ROZHOVOR S NOVOU RIADITEĽKOU KRAJANSKÉHO MÚZEA MATICE SLOVENSKEJ MILINOU SKLABINSKOU,
ktorý vyšiel vo štvrtok 19. 2. 2026 v Slovenských národných novinách a vyšla v rozšírenej podobe na DAV DVA
Celé desaťročie venovala zahraničným Slovákom v odbore strategicko-politickom na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, predtým v rokoch 2008 až 2015 bola prvou riaditeľkou Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, to je Mgr. art. MILINA SKLABINSKÁ, PhD., zanietená propagátorka a podporovateľka zahraničných Slovákov, rodáčka zo srbsko-slovenského prostredia vojvodinského Bačskej Palanky/Silbaša.
Vyštudovala Strednú hudobnú školu Josifa Marinkovića (v Zrenjanine, Srbsko 1993 – 1997) a Vysokú školu múzických umení na Katedre teórie hudby (v Bratislave 1997 – 2002). Študovala tiež kultúrne politiky a manažment v kultúre na Univerzite umenia v Belehrade (2009) a doktorandské štúdium realizovala na Katedre estetiky Univerzity Komenského obhajobou dizertačnej práce Život a dielo Martina Kmeťa (2017).
Od roku 2026 je novou riaditeľkou Krajanského múzea Matice slovenskej, kde vystriedala Ing. Katarínu Koňarikovú (s tou sme tiež robili rozhovor aj pre DAV DVA), ktorá t. č. pracuje na docentúre Lekárskej fakulty UK.
Rozhovor realizoval PhDr. Lukáš Perný, PhD. V skrátenej tlačenej verzii pre SNN, v rozšírenej online verzii pre DAV DVA.
1. Vážená pani kolegyňa, dlhodobo spolupracujete s Maticou slovenskou na rôznych projektoch, najmä v kontexte srbsko-slovenských prekladov a všeobecne krajanskej problematiky, ktorá vám je celoživotne blízka, nakoľko ste sama z tohto prostredia. Spoločne ste nám pomáhali s prekladom pre zahraničných hostí na konferencii k druhej vlne národného obrodenia a počas VI. kongresu slovenských matíc a inštitúcií slovanských národov. Čo Vás priviedlo do aktuálnej pozície na pôde Matice slovenskej a aké sú Vaše plány?
Tlmočila som na niekoľkých kongresoch matíc a inštitúcií slovanských národov, prekladala som všetky čísla Slovanského obzoru, ale aj Pamätnicu zo 4. kongresu matíc a inštitúcií slovanských národov, mala som príležitosť pred niekoľkými rokmi privítať delegáciu Matice slovenskej v mojej vlastnej etnografickej zbierke vo Vojvodine, v Silbaši a zrejme všetky uvedené aktivity, ale aj moja verejná práca v prospech zachovania slovenskej identity v zahraničí prispeli k tomu, aby sa mi dostala ponuka ujať sa vedenia Krajanského múzea MS. Prijala som ju s pokorou a je pre mňa cťou prispieť svojimi znalosťami a skúsenosti k úspešnému pôsobeniu tejto ustanovizne. Mojou víziou je sústrediť všetky krajanské archívne, dokumentárne, knižné a iné fondy, ktoré sa nachádzajú v Matici slovenskej na jedno spoľahlivé a bezpečné miesto a následne zveľadiť existujúce fondy ďalšími artefaktmi zo slovenského zahraničia. Zároveň mienim fenomén obstátia zahraničných Slovákov propagovať na Slovensku a prostredníctvom rôznych projektov a programov prispievať k silneniu slovensko-slovenského dialógu, kooperáciám a koprodukciám medzi Slovenskom a zahraničnými Slovákmi.
2. Téma krajanov resp. Slovákov žijúcich v zahraničí je pomerne široká. Bolo niekoľko vĺn emigrácie, niekoľko rôznych dôvodov emigrácie (sociálno-ekonomická, náboženská, politická atď.). Slováci žijú v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku, Poľsku ale aj v Kanade, USA či v Austrálii. Ktorej téme sa chcete ako prvej venovať? Aké máte najbližšie plány v rámci výjazdov za Slovákmi v zahraničí?
