Piateho júla si Slovensko pripomenulo sviatok sv. Cyrila a Metoda a pamätný deň Slovákov v zahraničí. Význam tohto sviatku bol veľmi kvalitne interpretovaný živým vstupom z hradu Devín v podaní čerstvo zmenenej STVR (do tvorivého tímu sprievodných edukačných filmových krátkych dokumentov prizvali napríklad legendárneho Jozefa Šimonoviča). Človek by si v tejto súvislosti položil otázku, či ide o reparát neodvysielaného vstupu z odhalenia busty sv. Cyrila, Metoda a Gorazda na bratislavskom hrade. Na podujatí zaznelo niekoľko prejavov od prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, cez podpredsedu NRSR Petra Žigu, arcibiskupa Bernarda Bobera, no a doslova hviezdou večera bol premiér SR Robert Fico, ktorý predstavil svoj prvý verejný prejav. Podujatia sa zúčastnili predstavitelia vlády, ex-prezidenti, veľvyslanci a osobnosti verejného života. Peter Pellegrini opäť prezentoval excelentný prejav, kde po vzore vierozvestcov zdôraznil potrebu miernosti, skritizoval stav rozdelenej spoločnosti, atentát na premiéra SR, no a napokon vyjadril nádej, že si Slováci opäť začnú vážiť osobnosti a udalosti svojich dejín. V podobnom duchu zdôraznil arcibiskup Bober väzbu štúrovcov a bernolákovcov na hrad Devín. Nasledoval jeden z vôbec najlepších prejavov premiéra SR.
SOCIÁLNO-FILOZOFICKÁ ANALÝZA IDEOVÝCH POSTOJOV ROBERTA FICA
„Som rustikálny ľavicový politik a sociálny demokrat…“
– Robert Fico, premiér SR
Na úvod treba povedať to, čo je vlastne zakázané. Spravodlivé zhodnotenie politicko-filozofického, axiologického odkazu, ktorý dlhodobo vo verejnej politike realizuje Robert Fico. Médiá hlavného prúdu sa snažia Fica interpretovať ako „národného konzervatívca“ (viď včerajší status stránky Správy RTVS) a zámerne zamlčiavajú, že Fico vytvoril vlastný koncept národnej (alebo ako ju on sám nazýva – rustikálnej) ľavice zameranej na dejinnú kontinuitu. Všimnite si, že mediálny hlavý prúd nechce legitimizovať, že ide o inú formu ľavice, než je tá tzv. bruselská alebo liberálna. Teda akoby neexistovala iná, než liberálna ľavica. Opak je však pravdou.
Aj počas prejavu na Devíne sa Fico jasne prihlásil k tzv. rustikálnej ľavici. Aj keď Fico pôvodne zastával tzv. Tretiu cestu (uznávajúc hodnotu trhu a biznisu, ale zároveň úlohu vlády a silného štátu), jeho názory sa postupne vyvíjali smerom k tomu, čo môžeme nazvať národnou ľavicou, Mináčovskou ľavicou, slovenskou sociálnou demokraciou či rustikálnou ľavicou, nakoľko integruje princíp sociálnej spravodlivosti, hodnoty vlastenectva, suverenity a dejinnej kontinuity, všeslovanstva, ako aj principiálneho pacifizmu a spätosti s kresťanskou podstatou slovenskej identity. Na základe toho bola strana Smer premenovaná na SMER – SLOVENSKÁ SOCIÁLNA DEMOKRACIA, čo je veľmi dôležitý moment, nakoľko politika Roberta Fica je jednoznačne kritická voči súdobej ľavici, ktorú reprezentuje kolektívny západ, ergo je proti progresívno-liberálnej ľavici, ktorú sám nazýva „bruselskou ľavicou“.
V reakcii na skutočnosť, že európski socialisti pozastavili plné členstvo Smeru a pridružené členstvo Hlasu v Strane európskych socialistov (PES), povedal, že je hrdý na svoju stranu a nemá v úmysle meniť svoje názory. Jeho vzorom je tvár „socializmu s ľudskou tvárou“ Alexander Dubček, ale rešpektuje aj prezidenta ČSSR Gustáva Husáka, ktorému vzdal hold položením venca začiatkom roka 2024. Medzi národnými osobnosťami rešpektuje Milana Rastislava Štefánika a Ľudovíta Štúra, ale aj Antona Bernoláka, v čom ho rozhodne ovplyvnil aj jeho bývalý poradca Drahoslav Máchala.
