Blog Lukáša Perného

…s kozmickou loďou sa stretneme a nahrávka sa prehrá iba vtedy,
ak budú v medzihviezdnom priestore vyspelé vesmírne civilizácie,
ale vypustenie tejto „fľaše“ do kozmického „oceánu“ 
hovorí niečo veľmi nádejné o živote na tejto planéte.
Carl Sagan, astronóm, planetárny vedec a vedecký komunikátor,
zostavil prvé fyzické správy vyslané do vesmíru, plaketu Pioneer a Zlatú platňu Voyager

Keď sa boríte v kulturológii, často sa pýtate na filozofické otázky o zmyslu ľudskej kultúry, umenia či celého bytia človeka na Zemi. Sme tu pár desiatok rokov a potom odchádzame kdesi do inej dimenzie, a nikto nevie kam. Medzitým tu niečo vytvoríme, zanecháme, a takto to s nami ide tisícky rokov. Čo by však bolo to, čo nás charakterizuje? Kto vyberie THE BEST OF PLANET EARTH?

Niečo podobné už existuje. Voyager 1 je najďalej od planéty Zem sa pohybujúci artefakt a vesmírna sonda v jednom. Vypustený bol v roku 1977 a dňa 6. 11. 2024 bol vo vzdialenosti 165,91 astronomickej jednotky, teda 24,82 miliárd kilometrov od planéty Zem ako najvzdialenejší objekt vytvorený človekom od našej planéty.

A teraz to podstatné. Na svojej palube nesie medenú pozlátenú gramofónovú platňu (s 16⅔ otáčkami za minútu) umiestnenú vo vnútri hliníkového púzdra s posolstvom pre prípadné mimozemské civilizácie o tom, kto vlastne sme.

Obsahuje tiež rôznorodé prírodné a umelé zvuky, ako aj 27 záznamov hudby. „Soundtrack pre ufónov“ tvoria skladby od Bacha, Chucka Berryho (Johny B. Goode), Beethovena, Stravinského, Armstronga, svadobná pieseň z Peru, gajdy z Azerbajdžanu, chorál z Gruzínska, Mozartovu opera, skladbu z Papua New Guinea, hudbu z Indie, Činy, Bulharska, blues Blind Willie Johnsona a iné perly kultúry z planéty Zem.

Je tu 55 pozdrav v rôznych jazykoch vrátane slovanských (je tam čeština s textom: „Milí přátelé, přejeme vám vše nejlepší“). Pozdravy zo Zeme. Ľudia, ktorí nahrali tieto nahrávky v roku 1977 už možno nie sú živí. Nahrali zvuk a poslali ho do vesmíru. Aktuálne sa pohybuje ako najvzdialenejší artefakt od planéty zem. Je to fascinujúce aj desivé.

Človek nemôže existovať súčasne s národným vedomím, bez toho celoplanetárneho, a to nie som ultrakozmopolita ako naše „slniečka“. Tieto veci sa dokonale dopĺňajú, pretože medzi inter a nacio je to „medzi“ a „národmi“. Tá schopnosť vzájomne pochopiť, kto vlastne sme ako ľudia a prečo sme tu. To možno iba poznávaním aj iných kultúr, nielen tej svojej. Rovnako nie je možné pochopiť celé ľudstvo bez toho, aby sme priznali právo na existenciu jednotlivým národným kultúram. Slovami Šafárika, čisto ľudské možno docieliť poznaním národného.

Predstavte si, že planéta raz nebude existovať a nejaký „marťan“ si kdesi v temnote chladného vesmíru pustí toho Bacha, Beethovena, Chucka Berryho či tú svadobnú pieseň z Peru a povie si, že to je „zaujímavá kultúra“, ktorá si zaslúži byť zachránená, no medzitým sa ľudstvo zničí v jadrovej vojne.

Ale ak by sme v tom vesmíre boli naozaj sami, stále si len málokto uvedomuje, že sme schopní sa vzájomne zničiť, a mnohí tomu dokonca napomáhajú vo svojej absolútnej nevedomosti.

A na záver tohto blogu, ešte úvod seriálu Il était une fois… l’Homme, kde poslední ľudia unikajú za organovej hudby Bachovej TOCCATY z planéty Zem, ktorá vybuchuje. Celé ľudstvo zaniká v poslednej hodine a poslední ľudia odchádzajú do temnoty vesmíru…

Môžeme sa ešte zachrániť?

Či sa to niekomu páči alebo nie, tento svet prežije iba vtedy, ak radikálne zmení svoje hodnoty. A tá idea je už dávno vymyslená. Celoplanetárne vedomie a schopnosť spojiť národy v prospech ich rozvoja dokáže iba jediná idea. Len ju treba poľudštiť a radikálne odmietnuť všetky zlyhania, chyby či už vedomé alebo nevedomé, ktoré boli v jej mene napáchané. Tú ideu však nevyslovím, kto vie, ten pochopí.