Blog Lukáša Perného

České vydanie Christianopolis

„Bohatí sú tí, ktorí majú všetko,
čo skutočne potrebujú
a ktorý nenazývajú svojim nič,
čo im chýba.“ ^{Ch. 80} [1]

Po dlhšom čase sa vraciam k seriálu Z knižnice utopického socializmu, ktorý je predprípravou ku knihe UTOPISTI; VIZIONÁRI SVETA BUDÚCNOSTI, PRVÉ SLOVENSKÉ DEJINY UTOPIZMU, ktorá vyjde na začiatku budúceho roka.

Dnes to bude záhadný autor, nemecký teológ, mystik, básnik, filozof, ktorý mal priamy vplyv na Ján Amosa Komenského a sám bol inšpirovaný Tommasom Campanellom, Samuelom Hartlibom či Jánom Kalvínom, Johann Valentin Andreæ (* 17. august 1586, Herrenberg – † 27. jún 1654, Stuttgart), autor asketickej a rovnostárskej utópie Christianopolis.

Je autorom textu známeho ako Chymische Hochzeit Christiani Rosencreutz (Chymická svadba Christiana Rosenkreutze) a dvoch manifestov Fama fraternitatis a Confessio fraternitatis čo boli základné diela tzv. rosenkruciánstva [2], s ktorým je spájaný aj ďalší známy utopista, Francis Bacon. Baconov vplyv je evidentný v kontexte favorizovania experimentálnej vedy. Rosencrucianizmus, duchovné hnutie, ktoré vzniklo v 17. storočí na základe niekoľkých manifestov predpokladá, že náš svet je riadený prostredníctvom ezoterického poriadku starovekej minulosti, ukrytým pred priemerným človekom. Toto učenie poskytuje pohľad do skrytých princípov pohybov v prírode, vesmíre a duchovnom svete. Manifesty odkazujú na Kabalu, hermetizmus, alchýmiu a mystické kresťanstvo.

V Andreæho tvorba nachádzame prvky hermetizmu, astrológie, alchýmie a neo-platonických ideí. Sám Andreæ sa v staršom veku rosenkruciánstva zriekol. Andreæ viedol zbožný život a píše sa, že ako ortodoxný luterán. Ale v skutočnosti pripomína svojim asketizmom skôr ortodoxného nasledovateľa Jána Kalvína.

Reipublicae Christianopolitanae descriptio,[1]
kresťanského mystika Johanna Valentína Andreæ

Medzi významné reformačné utópie 17. storočia možno zaradiť Christianopolis (1619). Dielo teológa, mystika a spoluzakladateľa rosenkruciánstva, Johanna Valentina Andreæ (1586 – 1654), obdivovateľa Campanellu, Kalvína, i Mora. Dielo bolo nedávno vydané v Českej republike s excelentným predslovom Jindřicha Veselého.

Johannes Valentinus Andreæ

Andreæ nadväzoval na Campanellu a bol priateľom J. A. Komenského (1592 – 1670), ktorý zanechal svetu okrem pedagogického odkazu aj pozoruhodné dielo Labyrint světa a ráj srdce. V kontexte dejín utopizmu treba určite spomenúť vplyv zakladateľa žánru Thomasa Mora. Andreæ Mora považuje za osvieteného muža, ktorému nechce konkurovať a netrúfa si, aby jeho dielo Utópii konkurovalo. ^{Ch. 60} Druhého utopistu, Tommasa Campanellu Andreæ obdivoval a sám ho prekladal.

Reipublicae Cristianolianae descriptio, dielo, ktoré nedávno vyšlo v českom preklade, pojednáva o cestovateľovi, ktorý po stroskotaní lode ^{symbol stroskotania a druhej šance Ch. 64} narazí na úrodný ostrov Capharsalama, kde sa nachádza obec skutočných kresťanov, založená na princípoch pravdy a dobra.^{Ch. 65}

Jadrom diela je spojenie reformy spoločnosti a autorovho učenia.

