Blog Lukáša Perného

Inštitút sociálnych práv a Dom Matice slovenskej v Košiciach zorganizovali besedu s názvom MATICA SLOVENSKÁ V 21. STOROČÍ (DISKUSIE S MATIČIARMI). Podujatie uviedla Martina Matečková a následne sa chopil slova moderátor, učiteľ a spisovateľ Dominik Petruška, ktorý položil predsedovi Matice slovenskej, Mariánovi Gešperovi a L. Pernému niekoľko otázok.

Nasleduje opisná reportáž z podujatia

Predseda Matice slovenskej pripomenul, že ide o najstaršiu kultúrnu, národnú, vedeckú, osvetovú a vydavateľskú organizáciu, ktorá je v zmysle zákona verejno-právnou inštitúciou so sídlom v Martine. Doplnil tiež, že jej ide aj o širšie formovanie národných elít s nadstraníckym rozmerom. Dominik Petruška pripomenul dosah Matice slovenskej v kontexte Jozefa Cígera Hronského a osobnosť Ladislava Novomeského.

ŠTÚROVCI PRACOVALI S DOSAHOM 200 ROKOV DOPREDU, ICH VÍZIE SA EŠTE LEN BUDÚ REALIZOVAŤ

Petruška položil ďalšiu otázku L. Pernému a to konkrétne k téme Štúrovcov  a ich prínosu. Perný spomenul aktivity Matice slovenskej v kontexte ROKU ODKAZU ŠTÚROVCOV a zdôraznil prínos štúrovskej generácie v kontexte kodifikácia spisovného jazyka, prínos v oblasti literatúry (poézia, próza, dráma, začiatky literárnej kritiky, cestopisy…), vznik ľudovýchovy, prvé štáto-právne dokumenty (Žiadosti slovenského národa, Memorandum národa slovenského). Pripomenul tiež, že štúrovci nadviazali na generáciu Všeslávie a Bernolákovcov. Gešper následne doplnil, že išlo o najvyspelejšiu intelektuálnu elitu národa, silnú generáciou. Pripomenul založenie prvej Slovenskej národnej rady ako prvého politického orgánu Slovákov, ktorý v pozmenenom názve funguje i dnes. Zdôraznil tiež nielen národný, ale aj občiansky a sociálny rozmer tejto inštitúcie a taktiež založenie Matice slovenskej, prvého slovenského dobrovoľníckeho zboru či prvej politickej strany Slovákov (SNS). Uviedol, že išlo o vizionárov, ktorí dovideli ďalej než napr. Lajoš Kossuth. Spomenul ďalej založenie periodík, ale tiež prvé pokusy o medzinárodnú spoluprácu Slovanov a predpoveď  slovenskej národnej svojbytnosti..

POZERÁME DO MINULOSTI, ALE HĽADÁME AJ OSOBNOSTI SÚČASNOSTI

Diskusia ďalej pokračovala komentovaním aktivít Matice slovenskej, ktorej povinnosťou je pripomínanie všetkých národných dejateľov. „Ak to nerobí štát, ktorá inštitúcia to má robiť?“ pýtal sa Gešper. Pripomenul, že Francisciho či Daxnera si štátne a iné organizácie nepripomenuli. Ďalej pripomenul, že Matica slovenská nemyslí len na elity minulosti, ale taktiež formovanie súčasných kultúrnych a vedeckých elít.  „Formujeme budúcu mladú generáciu. Budúcich Daxnerov, Hurbanovcov a Štefánikovcov,“ dodal Gešper. Gešper kriticky dodal, že žijeme v dobe propagandy a perzekúcie iných názorov. Preto tiež zdôraznil perzekúcie národniarov v minulosti s presahom do súčasnosti. Perný Gešpera doplnil s tým, že úlohou Matice slovenskej by mal byť tiež boj za zachovanie vybojovaných inštitúcií a ideí. Následne pripomenul ako je v Matici slovenskej prirodzené budovanie kultúry zdola (samosprávnosť inštitúcie). Gešper Perného doplnil. Tlak musí byť zdola a je nutná spoločenská objednávka. Dodal, že nemožno vytvárať neprirodzené a odľudštené fiktívne idey a koncepcie. „Na tom aj nakoniec neoliberalizmus úplne skrachuje pretože vytvára odľudštené, od človeka, od humanizmu odtrhnuté koncepcie a štruktúry, ktoré nie sú schopné života bez toho, že by neboli byrokratickou formou umelo presadzované…“ kriticky konštatoval Gešper a dodal, že táto štruktúra nevydrží. Na strane druhej tento ideologický kolos môže urobiť veľa škôd aj keď bude historicky porazený a zrúti sa do seba. Zlo, ktoré sa tvári, že koná dobro, avšak vytvára novú despociu – tak komentoval súčasných ideológov. Podľa Gešpera národná myšlienka prežije, pretože je spojená so sociálnou myšlienkou a myšlienkou občianskej slobody.