Komplexnosť témy sa môže veľmi dobre zachytiť zborníkom, ktorý Matica slovenská vydáva už štyridsať rokov pod názvom Slováci v zahraničí. Medzi moje prvé úlohy patrí zostavenie najnovšieho dvojčísla, ktoré prinesie výsledky výskumov o Slovákoch vo svete. Oboznámila som sa s množstvom materiálu, ktorý v Matici na tému krajanstva máme a budem sa snažiť pripravovať odborné príspevky pre vedecké konferencie, ktoré organizujú naši krajania. Už v marci sa uskutoční podujatie v Nadlaku – Cena Ondreja Štefanka spojená s medzinárodnou konferenciou, na ktorej sa plánujem aktívne zúčastniť. V Srbsku sa už tradične konajú literárne snemovania či muzikologické konferencie, v Maďarsku zasa známa konferencia Ako ďalej Slováci v Maďarsku a pod. Aj v roku 2026 si naši krajania pripomenú rad jubileí a výročí, o ktorých budeme informovať verejnosť na Slovensku, rovnako však budeme pozývať zahraničných Slovákov na podujatia na Slovensku. Myslím si však, že Krajanské múzeum má prednostne chrániť, zveľaďovať a propagovať to v čom je jedinečné a to sú krajanské zbierky zo všetkých kútov krajanského sveta.
3. Za pomerne krátky čas ste zrevitalizovali a esteticky upravili priestor resp. filiálku Krajanského múzea v Bratislave. Mali ste tu už aj prvé návštevy, ako reagovali na novú podobu bratislavského krajanského múzea obohateného o stovky kníh s krajanskou problematikou z celého sveta?
Bol to prirodzený krok, sústrediť všetky krajanské tituly v Dome Matice slovenskej v Bratislave na jedno miesto a som rada, že budem môcť pracovať s prameňmi, ktoré sú tu dokumentované. Ja sama, ako krajanka, viem čo znamená navštíviť materskú krajinu, Slovensko a mať tam miesto na ktorom mi dajú pocítiť, že moja snaha zachovávať svoju slovenskú identitu v zahraničí nie je márna, že si ju niekto všíma, váži, vie poradiť, pomôcť, podať pomocnú ruku ak je to potrebné… Prajem si, aby toto všetko práve naše pracovisko ponúkalo. Veď naši Slováci žijúci v zahraničí sú vyslancami slovenskej kultúry všade tam kde žijú, reprezentujú jedinečnú a neopakovateľnú slovenskú kultúru a jazyk a Krajanské múzeum má byť miestom, kde táto ich snaha bude vždy ocenená a povšimnutá.
4. Pôsobili ste na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V minulosti táto agenda patrila tiež pod Maticu slovenskú (angažoval sa v tejto veci za socializmu ešte napr. aj predseda Vladimír Mináč) a tie názvy inštitúcie sa niekoľkokrát menili. Mohli by ste našim čitateľom priblížiť stručné dejiny tejto agendy od roku 1989?
Mimoriadne vzácnu prácu na poli vedeckého výskumu Slovákov žijúcich v zahraničí vykonal svojho času Ústav pre zahraničných Slovákov (1968 – 1993), na čele ktorého bol slovenský historik, Petrovčan PhDr. Ján Sirácky CSc., a na ktorého činnosť svojim spôsobom nadväzuje Krajanské múzeum v súčasnosti. Starostlivosť o problematiku zahraničných Slovákov po vzniku Slovenskej republiky prevzali štátne inštitúcie: Ministerstvo kultúry, ktoré založilo v roku 1995 Dom zahraničných Slovákov, ako príspevkovú organizáciu MK SR, rovnako mali svoje pracoviská, ktoré sa venujú Slovákom žijúcim v zahraničí aj rezorty školstva či zahraničných vecí. V roku 2005 bol prijatý Zákon 474/2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý upravil pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach týkajúcich sa vzťahov Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí a štátnu podporu Slovákov žijúcich v zahraničí, a na základe tohto zákona bol v roku 2006 založený už spomínaný Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Niektoré podujatia, ktoré založil Ústav pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej prevzali najprv Dom zahraničných Slovákov a neskôr ÚSŽZ (napríklad Krajanská nedeľa FSP v Detve a s ňou spojené choreografické kurzy, Dni zahraničných Slovákov dnes Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí..), ale niektoré si Matica slovenská zachovala (napríklad ročenka Slováci v zahraničí a osobitne zbierkový fond samotného múzea). Problematika Slovákov žijúcich v zahraničí je zložitá, komplexná a navrstvená do tej miery, že každá inštitúcia a každý jeden rezort v Slovenskej republike, ktorý má kompetencie v tejto oblasti je v celej štruktúre starostlivosti o zahraničných Slovákov len a len vítaní.
