako živá pamäť národa (rozhovor s europoslankyňou Katarínou Roth Neveďalovou)

„Matica slovenská je naša živá historická pamäť… je to práve Matica slovenská, ktorá tú historickú pamäť sprostredkováva… Dosiahli ste toho za 160 rokov veľa, pomohli ste tomuto národu… Matica pomohla tomu, že sme samostatná suverénna krajina… Verejne by som chcela vyhlásiť, že si prosím prihlášku do Matice slovenskej a chcela by som ju takto podporiť.“
– Katarína Roth Neveďalová na 160. výročí Matice slovenskej

Ako som už včera informoval vo svojom blogu, slovenským umelcom z Matice sa podarilo preraziť až do európskeho kontextu výstavou v budove Europarlamentu (Štrasburg). Toto podujatie sa podarilo predovšetkým vďaka iniciatíve Dr. Ladislava Skraka a europoslankyne Kataríny Roth Neveďalovej, ktorá sa minulý rok zúčastnila 160. výročia založenia Matice slovenskej v Martine (Matici venovala aj samostatný článok a taktiež vystúpila na slávnostiach, video v minutáži 26:25).

Práve tam vznikla idea návštevy Galérie Matice slovenskej v Bratislave, vytvorenie rozhovoru a následná vízia zorganizovania výstavy na pôde Europarlamentu, aby aj vo svete videli talentované Slovenky a Slovákov.

Aby aj v Europarlamente pochopili, že okrem umelo vytváranej „európskej identity“, existuje aj prirozdená slovenská a slovanská identita. Že existuje naša unikátna kultúrna špecifickosť, ktorú chceme chrániť pred negatívnymi dopadmi kultúrnej globalizácie.

V čase, keď sme toto podujatie plánovali, realizoval som s europoslankyňou rozhovor, ktorý bol publikovaný v Slovenských národných novinách 18/2023. Tento rozhovor Vám prinášam (pri príležitosti zrealizovania výstavy) špeciálne aj na svojom blogu.

***

Matica je ako živá pamäť národa
Priepasť medzi Bruselom a národnými štátmi sa prehlbuje

Katarína ROTH NEVEĎALOVÁKatarína ROTH NEVEĎALOVÁ je slovenská europoslankyňa za SMER – SSD a podpredsedníčka Socialistickej internacionály. Desať rokov bola podpredsedníčka Strany európskych socialistov. Pôsobila tiež ako diplomatka v Stálom zastúpení SR v Bruseli, pričom bojuje za práva žien a sociálnu politiku. Nedávno vystúpila s príhovorom na slávnostiach 160. výročia Matice slovenskej a zúčastnila sa na komentovanej prehliadke Galérie Matice slovenskej. Pozhovárali sme sa s ňou nielen o otázkach európskej politiky.

 

L. P.: Ste dlhodobo aktívna v európskej politike. Nahradili ste nedávno zosnulého Miroslava Číža. Keď som s ním naposledy hovoril, pesimisticky skonštatoval, že v Bruseli nemožno nič zmeniť. V poslednom čase na Slovensku prebieha výrazne skeptický postoj k inštitúcii Európskej únie ako takej (EÚ) aj pre vyslovene protinárodné hlasovanie mnohých európskych politikov. Ako vnímate Úniu, ako sa zmenila a v čom vidíte jej pozitívnu víziu?

K. R. N.: Je to ťažká otázka. Myslím si, že v Bruseli sa dá veľa vecí zmeniť. V prvom rade si treba uvedomiť, že Brusel nie je virtuálne miesto vo vesmíre, ale je to inštitúcia a na jej rozhodovaní sa podieľajú aj zástupcovia Slovenskej republiky. Nie sú to len europoslanci, ale takisto členovia vlády SR, diplomati a záujmové organizácie. Každé rozhodovanie v Bruseli podlieha diskusii v Európskom parlamente, v Rade Európy, ale i v rôznych iných združeniach, ako napríklad na ekonomickom a sociálnom výbore, kde sú zastúpení aj slovenskí odborári a zástupcovia vysokých škôl. Vo výbore regiónov sú zase zastúpení primátori, starostovia a župani. Každé rozhodovanie nie je len jedným hlasovaním europarlamentu, ale je dlhodobým procesom, do ktorého sa môžu všetci zapojiť. Veľakrát je výsledok hlasovania politickou hrou. Každý mesiac hlasuje Európsky parlament minimálne o štyridsiatich až päťdesiatich dokumentoch. O koľkých sa dozvieme na Slovensku? Často politici aj europoslanci si vyberú jedno-dve hlasovania, na ktorých dokumentujú neschopnosť EÚ či jej zlé rozhodnutia. Ak to mám porovnať, za posledných desať rokov sa naratív diskusie veľmi zmenil. Diskusia sa často vedie práve politickým súbojom v Európskom parlamente a tam majú dnes silné zastúpenie proukrajinskí, antiruskí a liberálne orientovaní politici. Veľa z nich začalo svoju kariéru v mimovládkach, a to spôsobuje, že sa stále cítia ako aktivisti. Sú presvedčení, že bránia liberálnu demokraciu a jej hodnoty, ale svojím aktivizmom vytvárajú stále väčšiu priepasť medzi Bruselom a občanmi národných štátov. Už to teda nie je tá pozitívna Únia, hodnotová, založená na spolupráci, ale čoraz viac dominuje prozápadné novohodnotové rozhodovanie. Kto s tým nesúhlasí, je označený za proruského trolla alebo agenta, ktorý rozvracia európsku myšlienku. Výsledkom toho je stále väčšia nedôvera občanov k EÚ a jej rozhodovaniu. Podľa posledných prieskumov to vyzerá tak, že v nasledujúcich eurovoľbách posilnia svoje pozície práve národné orientované a konzervatívne strany, čoho výsledkom bude, že parlament prestane byť viac „pápežskejší ako pápež“ a prestane zelený terorizmus. Pozitívom tejto zmeny sa stane, že nielen europarlament, ale aj komisia bude nútená pribrzdiť a viac diskutovať s občanmi, viac reflektovať na skutočné problémy, a nie na to, aby sme boli najangažovanejšími liberálnymi demokratmi. Liberálni demokrati nahradili prirodzenú myšlienku kolektivizmu a spoločného dobra vierou v individuálny úspech jednotlivca, takže dominuje súkromný záujem nad verejným dobrom.