ĽUDSKÝ ŽIVOT JE OHRANIČENÝ, IDEY SÚ VEČNÉ

Na Petruškovu otázku budúcich vízií Matice slovenskej odpovedal Perný tým, že je dôležitý každý malý úspech, ktorý zasiahne do slovenskej kultúrnej stavby od vydania knihy až po organizáciu podujatia, ktoré ovplyvní v kontexte národnom a sociálnom ľudí. V kritickom duchu pokračoval Gešper, že slovanské národy trpia predstavou vízie zlatého veku, ktorý sa skrýva už za obzorom a že dejiny môžu mať aj opačné tendencie. Diskusia sa opätovne vrátila k štúrovcom a ideám, ktoré prežijú aj jeden ľudský život. Gešper pripomenul, že Daxner vizionársky (už v prvej polovici 19. storočia) predpovedal veci, ktoré sa v 20. storočí udiali a že o nich nepochyboval aj napriek tomu, že mu už stavali šibenicu. V rámci obmedzeného ľudského bytia štúrovci, ako vyspelí ľudia, dovideli za niekoľko horizontov. Zdôraznil tiež mená, ktoré sa slobody dožili ako napríklad Škultétyho a Dulu, ktorý rečnil na memorandovom námestí a dožil sa Martinskej deklarácie. Na záver uviedol Dobrianského, ktorý nepochyboval o tom, že sloboda príde, no  „ľudské bytie je ohraničené životom…“ dodal Gešper. Perný zdôraznil, že osobnosti, ktoré boli pri Žiadostiach slovenského národa boli aj pri Memorande a vzniku Matice slovenskej. Pri príležitosti úspechov národného hnutia tiež zdôraznil súčasné úspechy ako napríklad vedeckú akreditáciu Matice slovenskej či aktualizovaný zákon o Matici slovenskej. Gešper zdôraznil vzdelanie štúrovcov v Halle v kontraste súčasnej nedovzdelanej pseudoelity. Aj v súčasnosti osobnosti sú, ale sú v pozadí, uviedol Gešper. Perný v kontexte generačnej kontinuity národných elít zdôraznil generáciu Horváthovcov, ktorí boli tak pri Memorande, ako aj pri Deklarácii, ako aj pri povstaní. Vyzdvihol tiež mená Novomeského a Mináča, ktoré je podľa Perného ešte zažijú rehabilitáciu.

MATICE SÚ ODRAZOM NÁRODNO-OSLOBODZOVACIEHO BOJA MALÝCH NÁRODOV

Gešper predstavil svoju knihu Predsedovia Matice slovenskej a pri tejto príležitosti aj uviedol tiež Novomeského, Hronského, Kozáčka, Osvalda, Dulu, Vanoviča, Šrobára, Janošku a ďalších. Prišlo tiež na tému zahraničnej spolupráce matíc slovanských, ale aj k otázke, či existujú analógie matíc v neslovanských krajinách. V tomto kontexte pripomenul Perný historické analógie národno-oslobodzovacieho boja národov (Írsko a aktivity Collinsa, kubánske hnutie). „Idea existencie národnej inštitúcie, ktorá chráni národné a sociálne hodnoty je univerzálne platná…“ pripomenul Perný a dodal tiež jedným dychom, že nie všetky národy však takúto inštitúciu majú.  „Matice slovanské sú odrazom malých národov, ktoré boli tlačené veľkými ríšami, ale isto to nie je iba fenomén slovanský, ale fenomén menších a strednemenších národov vo svete… národná idea je nezničiteľná lebo vždy povstane…“ doplnil Gešper.

Petruška sa ďalej spýtal na otázku, ako mohli v Matici slovenskej pôsobiť ideologicky odlišné osobnosti. Marián Gešper na túto otázku odpovedal v kontexte spoločnej idey boja za národné záujmy, ktorý spájal tak ľavičiarov ako pravičiarov. V závere podujatia zaznela ešte otázka na Vydavateľstvo Matice slovenskej. Gešper uviedol vydávanie povestí a Perný zase prípravu vzniku novej encyklopedickej knihy o štúrovcoch.