Fico je napokon členom Matice slovenskej, ako aj Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Uznáva ľavicových intelektuálov ako Vladimír Clementis, Ladislav Novomeský a Vladimír Mináč. „Hovorme o tom, že sme krajina, ktorá mala velikánov. Budem vzdávať hold takým ľuďom ako Baťko Mináč či Dr. Vladimír Clementis…,“ povedal pri príležitosti odhalenia busty Clementisa v prítomnosti predsedu Matice slovenskej Dr. Gešpera. Sám Clementis svojho času prehlásil: „Nekričme preč od tradície! Ale bližšie k životu a dnešku!“
Zo západných politikov chváli Willyho Brandta. Z hľadiska hodnôt sa hlási k ľavici, antifašizmu (SNP), všeslovanstva a pacifizmu. Z geopolitického hľadiska už dlho hovorí o politike štyroch svetových strán.
FICO, KRESŤANSTVO A SLOVANSTVO
Fico oceňuje však aj kresťanské osobnosti slovenských dejín, počnúc Cyrilom a Metodom až po kardinála Korca. Fico absolvoval krst aj birmovanie, čo sám potvrdil, avšak v otázkach viery je skôr pragmatický, nakoľko jednoznačne vníma dominujúce kresťanstvo na území Slovenskej republiky. Sám Fico spolu s Ivanom Gašparovičom – podľa jeho slov na hrade Devín – vložil do preambuly Ústav SR odkaz duchovného dedičstva sv. Cyrila a Metoda. Za Ústavu SR Robert Fico taktiež hlasoval. S cirkvami spolupracuje, čo zopakoval aj na hrade Devín, keď pripomenul dohodu s kardinálom Korcom o nezasahovaní cirkvi do štátu a naopak, zároveň však manifestoval potrebu kresťanských hodnôt pre štát. Fico hovorí o kresťanských hodnotách ako elemente normálnosti. Filozoficky to povedal presne nasledovne: „Najzákladnejšie hodnoty majú svoju spirituálnu hodnotu…“
Ďalší dôležitý motív je vyzdvihovanie slovanského elementu. „Stojíme tu tak ako naši predkovia pred tisíc rokmi, nenechajme si vziať túto kontinuitu…“ povedal Fico na Devíne. Obyvatelia Veľkej Moravy, Devína, Nitravy a Bratislavy boli slovanskí predkovia. Kto nechce vidieť túto politiku podľa Fica nevie čo robiť so slovenským národom, Slovenskom, ani sám so sebou. Kontinuitu slovenských a slovanských dejín si podľa Fica treba chrániť. Zdôraznil, že predkovia sa pripočítali k veľkým národom tým, že mali štvrtý svetový liturgický jazyk, vzniklo Nitrianske biskupstvo, preklady liturgických textov a odklonom od pohanstva smerom k vzdelanosti. V roku 885 vyučila škola zriadená sv. Cyrilom a Metodom vyučila 150 učencov v jazyku, ktorému rozumeli filozofi, matematici aj teológovia. Fico zdôraznil, že francúzsky preklad Biblie vznikol až okolo roku 1250, no ten náš už v 9. storočí.
PREČO JE PROGRESIVIZMUS NEBEZPEČNÝ
Robert Fico sa dlhodobo prezentuje aj ako priaznivec európskej integrácie v jej základnou slobodnom a mierovom posolstve, ktorého filozofické základy môžeme nájsť u Kanta či Saint-Simona. Nielen on však jednoznačne tvrdí, že od týchto zámerov sa súčasná EU reprezentovaná Von der Leyenovou radikálne vzďaľuje, naopak, začína dominovať militarizmus (podpora zbrojenia a eskalácie konfliktov), extrémna politická korektnosť (cenzúra internetu, snaha regulovať politické strany či dokonca diskriminovať demokraticky zvolené vlády, ktoré presadzujú vlastenecký a suverenistický pohľad alebo sú kritické voči globalizácii a európskej centralizácii). Z tohto dôvodu tzv. ľavičiari – ktorí už vlastne s pôvodnou ľavicou nemajú nič spoločné – obviňujú Smer z pravičiarstva či nacionalizmu a pod. Ide samozrejme o ideologické mýty súčasnej progresívnej agendy. Fico na Devíne povedal o stavaní hrádze proti progresivizmu. „Nebezpečné liberálne a progresívne ideológie poškodujú túto krajinu… vznikli možno len predvčerom… nechcem aby Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré robia zo západnej civilizácie karikatúru,“ povedal Fico na hrade Devín s jasným odkazom k postmodernému chaosu, ktorý reprezentujú tzv. progresívci, k vízii – POSTMODERNÉ SLOVENSKO (PS).
