HNÚŠŤA, 14. január 2025 – Prvé tohtoročné podujatie Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej a súkromnej Vysokej školy medzinárodného podnikania ISM, a vôbec prvé rýdzo filozofické podujatie odboru vzniklo na pôde rodiska významného slovenského filozofa, akademika, zamestnanca Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied a rodáka z Hnúšte-Likiera – doc. PhDr. Jána Bodnára, DrSc.
Bodnár ako vôbec prvý rodák získal vysoké ocenenie SAV, no treba však dodať, že z tohto kraja a okolia pochádzali alebo pôsobili také osobnosti ako Ján Francisci (Hnúšťa), Matej Hrebenda (Rimavská Píla), Vladimír Clementis, Bohuslav Nosák, August Horislav Škultéty, Daniel Gabriel Lichard, Terézia Vansová, Vladimír Daxner, Štefan Marko Daxner (Tisovec), Vladimír Mináč (Klenovec), ktorých si Matica slovenská ako inštitúcia, ktorej poslaním je „moderná organizácia pamäte národa“, pripomenula na podujatiach (konferencie, semináre, kultúrno-odborné a spomienkové podujatia) či prostredníctvom dokumentárnych filmov a vedeckých článkov počas posledných rokov.
Doc. PhDr. Ján Bodnár, DrSc., člen – korešpondent SAV (* 18. október 1924, Hnúšťa-Likier, ČSR, dnes Slovensko – † 20. december 2016) bol slovenský filozof a historik filozofie. Zaoberal sa vývojom a charakterom súčasnej západnej filozofie, etapami vývinu filozofického myslenia na Slovensku, filozofickou problematikou človeka, filozofickými aspektami vedecko-technického vývinu a metodologickými otázkami spoločenských vied. Prezídium ČSAV mu v roku 1979 udelilo striebornú a v roku 1989 zlatú plaketu Františka Palackého za rozvoj spoločenských vied; a v roku 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľudovíta Štúra.
***
Podujatie moderovala riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti Diana Vojenčiaková a uviedli ho primátor mesta Hnúšťa Martin Pliešovský (ktorý zdôraznil, že v okolí sa narodilo cez 60 významných rodákov), člen Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej a organizátor akcie doc. Marián Ambrózy (ktorý obecenstvo oboznámil s cieľom podujatia) a predseda Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej Dr. Lukáš Perný, PhD. (prihovoril sa aj v mene predsedu Dr. Mariána Gešpera), ktorý oboznámil obecenstvo s informáciami o vzniku, cieľoch a aktivitách Kulturologicko-filozofického odboru.
Úvodný referát mal významný slovenský filozof, čestný predseda Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej, profesor Rudolf Dupkala, ktorý zvýraznil v kontexte Jána Bodnára niekoľko bodov. Bola to jednak jeho odvaha, že aj v rozporuplnej dobe 50. rokov sa mu podarilo v určitých limitoch presadiť duch slobodomyseľného filozofického bádania. Dupkala zdôraznil Bodnárov najväčší prínos v diferencovaní filozofického myslenia na Slovensku, filozofovania na Slovensku (ale v iných jazykoch) a slovenskej filozofie, ktorá vzniká až v 19. storočí. Bodnár inšpiroval aj Dupkalu k napísaniu diela Štúrovci a Hegel, kde aplikoval jeho metodológiu. Na záver Dupkala zdôraznil Bodnárove princípy, predovšetkým podmienku oslobodenia sa filozofie od dogmatizmu, čo by podľa prednášajúceho mohlo inšpirovať aj súčasných školských reformátorov. Zaujímavým poznatkom bola aj Bodnárova poznámka – dnes mimoriadne nadčasová – že je potrebné si uvedomiť, že západnú filozofiu resp. celkový vplyv západu s jeho hodnotami – netreba nekriticky a bezhlavo kopírovať do slovenského prostredia (napr. západný konzumerizmus či dravé trhové ekonomické princípy a pod., pozn. aut.), aj vzhľadom na odlišnosť hodnotového nastavenia slovenskej kultúry.
