Blog Lukáša Perného

V tých dňoch ľudia budú hľadať smrť, a nenájdu ju,
budú si žiadať zomrieť, a smrť od nich utečie. Zjv 9, 6

Vlákna (Threads) – britsko-austrálsky film z roku 1984 podľa scenára Barryho Hinesa, v réžii Micka Jacksona, ktorý je varovaním pre všetkých, ktorí si myslia, že eskaláciou napätia a podporou militarizmu stoja na správnej strane dejín. Podľa rebríčka IMBD ide o najlepší film o nukleárnej apokalypse, číslo 1. Ak definujeme horor ako filmový žáner, ktorého cieľom je vyvolať v divákovi strach a opomenieme ďalšie spresnenia žánru (magické prvky), tak podľa názorov mnohých komentujúcich na ČSFD, ale aj názoru autora tohto článku, ide o jeden z vôbec najdesivejších realistických hororov všetkých čias.

Desivá hororová vízia ťažko naturalistických výjavov z apokalypsy s neorealistickým obsadením neznámych hercov a využitím skrytej hrôzy, ktorá ešte viac prebúdza fantáziou nočnej mory. Nečudo, že film Británia istý čas zakázala. Miera desivosti tohto filmu presahuje všetky horory tým, že to, čo sa môže stať, je reálne. Zem zmenená na očistec, torzo ľudskej civilizácie premenené na absolutizovaný Hobbesovský stav. Spomeňme si na pánov v kravatách (ale aj patetické ľudsko-právne prejavy globálneho divadla), ktorí nám tak často hovoria o správnej strane dejín, keď nás vystavujú tejto hrôze eskalovaním rizika totálnej vojny.

Oficiálny opis na IMBD znie: The effects of a nuclear holocaust on the working class city of Sheffield, England and the eventual long-term effects of nuclear war on civilization. Teda, v skratke efekt nukleárneho holokaustu v meste Sheffield optikou robotníckej triedy optikou dlhodobých dôsledkov jadrovej vojny pre civilizáciu.

Chladné britské prostredie dodáva filmu ešte väčšiu dávku desivosť a dehumanizácie. Takmer dvojhodinová drenáž desivých výjavov začína bežnou každodennosťou. V pozadí počuť muziku, správy o eskalácii napätia, ručička k dvanástke sa však neúprosne posúva. Nepripomína vám to niečo? Napr.

Vláda Spojených štátov podnikla kroky k ochrane toho, čo považuje za legitímne záujmy západu… sme si istí, že Sovietsky zväz zoberie na vedomie naše odhodlanie a upustí od svojho súčasného nebezpečného postupu… (fiktívne televízne správy vo filme Threads)

Na pozadí banálnej každodennosti sa nám teda odohráva predzvesť apokalypsy, ktorú nikto nevníma. Film nám ukazuje postupný vývoj, deň po dni, neskôr po týždňoch, mesiacoch a rokoch. Do toho sa nám ukazujú štatistiky o megatonách, počte mŕtvych, rozsahu škôd atď. Od ľudských bytostí vytvorených vyspelou kultúrou sa človek postupne mení v zviera bojujúce o naplnenie základných biologických potrieb vo svete ruín, špiny, epidémií, radioaktívneho zamorenia, spálených a zahnívajúcich torz tiel, ktoré kedysi tiež bývali ľuďmi. Ako z Hložníkových desivých protivojnových obrazov.

Než sa to všetko stane, posledné výkriky pacifistov sú zahnané do kúta a pre istotu obvinené z kolaborácie s nepriateľom. Práve moralizovanie a falošný patriotizmus, ktorý doviedol národy do Prvej svetovej vojny, môžu byť prvotným spúšťačom „doomsday machine.“

Systém prestane zo dňa na deň fungovať. Zbytky systému tvorí iba represívny aparát strážiaci potraviny. Nebo sa zahalí do tmy, všadeprítomná rádioaktivita otrávi potraviny a vzduch. Zafúľané bytosti sa bezcieľne túlajú ulicami rozbitých miest ako bezdomovci, postupne pojedajú aj potkany, rezignujú aj na riziká radiácie. Táto prehliadka desivou hrôzou je fokusovaná na príbeh jednej tehotnej ženy a dvoch britských rodín.

Ako banálne sa javí, že sa v prvej etape filmu rieši, či si rodiny budú vzájomne rozumieť. Prežijú máloktorí, no aj tí, ktorí prežijú, vlastne závidia mŕtvym. Chladnú desivosť filmu ešte viac zvýrazňujú štatistické, až dokumentaristické komentáre, ktoré diváka zavedú až do stavu 12 rokov po jadrovom útoku, teda do čias, keď vyrastajú prvé deti jadrovej apokalypsy. Vo Veľkej Británii bol tento film istý čas zakázaný. Nečudo. Mal by byť povinnou filmografiou pre každého extrémneho centristu (ľudovo povedané slniečkára mimo reality, ktorí si neuvedomuje, čo môže spôsobiť otrepaná „progresívna“ fráza „na správnej strane dejín“), rovnako ako pre každého bezcitného, cynického obhajcu akejkoľvek vojny (či už z réžie východu alebo západu).

Zaujímave sú aj komentáre k filmu zo známej filmovej stránky. Jeden z užívateľov film opísal ako zhmotnenú beznádej, film, ktorý v podstate nemá ekvivalent, pričom každá sekunda je tak depresívna, že všetky hollywoodske apokalyptické filmy s absurdnými rozpočtami vyzerajú ako rozprávka na dobrú noc. Happy end sa nekoná.

Iný užívateľ zdôraznil, že ide o najlepší horor aký kedy videl navzdory tomu, že to nie je hororový žáner. To isté píše ďalší užívateľ, podľa ktorého sú všetky horory a thrilery iba rozprávky na dobrú noc. Ticho je v tomto filme hlučnejšie, než akýkoľvek hluk. Pamätný je citát: Neznamená to, že určitě vypukne válka, ale ta možnost je reálná a všichni na ni musíme být připraveni.

Film bol premietaný aj počas výročia bombardovania Hirošimy a Nagasaki. Neorealistickú výpoveď zdôrazňuje aj fakt, že tvorcovia strávili týždeň v školiacom stredisku Ministerstva vnútra v Easingwolde.

Humor v tomto filme nehľadajte. Azda jediným mierne tragikomickým momentom je, že vo filme dva krát zaznie Johny Be Good, a to o to viac, že som sa práve dozvedel, že pre autorské práva museli použiť alternatívnu nahrávku piesne. No, a kto si všimol okolo päťdesiatej minúty E. T. – Mimozemšťana, patrí tiež k tým šťastnejším, ktorí hrôzu tohto filmu prežili s väčším nadhľadom.

Nech je tento film varovaním, ktoré sa píše už v Zjavení Jána:

A keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie; slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv; nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zhadzuje svoje nezrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor;  nebo sa stiahlo, ako keď sa zvinie kniha, a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta. Králi zeme i veľmoži a vojvodcovia, boháči a mocní, všetci otroci aj slobodní ukryli sa v jaskyniach a horských bralách, a volali vrchom a bralám. … Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a zhorela všetka zelená tráva. … A z neba spadla veľká hviezda, horiaca ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd.
Zjv 6; 8