V súčasnej dobe dominuje v európskom prostredí ako hlavný motív spájania predovšetkým boj za slobodu slova, spoločné úsilie o mier a napokon boj proti centralizácii. Aj preto sú slová Šimečku, že Fico urazil voličov slobody a rovnosti absurdné. Veď sú to progresívni politici, ktorí napr. jednoznačne schvaľujú agendu cenzúry internetu pod zámienkou boja s tzv. dezinformáciami. Až na to, že pod dezinformáciu možno založiť aj iný názor či politicky „nepohodlnú“ informáciu. Už počas kampane PS sa Veronika Cifrová-Ostrihoňová počas jednej z debát jasne vyjadrila o potrebe regulácie obsahu a znižovania dosahov, samozrejme opäť pod zámienkou boja s dezinformáciami a propagandou, čo je obľúbené zaklínadlo podobne ako slovo naratív. Protiprávne vypínanie webov, ktorého sme boli svedkom – a ktoré progresívci a liberáli podporovali – je jasnou ukážkou, ako si oni predstavujú slobodu. Mimochodom, zaujímavosťou je opakovaná mantra o tzv. proruských naratívoch a dezinfo scéne, ako zámienkach pre likvidáciu alebo cenzúru konkrétnych osobností či médií. Každý kto s ich ideológiou, militarizmom a fanatizmom nesúhlasí je označovaný za ruského agenta, trolla, dezinformátora a pod., v horšom prípade dezoláta, post-sedliaka, rusofila, užitočného agenta, opicu či extrémistu.
MIEROVÉ POSOLSTVO VS. IDEOLÓGOVIA „OTVORENEJ SPOLOČNOSTI“
„Máme jednoznačný názor na potrebu mierového riešenia konfliktu na Ukrajine… Mier veľakrát nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím. … Pokiaľ neurobíme niečo v najbližších dňoch a mesiacoch, situácia, ktorá sa vyvíja na Ukrajine sa môže vymknúť z rúk, a môžeme byť svedkom nekontrolovateľného vojnového konfliktu…“ prehlásil Fico na Devíne. Napokon aj to je dôvod prečo Robert Fico podporuje ako ľavičiar mierové iniciatívy pravicového politika Viktora Orbána, čo zdôraznil na hrade Devín. Na tomto sa dokážu zhodnúť tak národno-pravicové, ako aj národno-ľavicové strany. Na opačnej strane sú strany, ktoré usilujú o militarizáciu Európy, a ruka v ruke s tým aj pretláčanie umelých ideológií, ktoré popierajú národné princípy a presadzujú individualizmus, extrémny kozmopolitizmus spojený s multikulturalizmom (radikálne popieranie národných identít), ktorý umelo nazývajú pro-európskosť.