S druhým vystupujúcim, popredným emeritným profesorom Františkom Mihinom Bodnára spája záujem o americkú filozofiu, a všeobecne sprístupňovanie zahraničné a západné filozofické prúdy do slovenského filozofického prostredia. Mihina sa v diplomovej práci venoval Whiteheadovi, v ďalších prácach sa tiež venoval západným filozofom, pričom bol výrazne inšpirovaný Bodnárom, ktorý sa stal Mihinovým priateľom. Pripomenul, že ho vo výraznej miere formoval, orientovať sa, dával mu iniciatívy a možnosti impulzov. Mihina zopakoval Bodnárovo posolstvo, že filozofická diskusia by sa mala od inej diskusie odlišovať tým, že sa vzájomne počúvame. Mihina tiež zdôraznil Bodnárov priateľský prístup k študentom. Zaspomínal si tiež na filozofické diskusie s Jánom Bodnárom v jeho rodných Smoleniciach. Mihina tiež filozofoval o význame kraja, ktorý formuje ľudí a vytvoril mnohé osobnosti: „Máte rodákov, ktorých si dokážete oceniť, pripomenúť. Ľudia žijú iba dovtedy, kým žijú v našich mysliach.“
Následne bol prečítaný text čestného predsedu Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej, ale aj pravidelného prispievateľa časopisu Slovenské pohľady profesora Dalimíra Hajka, ktorý sa nemohol pre zdravotné problém podujatia zúčastniť. Aj Hajko ocenil knihu o americkej filozofii z roku 1956 a všeobecne prínos Bodnára pre oboznamovanie slovenskej verejnosti so západnou filozofiou (pragmatizmu, kritického realizmu atď.). Hajko zdôraznil, že Bodnárovou taktikou v 50. rokoch bolo obídenie cenzúry cez zámerne angažovaný úvodník a záver. Bodnár sa stotožňoval s myšlienkou, že ani materializmus, ani idealizmus, nemal vždy a vo všetkom pravdu, pričom sa usiloval o objektívne bádanie v turbulentných časoch myšlienkových zápasov. Taktiež Hajko ocenil Bodnárov prínos pre existencializmus (Kierkegaard, Marcel, Jaspers, Heidegger, Sarte), ale aj prínos v bádaní filozofického myslenia na Slovensku, ako plastický obraz myšlienkových pohybov s presahom do kulturológie, historiografie a sociológie.
Bodnára ako metodológa a filozofa vedy predstavil hlavný organizátor podujatia doc. Marián Ambrózy, zameral sa predovšetkým na knihu Na hraniciach filozofie a vedy. Témou práce bolo mapovanie vzťahov filozofie a vedy v 20. storočí. Bodnár vypracoval niekoľko významných štúdií, ktoré sa vyjadrujú k predloženej téme. Bodnár navrhol vlastné delenie približnej línie filozofie 20. storočia. Vo filozofii 20. storočia vidí 3 prúdy: pozitivistický scientizmus (ako kritický a rozšírený smer, zložitý myšlienkový pohyb), antropologický prúd (3 skupiny: filozofia činu, filozofia života a filozofia existencie) a moderná systémová filozofia (marxistická filozofia, Husserl, Losský, Whitehead). Filozofiu vedy delí na fyzikalistickú, mentalistickú a dialekticko-materialistickú. Systémovosť chápe ako princíp integrácie. Filozofia ukotvuje vedu. Ďalej sa doc. Ambrózy venoval Bodnárovým integračným procesom vo vede (nadväznosť na Kedrova). Ďalej sa venoval vzťahu vedy a filozofie v kontexte redukcionizmu či vo vzťahu k Descartovi (birkácia) a Whiteheadovi: Bez vedy stráca filozofia základ. Taktiež sa prof. Ambrózy ďalej zameral na geometrizáciu fyziky, Einsteina, Newtona a teóriu relativity. V závere Ambrózy zdôraznil inovatívnosť Jána Bodnára vo filozofickom myslení, ako aj originálnosť v oblasti metodológie a filozofie vedy.
Na záver nasledoval príspevok Dr. Laury Velikej o pragmatizme a vzťahu Jána Bodnára k pragmatizmu. Zdôraznila Bodnárovu ideu, že sociálne aspekty pragmatizmu sú inšpiratívne pre spoločenskú prospešnosť filozofie. Silné idealistické a náboženské princípy slovenského filozofického myslenia v kontexte vplyvov pragmatizmu, ale aj varovanie pred nekritickým vnímaním západnej filozofie. Následne sa ešte venovala knihe O súčasnej filozofii v USA, pričom zdôraznila nielen prínos knihy, ale aj kontext v rámci studenej vojny (snaha porozumieť americkým filozofickým smerom a ich interpretácia pre potreby dobovej spoločnosti).