L. P.: Akým spôsobom možno podporiť slovenské záujmy v tejto inštitúcii?

K. R. N.: Hlavným cieľom je nevzdať sa. Druhým cieľom je nebáť sa a tretím vydržať. Slovensko nie je malá krajina, Slovensko je hrdá, samostatná, suverénna krajina s úžasnými ľuďmi, ktorí majú právo vstupovať do európskej diskusie a musia byť vypočutí. Výzvou bude určite udržať úroveň diskusie na európskej úrovni tak, aby sme boli schopní počúvať aj menších a nebyť iba hlasom menšín, ale skutočne reprezentovať väčšinové názory. Demokracia v Európe sa totiž
zvrhla z vlády väčšiny s rešpektovaním menšín na stále prehnanejšie vypichovanie menšinových názorov, prílišné zdôrazňovanie rozmanitosti na úkor jednoduchej väčšiny, ktorej práva mnoho ráz potierame, pretože sloboda jedného človeka sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého.

L. P.: Nedávno ste so zdravicou vystúpili na oslavách 160. výročia založenia Matice slovenskej. Ako vnímate túto inštitúciu?

K. R. N.: Maticu vnímam ako živú pamäť slovenského národa, pretože je tvorená súčasnými ľuďmi, ktorí stavajú na skúsenosti a hodnotách vytvorených predchodcami. Je to večne nekončiaci boj udržať hodnoty, tradície a národný záujem našej krajiny, preto ani tí súčasní predstavitelia nie sú menej dôležití ako tí, ktorí boli na začiatku Matice. Povedala by som, že dnes je náš národný záujem oveľa viac ohrozený, pretože vonkajšie vplyvy sú viac viditeľné a dostupné širokej verejnosti. Matica má nezastupiteľnú úlohu strážkyne, podporovateľky a vlajkonosičky slovenskej identity. Prácu Matice si veľmi vážim, aj všetkých jej ustanovizní, a nepáči sa mi, keď ju niekto dehonestuje a vytvára nálepky a skratky, ktoré nezodpovedajú realite. Matica stojí na ideáloch cyrilo-metodskej tradície a zároveň sa hlási k odkazu povstaleckej generácie, čím pokrýva kresťanský, národný, ako aj antifašistický a sociálny pilier. A to nie je hanba. Znevažovanie Matice sa dá porovnať so znevažovaním slovenských symbolov, ako sú hymna, vlajka či znak. Určite si myslím, že Matica slovenská si zaslúži dostatočný pokoj, úctu a vyhovujúce finančné zabezpečenie.

L. P.: Aký máte vzťah k slovenskej kultúre a odkazu štúrovcov, ale vzhľadom na to, že ste v Strane európskych socialistov aj k slovenským národným ľavičiarom s európskym presahom, ako boli Horváth, Dubček, Novomeský, Mináč či Clementis? Ktorých spisovateľov, tvorcov či politikov máte najradšej?