5. Kontinuálne pokračujete v akcii „knihy pre krajanov“, ktorú iniciovala riaditeľka VMS Ingrid Majeriková. Ako vnímajú krajania resp. Slováci v zahraničí to, že Matica slovenská iniciovala revitalizáciu slovenských knižníc v zahraničí?
Mala som možnosť odovzdať knihy pre niektoré základné školy v Srbsku, bolo to v obciach Begeč, Pivnica, Kulpín, Kovačica a Laliť. Všetci boli z kníh nadšení, jednak preto, že darček bol pre nich prekvapením a jednak preto, že v zásielkach boli najnovšie tituly zo Slovenska, ktoré podstatne zveľadia školské knižnice. Myslím si, že komunikácia zahraničných Slovákov so živou kultúrou a živým jazykom je najmä pre deti a mládež kľúčová. Verím, že akcia bude pokračovať a dostane sa práve do tých prostredí, ktoré slovenské slovo dnes potrebujú najviac.
6. Venujete sa tiež aktívne muzikológii. Usporiadali ste dvadsať ročníkov muzikologických konferencií Slovenská hudba vo Vojvodine, napísali ste dizertačnú prácu o Martinovi Kmeťovi a napísali rad článkov a štúdií v oblasti kultúry. Z publikačnej činnosti na Academia.edu spomeniem práce o výskume a dokumentácii hudby vojvodinských Slovákov, texty o Jurajovi Feríkovi, slovenských hudobných skladateľoch vo Vojvodine, cirkevnej hudbe vojvodinských Slovákov či Život a dielo Kvetoslavy Čániovej Benkovej. To je vysoko úspešná publikačná činnosť. Plánujete tieto vedomosti zúročiť aj v Matici slovenskej?
S Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov plánujeme koncom roka usporiadať dvadsiaty prvý ročník muzikologickej konferencie na tému Slovenská hudba vo Vojvodine. Konferencie sú pre mňa veľkým profesionálnym úspechom a satisfakciou. Som hrdá na to, že sa vďaka dvadsiatym ročníkom tejto konferencie podarilo zdokumentovať značnú časť hudobného dedičstva vojvodinských Slovákov a som si istá, že nová dekáda konferencií bude bohatšia o cenné výstupy aj vďaka KM MS, respektíve, že KM MS získa mnohé cenné prírastky aj z tejto oblasti krajanskej kultúry. Krajanské múzeum z uvedenej konferencie získa predovšetkým zborníky prác z konferencií, no osobne mám v pláne do KM MS odovzdať (okrem mnohých knižných titulov, ktoré som už odovzdala) aj pozostalosť Martina Kmeťa, ktorou disponujem.
7. Ako vnímate fakt, že Matica slovenská ako prakticky jediná inštitúcia komunikuje aj s predstaviteľmi matíc ďalších slovanských národov a snaží sa aj o medzinárodné kultúrne výmeny? Spomeniem delegácie MS, ktorých som sa osobne zúčastnil medzi Lužickými Srbmi (Nemecko), Srbmi a Slovákmi v Srbsku, Slovinsku, Maďarsku (Čerňa). Nedávno kolegovia navštívili aj Maticu moravskú. Môže byť Matica slovenská v 21. storočí tým mostom spojenia medzi slovanskými kultúrami tak, ako o tom snívali Kollár a Šafárik?
Vysoko hodnotím tak kongresy matíc a inštitúcií slovanských národov, ako aj vydávanie časopisu Slovanský obzor, ktorý okrem v slovenskom jazyku vychádza aj v anglickej, srbskej a ruskej mutácii. Táto iniciatíva Matice slovenskej poukazuje na vysoké povedomie a osobitný cit pre slovanskú spoluprácu Slovákov, a aktivity, ktoré v tomto smere vyvíja sú o intenzívnom hľadaní a identifikácii prienikov s ďalšími slovanskými maticami, o upevňovaní väzieb, ktoré tento duchovný priestor zjednocujú a rekonštruujú jeho minulosť. Pre mňa je príslušnosť k južným Slovanom niečo prirodzené, vyrastala som v bilingválnom prostredí a dnes sa vďaka tomu dohodnem v krajinách celej bývalej Juhoslávie. Myslím si, že poznať sa navzájom omnoho lepšie má veľký zmysel a preto sa budem snažiť, ako nová šéfredaktorka Slovanského obzora prinášať zaujímavé témy na tému slovanstva.