Na záver sa s poďakovaniami prihovorili obecenstvu riaditeľka MKS Diana Vojenčiaková, predseda KFO MS Lukáš Perný a primátor Hnúšte Martin Pliešovský. Z uvedeného podujatia vznikne samostatný zborník, ktorý bude publikovaný online pod hlavičkou Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej.
BIOGRAFIA JÁNA BODNÁRA
Maturoval v Tisovci (1944). Štúdium filozofie a angličtiny absolvoval na FF KU v Bratislave (1945–48); PhDr. 1949. V r. 1949–53 pôsobil na FF KU, v r. 1953–91 vo FÚ SAV. Hodnosť kandidáta filozofických vied dosiahol v r. 1958, doktora filozofických vied v r. 1967, docenta v r. 1967. V r. 1968 sa stal členom korešpondentom SAV. Externe prednášal na FF KU. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra.
Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie. Monograficky spracoval dejiny svetovej filozofie 20. storočia ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Formou štúdií spracoval filozofický odkaz R. Descartesa, T. Paina, B. Franklina, predstaviteľov existencializmu, A. N. Whiteheada. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku, vplyvu českej filozofie, najmä T. G. Masaryka na formovanie slovenskej filozofie. Od 60. rokov sa sporadicky zaoberal problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka. V posledných rokoch sa zaoberá vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil svetových filozofických kongresov v Benátkach, Mexiko-City, Varne, Düsseldorfe, Brightone.
Bibliografie:
◦ O súčasnej filozofii v USA, 1956;
◦ Od realizmu k iracionalizmu, 1966;
◦ Dedičstvo myšlienok, 1983.
Zborníky:
◦ Ideové základy hlasizmu, Prehľad dejín slovenskej filozofie, ed. E. Várossová, 1965;
◦ Heideggerova nová iniciatíva vo filozofii, Existencializmus a fenomenológia, ed. J. B., 1967;
◦ Človek, kto si? 1967;
◦ Filozofická antropológia a problém osobnosti človeka, Moderné prúdy v pedagogickej vede, 1968;
◦ Existenciálna analýza vedomia vo filozofii J. P. Sartra, Existencializmus a fenomenológia, ed. J. B., 1969;
◦ Človek, ako filozofický problém, Metodologické problémy psychológie v socialistických krajinách, 1975;
◦ Filozofia a veda, Filozofia a súčasný vedecko-technický rozvoj, 1976;
◦ J. A. Komenský v dielach slovenských filozofov 17. storočia, J. A. Komenský a slovenská kultúra, 1993;
◦ R. Descartes a idea racionality v novovekej prírodnej filozofii, Descartes a súčasnosť, ed. V. Leško, 1996.
Časopisecké príspevky:
◦ Neutrálny monizmus vo filozofii B. Russella, Otázky marxistickej filozofie (OMF) 1962;
◦ Teória organicizmu, úrovní a finitizmu v súčasnej filozofii prírodných vied, OMF 1963;
◦ Filozofická antropológia, ako teória človeka, OMF 1964;
◦ Philosophical Problems of Man and Scientific Humanism, Dialectics and Humanism 1975;
◦ Filozofické predpoklady štruktúrneho bádania, Filozofia (F) 1977;
◦ Globálne filozoficko-metodologické koncepcie a súčasná veda, F 1978;
◦ Ethik der wissenschaftlichen Forschung, Teorie rozvoje vědy 1979;
◦ Filozofické chápanie človeka, F 1988;
◦ Hrušovského ontologická koncepcia bytia, F 1995;
◦ Intuitívny realizmus na Slovensku, F 1996.
Predslovy:
◦ R. Descartes: Rozprava o metóde, 1954;
◦ A. Schaff: Filozofia človeka, 1964;
◦ Existencializmus a fenomenológia, 1967;
◦ Antológia z diel filozofov IX, VIII, 1968, 1969;
◦ Aristoteles: O nebi. O vzniku a zániku, 1985;
◦ Organizmická filozofia A. N. Whiteheada, A. N. Whitehead: Veda a moderný svet, 1989;
◦ Od problému invencie k dialektike bytia, I. Hrušovský: Dialektika bytia, 1990.
Preklady:
◦ A. N. Whitehead: Veda a moderný svet, 1989.
Celá debata | RSS tejto debaty