Bratislava zlatých (a vraj „hrdzavých“) šesťdesiatych rokov [plus videoreportáž]

Od 13. 12. 2023 do 1. 9. 2024 prebieha v Mestskom múzeu Bratislavy (Apponyiho paláci) výstava BA 60 – 69 alebo Šesťdesiate roky v Bratislave.  Hudba, film, divadlo, architektúra, šport, dizajn, móda… to všetko ponúka multižánrová výstava, ktorá vnorí návštevníka akoby strojom času do doby dávno minulej, no stále inšpiratívnej. Na výstave – ktorej námet, scenár a kurátorskú koncepciu vytvorila Marta Janovíčková – sa spolupodieľali TASR, Múzeum mesta Bratislavy, Archív mesta Bratislavy a Slovenskej národnej galérie, Múzeum obchodu Bratislava, Slovenské centrum dizajnu, Slovenské olympíjske a športové múzeum, Slovenské národné múzeum a Slovenský filmový ústav.

Šesťdesiate roky minulého storočia boli obdobím skutočného „výbuchu“ kreativity, obdobím experimentovania v modernom umení, ale aj obdobím nádejí Dubčekom symbolizovanom obrodno-demokratizačnom procese, ako aj znovuzrodením myšlienok národnej emancipácie, ktorá vyvrcholila vznikom federácie (o tú sa zase pričinil Gustáv Husák). Autorka výstavy Janovíčková píše o desaťročí experimentu, uvoľnenia cenzúry, reformovania socializmu a pestrého vyžitia zvlášť v Bratislave. Šesťdesiaty roky boli liberálne v pozitívnom zmysle (nie v kontexte súčasnej konotácie slova, ale ako slobodného ducha v umení a spoločnosti), resp. slobodomyseľné. Slovensko sa síce otvorilo západnej kultúre, no zároveň tieto inšpirácie pretváralo do vlastnej kultúrnej stavby (napr. československá verzia rockovej hudby v podobe bigbítu, prejavy v móde, filme, výtvarnom umení). Popri tom riešilo tiež vlastný národno-emancipačný potenciál v kontexte federácie (práve v šesťdesiatych rokoch vychádzajú aj legendárne eseje Vlada Mináča, ktoré opäť popularizujú štúrovcov a národniarstvo; obrodzujú sa aj miestne odbory Matice, rehabilitujú sa davisti, atď.).

V sfére divadiel sa etabluje Tatra revue, Astorka, Divadlo na korze a najmä dvojica L + S. V sfére literárnej „kraľujú“ periodiká Literárny život a Mladá tvorba, vznikajú diela ako Tatarkova Panna Zázračnica, Solanov Prípad Barnabáš Kos a Slovensko navštevuje Sartre s manželkou. V hudobnej sfére sa etabluje pod vplyvom západu tzv. bigbít (skupiny The Beatmen, The Soulmen, Prúdy, We Five), ktorý sa v sedemdesiatych rokoch pretvára do prog-rocku/art-rocku v skupinách Provisorium Deža Ursínyho, Collegium Musicum či Fermata. V oblasti filmu dominuje experiment trojice Hanák, Jakubisko, Havetta.

Hodnotiť šesťdesiate roky je skutočne zložité aj vzhľadom na to, že toto obdobie malo rôznorodý spoločensko-politický kontext v rôznych krajinách sveta. Iné sú šesťdesiate roky v Nemecku, kde vzniká elektronická hudba (krautrock), iné v Amerike, kde dominujú hippies a iné v Británii, kde vznikajú mods a klubová scéna. Kým vo svete dominuje odpor proti americkej vojne vo Vietname a kritické tendencie ku kapitalizmu, v Československu dominuje boj za reformu socializmu a federáciu. S šesťdesiatymi rokmi sa spája aj vpád vojsk tzv. varšavskej zmluvy, čo je pre mnohých dodnes mimoriadne traumatickým momentom, no zároveň výsledkom geopolitických pnutí, rozporov studenej vojny a záujmov východu a západu. Aj táto tragická dimenzia je súčasťou výstavy.

Po prečítaní úvodných slov si môže recipient pozrieť dobové zábery z Bratislavy, napr. otvorenie OC Prior, ale aj panel Bratislava vo filme (film Slnko v sieti). Výstava fokusuje aj na dobové politicko-propagačné materiály (plagáty k SNP, MDŽ, 1. máj, VOSR, ROH, ZČSP, pionieri, atď.). Sú tu tiež vystavené ocenenia a pamätné medaily, odznaky národných podnikov atď. Výstava ukazuje vývoj architektúry a urbanizmu mesta tak v pozitívnom, ako aj negatívnom zmysle (búranie historických budov, zároveň budovanie priemyselno-hospodárskeho centra a modernistického základu mesta).