POZRI AJ SÚVISIACE: Naživo: VI. kongres matíc a konferencia druhá vlna národného obrodenia a odhalenie busty Jána Bulíka (statusy, videá, fotografie, mediálne výstupy) a EDUARD CHMELÁR: Zahraničné inšpirácie Jána Kollára (vedecká štúdia), Eduard Chmelár k dvestoročnici Slávy dcéry od Jána Kollára, Slovenské pohľady vydali srbsko-slovenské číslo
8. Zúčastnili ste sa tiež prieskumu Medzi Slovákmi a Srbmi, ktorý sme realizovali s bratom Dr. Branislavom Kulíkom, ktorého úlohou bolo verejnosti predstaviť, čím sú špecifickí Slováci vo Vojvodine a aké majú vzťahy s bratským srbským národom (z prieskumu vyšlo, že vzťahy sú vynikajúce, a taktiež, že mnohí Slováci vnímajú pod vplyvom bývalej Juhoslávie okrem slovenskej a juhoslovanskú identitu). Ako by ste bežnému Slovákovi, ktorý nikdy nepočul o tom, že existujú aj Slováci mimo hraníc Slovenska opísali vojvodinských Slovákov?
Slováci v Srbsku, resp. vo Vojvodine (geograficky sú tu zastúpení najviac) sú predovšetkým ľudia hrdí na svoj slovenský pôvod. Doma, na úradoch, vo verejnosti hovoria po slovensky a zachovávajú si slovenské tradície. Zároveň, títo Slováci sú veľmi dobre integrovaní do väčšinovej srbskej spoločnosti a práve týmto sú výborným príkladom toho, ako sa dá vytvoriť dobrá rovnováha medzi zachovávaním si vlastnej identity a rešpektovaním odlišných identít. Počet vojvodinských Slovákov v posledných desaťročiach rapídne klesá, mnohí sa rozhodli presťahovať buď na Slovensko, alebo ďalej do zahraničia. Aj keď sme si všetci vedomí, že tieto procesy v súčasnosti nevieme zastaviť, robme všetko preto, aby sme ich spomalili. Vojvodinskí Slováci, ale aj celá Dolná zem je unikátom, fenoménom, pretože dokázala zachovať svoju slovenskú kultúru v niektorých prípadoch aj vyše tri storočia. Zasadzujem sa o to, aby tento fenomén bol intenzívnejšie vnímaný aj na Slovensku, a aby z neho vyplynuli rôzne nové kvality.
POZRI BLIŽŠIE: ANKETA S VÝZNAMNÝMI SRBSKÝMI OSOBNOSŤAMI SRBSKEJ KULTÚRY pre knihu, ukážka exkluzívne pre DAV DAV: Slováci a Srbi majú excelentné kultúrne väzby (prvá časť) a SRBI A SLOVÁCI SÚ PRIATELIA, zhodujú sa Srbi aj Dolnozemskí Slováci v ankete pre pripravovanú knihu (druhá časť)
9. Vojvodinskí Slováci sa dostali do UNESCO vďaka svojej kreativite v rámci insitného výtvarného umenia. Plánujete sa venovať aj rozvoju tejto dimenzie?
Upresním, že na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO bolo 3. 12. 2024 zapísané Insitné umenie Slovákov z Kovačice. V tomto mestečku, ktoré bolo v roku 1802 založené Slovákmi, sa niekedy v tridsiatych rokoch minulého storočia objavili prví maliari, ktorí spustili veľkí záujem o výtvarný prejav, vďaka čomu neskôr vynikli mnohé talenty. Napríklad v roku 1982 boli pohľadnice (s motívom zimy a detských hier v zime) maliarky Zuzany Chalupovej vytlačené v dvojmiliónovom náklade UNICEF a nie je tajomstvom, že Kovačicu navštívili početné známe osobnosti, ktoré sa prišli pozrieť na miesto, kde vznikajú originálne diela Martina Jonáša a pod. Som veľmi hrdá na to, že kanceláriu KM MS v Bratislave zdobí práve dielo Martina Jonáša. Určite ma to niekedy v budúcnosti bude inšpirovať aj ku konkrétnym projektom na tému kovačickej insity. Pri príležitosti uvedeného zápisu som iniciovala projekt premietania diel Z. Chalupovej, M. Jonáša a J. Kňazovica na Prezidentskom paláci, ktoré zrealizovala Biela noc a finančne zabezpečil ÚSŽZ. Bola to fantastická akcia, ktorá predstavila diela insitného umenia z Kovačice širokej verejnosti. Insita je o kreativite a bohatom vnútornom svete umelca. Tak sa treba stavať aj k jej prezentácii.