K. R. N.: Myslím si, že málo prezentujeme našich vzdelancov, že sme na nich málo hrdí, a keď diskutujeme o hodnotách, radi si vyberáme západných učencov. Všetci vieme, kto bol Machiavelli, kto boli Roosevelt či Merkelová. Málo si spomenieme na genialitu Mateja Bela, na myšlienky Milana Rastislava Štefánika – a o odkaze štúrovcov ani nehovoriac. Ľudia sa radi týmito menami zastrešujú, ale o ich skutočnom význame málo vedia. Myslím si, že je to aj chybou nášho vzdelávania. Málo času venujeme slovenským autorom, slovenským politikom a slovenským mysliteľom. Na druhej strane všetci vieme vymenovať Hemingwayove diela. Dobrým príkladom je napríklad vnútorná diskusia v Strane európskych socialistov, v ktorej pôsobím osemnásť rokov. Keď hovoríme o návrhoch na nových európskych lídrov, vždy zaznievajú iba západné mená. Keď hovorím o odkaze, tak je to veľmi podobné, ale aj my Východoeurópania sa občas nevieme pobiť a spojiť sa, aby sme dokázali podporiť našich vlastných. Všeobecne mená z východnej Európy málo zaznievajú v tejto diskusii, a ak sa ich snažíme presadiť, prehlasujú nás.

L. P.: V Matici slovenskej výrazne podporujeme aj ženy, za ktoré i vy bojujete v Európskom parlamente. Napokon, založili sme Galériu Matice, kde ženy výrazne dominujú, a taktiež sme prehĺbili spoluprácu so Živenou (dodatok: v roku 2024 bol tiež vyhlásený ROK SLOVENSKÝCH ŽIEN V NÁRODNOM HNUTÍ). Ako vnímate tento projekt?

K. R. N.: Napadlo nám hneď niekoľko možností spolupráce a veľmi rada by som zorganizovala výstavu diel prezentovaných Maticou slovenskou v Bruseli. Podporu žien a ženských umelkýň vnímam veľmi pozitívne a som za ňu veľmi vďačná. História a obraz o Slovensku boli väčšinou písané mužmi a myslím si, že je dobrým trendom viac ukazovať a podporovať aj vnímanie žien.

Dodatok: Výstava diel bola úspešne zorganizovaná a pani poslankyni a jej tímu posielam veľké poďakovanie.

A takto to celé vzniklo:

 

Slovenské pohľady majú vlastnú stránku

17.04.2024

Stránka Slovenských pohľadov, ktorá bola nedávno vytvorená za účelom popularizácie tohto, mimochodom, najstaršieho slovenského kultúrneho periodika, je od včerajšku vyplnená novým a zaujímavým obsahom od popredných slovenských spisovateľov z kruhu Spolku slovenských spisovateľov či vedeckého piliera Matice slovenskej. Od nového roka 2024 redakcia Slovenských pohľadov [...]

Film, ktorý nemá vo svete obdobu a jeho vizionárske posolstvo (60 rokov od premiéry filmu Limonádový Joe ako bravúrnej kritiky marketingu)

12.04.2024

Išlo o vôbec prvý československý film, ktorý sa uchádzal o nomináciu na Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film, v kinách si ho pozrelo 4 556 352, bol ocenený Striebornou mušľou na XII. MFF v San Sebastiane a získal cenu Sfinga za rolu zloducha Horáca na festivale v Paname. V roku 1964 vznikla v Československu satirická westernová paródia z pera Oldřicha Lipského a [...]

​Vivat Pellegrini! Povolebná esej a gratulácia novému prezidentovi Slovenskej republiky

07.04.2024

„Urobím všetko preto… a nech si o tom hovorí kto chce, čo chce… aby Slovensko stálo na strane mieru… a nie na strane vojny. Budem prezidentom všetkých občanov Slovenskej republiky. Slovenská republika a jej záujmy budú u mňa na prvom mieste.“ – Peter Pellegrini Išlo o mimoriadne dôležité voľby, ktoré boli zároveň prieskumom o súčasnom politickom [...]

ukrajinsky vojensky cln Dneper

Pred povolaním do vojny preplával na matraci Dneper. Ukrajinec skončil v Bielorusku pred súdom

22.04.2024 22:39

Colníci muža zadržali a spísali s ním protokol o "nezákonnom premiestnení tovaru", teda matraca, cez hranice Euroázijskej hospodárskej únie.

izrael, palestína, gaza

Z nemocnice v Chán Júnis exhumovali už asi 200 tiel, tvrdia úrady v Gaze

22.04.2024 22:28

Ľudí v komplexe Násirovej nemocnice v meste Chán Júnis na juhu Pásma Gazy údajne zabili a pochovali izraelskí vojaci.

Poľsko, NATO, vojna

Počas vojenského cvičenia NATO v Poľsku zahynul španielsky vojak

22.04.2024 21:06

K tragédii došlo počas jedného z taktických cvičení s použitím ostrej munície.

USA New York Trump súd proces

Trumpova platba pornoherečke podľa obžaloby patrí k sprisahaniu; obhajoba to popiera

22.04.2024 20:40

Obhajoba kontrovala, že na snahe ovplyvniť voľby nie je nič neobyčajné.

PhDr. Lukáš Perný, PhD.

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 246
Celková čítanosť: 806889x
Priemerná čítanosť článkov: 3280x

Kategórie