Pre Andreæho sú celé dejiny a nedokonalý ľudský život iba predohrou k večnosti.^{Ch. 109} Svojou víziou skôr napomáha človeku zmierniť strasti tohto sveta a prežiť prostredníctvom múdrosti, svornosti a skromnosti (preferuje monastérsky ideál). Ostrovné mesto je útočiskom pre tých, voči ktorým bol pre dobrotu svet krutý. ^{Ch. 65}

Život na ostrove je špecifický pacifizmom ^{Ch. 119}, skromnosťou a sebestačnosťou.^{Ch. 109} Obyvatelia nepoznajú dedičné hodnosti.^{Ch. 89} Všetky štátne záležitosti sú verejné, mestu otcovsky vládne triumvirát aristokratov a 8 otcov sídliacich v menších vežiach.^{Ch. 91} Na ostrove je teda zavedená aristokracia a teokracia. Právo je na ostrove jednoduché, na rozdiel od Campanellu, Andreæ nepreferuje trest smrti. O právnych záležitostiach rozhoduje Rada a prísnosť trestu sa delí do troch kategórií: zločiny proti Bohu, zločiny proti ľuďom a zločiny proti objektom.

Štvorcové mesto má kapacitu 400 obyvateľov a delí sa na tri časti určené pre obživu, učenie a kontempláciu; ostatné časti sú určené pre poľnohospodárstvo a výrobu.^{Ch. 71} Mesto je obklopené hradbami, v ktorých sú v rohoch a na hradbách integrované veže. V meste je zavedené verejné nočné osvetlenie (autor zdôrazňuje svetlo aj v symbolickom kontexte; obyvatelia nemajú radi tmu).

Na rozdiel od Campanellu, ktorým bol autor v mnohom inšpirovaný, nezriaďuje do svojej utópie kolektívne manželstvá (je tu klasická rodina a výchova rodičmi). Od Campanellu však preberá tvrdý asketizmus, zdravý životný štýl a prechádzanie chorobám. Potraviny sú síce dostupné vo verejných skladoch, avšak konzumujú sa v súkromí (nie sú tu teda rituálne kolektívne obedy ako ich poznáme z Utópie Thomasa Mora). Andreæ preferuje asketický-monastérsky ideál, nikto nehladuje a nikto sa neprejedá ^{Ch. 73, 112}.

Obyvatelia majú skromné odevy aj zariadenie domov, ktoré sú strohé a jednoduché, avšak je tu voľný prístup k bývaniu ^{Ch. 95}. Obyvatelia majú svoje práva a povinnosti, teda tak ako majú zabezpečený prístup k základným potrebám (istá forma lokálneho komunizmu), tak majú povinnosti sa podieľať na chode spoločnosti (povinnosť pracovať). Verejné práce sú povinné ^{Ch. 92} ako záväzok za rovný prístup k zdrojom ^{Ch. 112}; k bývaniu ^{Ch. 93} a potravinám,^{Ch. 83} k bezplatnému a kreatívnemu školstvu. ^Ch.133

Deti do šiestich rokov vychovávajú rodičia, následne sú bezplatne vzdelávaní štátom. Ženy majú rovnaký prístup ku vzdelaniu ako muži. V spoločnosti však ženy vykonávajú iné výkony, než muži.

Žijú zdravý, strohý a jednoduchý život, takže choroby majú zriedkavo. Ak však niekto v meste ochorie napríklad na ťažkú chorobu, berú to ako vôľu Božiu nakoľko celý ľudský život chápe ako predprípravu k večnosti. Chorobám sa venuje v samostatnej kapitole rovnako, ako pohrebný rituálom.