Nájdete tu ukážky z dizajnu dobových nábytkov, gramofónov, rádií, fotoaparátov, magnetofónov, domácich spotrebičov, svietidiel, pohárov, šálok, misiek, kuchynských doplnkov. Nechýbajú ukážky dobovej tlače, plagátov a historických fotografií. Samostatnú časť tvorí prezentácia dobovej architektúry (napr. Milučký, Chovanec atď.) a plánovanie novej výstavby mesta a sídlisk. Najsilnejším estetickým momentom sú dobové plagáty z podujatí (Incheba, PKO), ktoré presiahli až do svetového kontextu. Veď práve v PKO sa odohral aj slávny I. BEATOVÝ FESTIVAL 1968. Výstava sa tiež venuje bežnému životnému štýlu, spôsobu stravovania, rôznym druhom reštauračných (bufety, krčmy, vinárne, bary, reštaurácie), rekreačných zariadení (kúpaliská, športoviská) a taktiež bratislavským výrobným podnikom. Ďalšia časť je venovaná móde, módnym prehliadkam, ukážkam odevov, účesom atď. Napokon výstava uvádza aj slávnych športovcov a miesta, kde sa realizovali.

V kontexte Bratislavy rokov šesťdesiatych a nostalgického spomínania tiež treba povedať, že aj počas mojej návštevy zaznievali kritické hlasy smerom k búraniu PKO a Istropolisu zo strany návštevníkov. Je skutočne smutné, že najskôr sa búra kultúrno-architektonické dedičstvo národa, a až následne sa oceňuje jeho hodnota. V tomto však treba povedať, že vedenia mesta, ktoré toto barbarstvo zapríčinili si žiaľ volili samotní Bratislavčania. Aj keď podľa slov autorky projektu, nešlo o zámer nostalgického spomínania (a taktiež vedúci oddelenia MMB zase hovorí o „hrdzavých šesťdesiatych“) (SME, 28. 12. 23), v skutočnosti sa autorom podarilo ukázať opak. Možno aj nechtiac dokázali, že v porovnaní so šeďou a „hrdzavosťou“ súčasnej Bratislavy (jej nákupných centier a posprejovaných ulíc) išlo o skutočne esteticky unikátne obdobie. Veď samotní návštevníci si zaspomínali na miesta, ktoré dnes neexistujú, kde radi trávili voľný čas, a ktoré im chýbajú.

Pri príležitosti návštevy podujatia si môže návštevník pozrieť aj stálu expozíciu dejín mesta, ktorá je v Starej radnici a je spojená a s prehliadkou veže s panoramatickým pohľadom na Bratislavu. Pre záujemcov o veci národné odporúčam originál Bernolákovej Grammatica Slavica či Zemepisnú príručku Uhorska od Mateja Bella. Kriticky však musím dodať, že v rámci expozície dominujú viac feudálne a monarchistické tradície (iste, aj to treba, ale… možno som nebol dostatočne pozorný, no zmienka o republikánskych zásluhách štúrovcov, ktorí pôsobili práve na bratislavskom ev. lýceu som nenašiel). V každom prípade, vidieť všetky tie historické predmety je skutočne zážitok.

No a na záver ešte musím pochváliť pani, ktorá ma sprevádzala, a ktorá je zároveň – ako som po diskusii zistil – čitateľkou Slovenských národných novín.

VIDEOREPORTÁŽ

Rozhovor, ktorý mal tisíce sledovateľov je späť

04.08.2025

Po rebrandingu Západoslovenskej televízie žiaľ zmizol aj rozhovor s celkom slušným počtom divákov (ide zatiaľ asi o môj nasledovanejší rozhovor vôbec). Našťastie toto video zostalo v archíve, a tak som sa k nemu opäť dostal a pridal ho na svoj Youtube. Zverejňujem ho symbolicky na výročie založenia Matice slovenskej. Ak sa vám rozhovor bude páčiť, dajte like a follow. [...]

Poznáte Mladú Maticu?

26.07.2025

Členom Mladej Matice som sa stal vzhľadom na svoj vek pomerne neskoro, no dá sa povedať, že vďaka jej existencii si aj veľká Matica slovenská zabezpečila budúcnosť v mladej generácii. Z osobných skúseností (z niektorých iných nemenovaných kultúrnych či politických organizácií) konštatujem, že existencia Mladej Matice je pre prežitie samotného kolektívneho celku [...]

Nad hrobom „princa temnoty“: Bez vzájomnej pomoci pre nás niet nádeje

23.07.2025

Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Mt 7 1-6 Nerád píšem nekrológy. Tých zaujímavých osobností, ktoré tvorili môj svet hudby, filmu, filozofie a umenia stále viac pribúda. Vo veku 76 rokov odišiel tesne po poslednom rozlúčkovom koncerte frontman BLACK SABBATH, [...]

srbsko

V Srbsku zapálili kanceláriu Vučičovej strany. Násilnosti na protestoch podľa neho ohrozujú demokraciu

17.08.2025 14:55

Protesty proti vláde prezidenta Vučiča už štvrtý deň po sebe sprevádzalo násilie.

Melania Trumpová

Zverejnili „list mieru“, ktorý prvá dáma USA adresovala Putinovi

17.08.2025 13:45

Priamo však nespomína utrpenie detí na Ukrajine a v Rusku.

Gröhling, Raši

Gröhling: Po záchrankovom tendri ostali pochybnosti, bol to „kšeft desaťročia". Podľa Rašiho v celej veci nie sú víťazi ani porazení

17.08.2025 12:32

Politici debatovali v diskusnej relácii V politike spravodajskej televízie ta3.

PhDr. Lukáš Perný, PhD.

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 323
Celková čítanosť: 1106854x
Priemerná čítanosť článkov: 3427x

Kategórie