FILOZOFICKÉ ZÁKLADY PROGRESIVIZMU
Fico presne povedal, že progresivizmus v jeho súčasnej podobe je iba „módny trend“. Faktom zostáva, že progresivizmu nepatrí budúcnosť. Je to ako módny trend z napr. mulet účesov 80. rokov, ktorý nemá dlhodobú životaschopnosť, čo dokazujú aj výsledky európskych volieb. Víziou progresívcov je v podstate nastolenie diskontinuity, dekonštruktivistického postmoderného výkladu nielen slovenských dejín, ale aj celého sveta. Ideológovia tohto smeru sa hlásia k tzv. otvorenej spoločnosti, čo je ideologický konštrukt, ktorý vychádza z filozofie K. R. Poppera, ktorého žiakom je otec rozvratov, farebných revolúcií a špekulant George Soros. Ďalšími zdrojmi chaotickej politiky super-inklúzivnej spoločnosti, kde sa každá anomália považuje za vzor, je jednoznačne ideový odkaz postmoderného filozofa Foucaulta, ktorý výrazne zdôrazňoval do popredia sexualitu, čiastočne sú to freudo-marxisti Wilhelm Reich či novoľavičiari ako napr. Herbert Marcuse a napokon z modernejších teórií je to egalitárno-liberálna interpretácia odkazu teórie spravodlivosti Johna Rawlsa (obhajoba „najmenej zvýhodnených“). Niektorí Rawlsovci – oproti pôvodným ľavičiarom, ktorí deklarovali potrebu sociálnej rovnosti – interpretujú rovnosť iba v prospech sexuálnych menšín, čo je v podstate popretie pôvodnej ľavicovej agendy, ktorá slovo rovnosť chápala v stieraní majetkových rozdielov medzi najbohatšími a najchudobnejšími, podporu odborov či zvyšovanie životnej úrovne pre pracujúce masy. Kým pôvodná ľavica bojovala za práva väčšiny, davov pracujúcich a zvyšovanie životnej úrovne, postmoderná ľavica bojuje pod vplyvom Rawlsa iba za práva menšín, čím podstatne vyregulovala svoj pôvodný zámer, ergo od podstaty už nie je ľavicou.
ZASTAVIL FICO PREVRAT? VARUJE PRED ĎALŠÍM?
Robert Fico si je týchto nebezpečenstiev plne vedomý, pretože ideológom „progresivizmu“ na základe ich činov rozhodne nejde ani o otvorenosť, ani o slobodu a už vôbec nie o demokraciu, čoho dôkazom je podpora a legitimizácia štátneho prevratu (Euromajdanu) u našich východných susedov, ktorý v konečnom dôsledku doviedol ľudstvo do stavu „za minútu dvanásť“. Môžeme sa zamyslieť, čo by sa stalo so Slovenskom, ak by sa tento prevrat podarilo presadiť aj u nás v čase protivládnych protestov (2018). Možno by zo Slovenska bola krajina ničená vojnou podobne ako susedný štát, preto bolo v tom čase odstúpenie Fica tak výrazne štátnickým krokom v prospech záchrany štátu, že si to možno v plnej miere uvedomíme, až keď všetky súvislosti vyplávajú na povrch.
Iba pripomeniem citát Roberta Fica, ktorý zaznel vo filme Zuzany Piussi Ukradnutý štát adresovaný Andrejovi Kiskovi: „Dvadsiaty september 2017, New York, Fifth Avenue… pýtam sa prečo hlava štátu SR išla na súkromnú pôdu k človeku, ktorý má veľmi pochybné meno.“ Iný citát z toho istého filmu od Juraja Šeligu: „…nikto nie je tak naivný, že si tu šiesti zavoláme, že poďte na námestia a príde 70 tisíc ľudí…“ A k tomu ešte jeden citát, tentokrát z Devína: „Po nešťastnej udalosti z 15. mája v Handlovej… neustále stúpa napätie v spoločnosti… čo by sa udialo, ak by bol zranený predstaviteľ opozície niekým, kto je spájaný s vládnou koalíciou… viete, čo by sa udialo? Aké zrážky, demonštrácie, prejavy nenávisti by sa šírili po celom Slovensku?“
Na záver Robert Fico predniesol báseň v podobe mierovej modlitby Milana Rúfusa. Zakončím tento článok citátom Vladimíra Clementisa: „Dávajte si pozor na politikov, ktorí ani nerecitujú, ani necitujú, ba sa ani neodvolávajú na slovenských básnikov!“
Lukáš Perný
Čo Fico zapracuje do ústavy, že voliči... ...
Revolucne zmeny, ktore mozu mat aj dobry... ...
Pan Perny vas rozbor prejavu pana premiera je... ...
Hradzou uz je novy zakon o televizii. Dalej... ...
Fico by toho veľa dokázal za ten čas, ako je... ...
Celá debata | RSS tejto debaty