Pracovných hodín je málo, pretože, „kde nie je otroctva, nezostáva v ľudskom tele únava.“^{Ch. 85}

Súčasťou mesta sú kolektívne riadené organizácie ako mlyn, pekáreň, dielne, laboratórie. Zaujímavosťou sú družstevné sklady (ktoré o stovky rokov do praxe zaviedol napr. utopista Robert Owen). O spravodlivé vydávanie stravy sa starajú na to určení pracovníci. Andreæ do opisu mesta vkladá svoje astrologické a alchymistické vízie o poznateľnosti vesmíru a prírody. Zaoberá sa tiež výskumom minerálov, chémie, mechaniky, fyziky, geometrie, matematiky, astrológie, astronómie (evidentný vplyv Baconovho empirizmu) a taktiež anatómie (žeby vplyv Ján Jesénia, ktorý predviedol prvú verejnú pitvu?). Významné miesto má v meste akadémia, knižnica, tlačiareň a hvezdáreň. Dielo má teda aj proto-sci-fi prvky.

Veria v prekonanie a odpustenie hriechu a víťazstvo nad peklom a smrťou dosiahnutím zmŕtvychvstania. Voči Bohu sú vďační a poslušní. Morálne princípy obyvateľov sú viazané na Desatoro, zdôrazňujú umiernenosť, skromnosť, spravodlivosť a pravdu.

Zaujímavosťou je, že sa autor venuje aj zmyslu hudby a to v pomerne rozsiahlej miere. Taktiež sa tu venuje dôležitosti vody pre obyvateľov.

K hosťom ostrova sa obyvatelia správajú vzorne a komunita je otvorená voči novým členom. Občianstvo v Christianii je dobrovoľné. Komunita nikoho nenúti násilne byť súčasťou tejto komunity.

Andreæ teda nepreberá typicky luteránsky princíp pokroku, ktorý opisoval Max Weber v štúdii Protestantská etika a duch kapitalizmu, pripomína skôr ortodoxný kalvinizmus. Peniaze tu ako symbol hriechu nemajú hodnotu,^{Ch. 123} obchod prevádzkujú iba zahraničný-výmenný a to za účelom získania nedostupných tovarov.^{Ch. 23}  Pre zaujímavosť, prvou luteránskou utópiu bola Wolfaria, Johaan Eberlina Von Günzburga vydaná v roku 1521. Autorom utopického diela bol aj Andeaeho priateľ Samuel Hartlib (i keď je tiež prisudzované Gabrielovi Plattes): dielo nesie názov A Description of the Famous Kingdome of Macaria  a vyšlo v roku 1641. Je to dialóg písaný podľa žánru, ktorý zaviedli More a Bacon o založení kresťanskej spoločnosti a spravodlivého štátu.

Hlavná postava diela Christianoplis v závere odchádza do sveta, šíriť posolstvo o existencii ostrovného kresťanského štátu. Andreæ sa sám pokúsil implementovať svoju utópiu do praxe prostredníctvom založených spoločností Civitas Solis alebo Societas Christiana (názov evidentne inšpirovaný Campanellom, pozri aj tu) a Farberstift (na podnet týchto spoločností boli neskôr založené: utopické bratstvo Unio Christiana a komunálne utopické bratstvo Antilia).

Na záver by som chcel dodať, že dielo je písané skutočne zaujímavým a originálnym štýlom. Autor si dal skutočne záležať nielen na obsahu, ale aj forme. Či už sa zaujímate alebo nezaujímate o utópie, dielo je určite inšpiratívne ako veľmi poučná duchovná literatúra a možno i návod, ako prežiť strádanie tohto sveta. Andreæho prístup k životu v mnohom pripomína biblickú knihu Kazateľ, Rousseaua či Tolstého. Náš život je len prípravou k večnosti a preto sú naše pozemské problémy irelevantné. Podstatné je prežiť život v skromnosti, súdržnosti a v konaní dobra.

Celé dielo je k dispozícii v originále online.

PhDr. Lukáš Perný

[1] ANDREAE, J. V.: Chritianopolis. Praha: Trigon, 2017 (ďalej iba Ch. a číslo strany)

[2] Andreæ je síce zakladateľ rosenkruciánstva (Chymická svadba Christiana Rosenkreutza, Fama Fraternitatis, Confessio Fraternitatis), avšak neskôr sa voči nemu ohradil (Ch. 67). Manifesty opisujú utajené spoločenstvo múdrych a ušľachtilých ľudí. Ich úlohou je podporovať rozvoj ľudstva a pokrok.