10. Okrem výtvarníkov je medzi zahraničnými Slovákmi mnoho talentovaných spisovateľov. Spomeniem mená ako Valetník, Prebudila, Valentová-Belićová v Srbsku, Michal Hrivňák v Maďarsku či už žiaľ zosnulá Dagmar Mária Anoca v Rumunsku. Týmto autorom sa tiež venoval kulturológ profesor Dalimír Hajko. Plánujete tiež rozvíjať literárne spolupráce?
Uvedené mená patria k elitám jednotlivých slovenských spoločenstiev v zahraničí, ale aj na Slovensku v oblasti literatúry, sú etablované v širšom kontexte a samozrejme mohli by sme k nim pridať aj rad ďalších mien z iných krajín. Práve takéto osobnosti potrebujeme na to, aby sme pomáhali vychovávať a formovať nové elity medzi mladými ľuďmi v slovenskom zahraničí. Slovom tých, ktorí budú pripravení v budúcnosti viesť celomenšinové alebo celoštátne ustanovizne/inštitúcie, ktoré sa starajú o ochranu práv Slovákov v danej krajine. Pokiaľ ide o samotnú literatúru, myslím si, že pred nami je rad podujatí, ktoré usporiadame práve s cieľom propagácie diel uvedených autorov.
POZRI AJ SÚVISIACE: DO BRATISLAVY ZAVÍTALI KRAJANIA Z CELEJ EURÓPY. Dolnozemská knižná žatva v NOC prezentovala literatúru Slovákov zo Srbska, Rumunska aj Maďarska (fotografie a videá)
11. Ako vnímate úlohu Matice slovenskej pre 21. storočie? Aké sú Vaše plány v Matici slovenskej?
Matica slovenská je strážcom pamäte slovenského národa, jej úlohou je pripomínať si historické súvislosti a významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o slobodu a vlastnú štátnosť. Matica slovenská má na pozadí vlastnej historickej skúsenosti v 21. storočí vytvárať hodnoty, ktoré v tomto rýchlo meniacom sa globalizovanom svete prinesú slovenskému národu viac zmierlivosti, súdržnosti, bratstva. Úlohou Matice je pomenovať veci a procesy v spoločnosti tým skutočným menom, oprávňuje ju na to hlboké poznanie dejinných súvislostí a to, že nie je zaťažená dennou politikou. Moja profesorka srbského jazyka a literatúry neraz hovorila: „keď by sme nezabudli, tak by sa nám to nezopakovalo“… Matica slovenská má byť práve v tomto kontexte svedomím národa a vždy stáť na strane čestných, pracovitých a mierumilovných Slovákov. Myslím tým všetkých Slovákov, vrátane tých, ktorí z nejakého dôvodu odišli z územia Slovenska do sveta, no tam kde našli svoj nový domov nikdy nezapreli svoje národné cítenie a vytvorili si tam svoj vlastný slovenský svet.
Pokiaľ ide o moje pôsobenie v Krajanskom múzeu, okrem toho, že budem odborne a zodpovedne pristupovať k už zdedeným programom, moje plány smerujú k zachovaniu a zveľadeniu zbierok, ktoré krajania z rôznych vysťahovaleckých etáp odovzdávali Matici slovenskej a ktoré budú v budúcnosti, pevne verím, základom na obnovenie niekdajšej stálej expozície Slováci v zahraničí. Na to potrebujeme veľa vytrvalosti, veľa síl a pomoc zo všetkých strán. No raz, keď krajanské pracovisko Matice slovenskej dostaneme na žiadanú úroveň, bude to hrdosťou všetkých Slovákov. Ak sa mi to podarí budem považovať svoje pôsobenie za naplnené a úspešné.
12. Čo by ste odkázali čitateľom Slovenských národných novín (kde rozhovor vychádza krátený printovo) a DAV DVA (kde vychádza rozšírený)?
Všetkým čitateľom, ktorých moje myšlienky a názory z tohto rozhovoru zaujali a všetkým tým, ktorí majú vzťah k slovenskému zahraničiu sa chcem úprimne poďakovať a avizovať, že v blízkej dobe budú krajanské témy vo väčšej miere zastúpené aj na matičnom webe. Poďme spolu posilňovať našu slovenskosť a slovanskosť, a zostaňme verní oným „dobrým vlastnostiam národa Slovanského“, ktoré zadefinoval ešte Ján Kollár vo svojich kázňach z roku 1822 a to sú nábožnosť, pilná pracovitosť, nevinná veselosť, láska k svojej reči a znášanlivosť.
V Bratislave, 26.1.2026
Celá debata | RSS tejto debaty